Štúdia je venovaná jednému z najrozšírenejších rizikových správaní medzi vysokoškolákmi, konzumácii alkoholu, na ktorej sa podieľajú rôzne faktory. Autori sa zamerali na normatívne presvedčenia a postoje ku konzumácii alkohoVýzkumné studie / 277 lu. Na základe Teórie ohniska noriem rozlišujú deskriptívne (percepcia miery konzumácie alkoholu rovesníkmi) a injunktívne (percepcia akceptácie konzumácie alkoholu) normatívne presvedčenia. V rámci štúdií boli preukázané vzťahy medzi vyššou úrovňou normatívnych presvedčení, pozitívnejšími postojmi a vyššou úrovňou konzumácie alkoholu. Väčšina štúdií uvažuje nad priamymi vplyvmi týchto premenných na konzumáciu alkoholu a neskúmajú moderačné vplyvy, resp. pri skúmaní moderačných vplyvov sa venujú len jednému typu normatívnych presvedčení a/alebo nezohľadňujú podiel ďalších premenných (napr. sociodemografických) na konzumácii alkoholu. Cieľom tejto štúdie bolo preskúmať moderačný efekt normatívnych presvedčení (deskriptívnych a injunktívnych) vo vzťahu medzi postojom ku konzumácii alkoholu a frekvenciou konzumácie alkoholu s kontrolou významných sociodemografických premenných (rod, vek, socioekonomický status). Na štúdii participovalo 1938 vysokoškolákov (79,2 % žien; M = 21,7; SD = 2,16). U študentov bola zisťovaná individuálna frekvencia konzumácie alkoholu, postoj ku konzumácii alkoholu, deskriptívne a injunktívne normatívne presvedčenia týkajúce sa väčšiny vysokoškolákov. Na štatistickú analýzu dát boli využité t-testy a lineárna regresia. Preukázal sa moderačný efekt deskriptívnych, ale nie injunktívnych normatívnych presvedčení. Vysokoškoláci s nižšou úrovňou deskriptívnych normatívnych presvedčení majú nižšiu frekvenciu konzumácie alkoholu na všetkých úrovniach postojov v porovnaní s tými, ktorí majú vyššiu úroveň deskriptívnych normatívnych presvedčení. Vzťah medzi postojom ku konzumácii alkoholu a frekvenciou konzumácie alkoholu je odhadovaný ako silnejší medzi vysokoškolákmi s vyššou úrovňou deskriptívnych normatívnych presvedčení. Ďalej sa ukázalo, že častejšia konzumácia alkoholu je vo vzťahu s nižšou úrovňou injunktívnych a vyššou úrovňou deskriptívnych normatívnych presvedčení, s pozitívnejšími postojmi ku konzumácii alkoholu, mužským rodom a vyšším príjmom. Zistenia štúdie sú využiteľné v rámci prevenčných a intervenčných programov.

Objective. To explore the moderation effect of normative beliefs (injunctive and descriptive) in the relationship between attitude toward alcohol use and frequency of alcohol use while controlling for socio-demographic variables (gender, age and socioeconomic status). Sample and setting. 1938 university students (79.2% females; M=21.7; SD=2.16) participated in the study. The students were surveyed on their frequency of alcohol use, attitude toward alcohol use, descriptive and injunctive normative beliefs. Hypotheses. The authors assumed that the different level of normative beliefs (descriptive and injunctive) influences the relationship between attitude toward alcohol use and individual frequency of alcohol use. Statistical analysis. T-tests and linear regressions in SPSS 21.0 were used for the data analysis. Results. The moderation effect of descriptive but not injunctive normative beliefs in the relationship between attitude toward alcohol use and frequency of alcohol use was demonstrated, although higher injunctive normative beliefs contributed to more frequent alcohol use. Similarly, a more positive attitude toward alcohol use as well as male gender and higher income were associated with more frequent alcohol use. Study limitation. The use of self-report measures and cross-sectional design represent the main limits of the study.

Katedra pedagogickej psychológie a psychológie zdravia FF UPJŠ Košice

Katedra psychológie FF UPJŠ Košice

Normative beliefs, attitude toward alcohol use and alcohol use among Slovak university students

Literatura