Úvod: Dosiahnutie dôstojného umierania je jedným z hlavných cieľov starostlivosti o umierajúcich. Zároveň je však význam dôstojného umierania relatívne vágny, preto je nutné využiť reflexívne spôsoby výučby študentov na jeho objasnenie. Cieľ: Cieľom workshopov bola iniciálna reflexia dôstojného umierania. Autor prezentuje výsledky workshopov a skúsenosti s ich realizáciou vo vysokoškolskom vzdelávaní na Slovensku, v Českej republike, Fínsku a Anglicku. Metódy: Bola využitá stratégia aktívneho učenia, ktorá zahrnuje niekoľko metód ako interaktívna prednáška, projektívna metóda, skupinová práca, individuálna prezentácia výsledkov a panelová diskusia. Tento spôsob výučby dovoľuje reflektovať daný problém. Workshopy trvali od 1,5 do 2 hodín a boli koncipované pre 8 až 20 účastníkov. Výsledky: Študenti identifikovali a reflektovali, zo svojej vlastnej perspektívy, nasledovné oblasti dôstojného umierania: Byť človekom vs. vecou; Niekto, kto je tu pre mňa vs. osamelosť a ľahostajnosť; Autonómia a rešpekt; Súcit vs. ľútosť, Kvalita starostlivosti a liečby. Za prínos považovali konkretizáciu abstraktného a ťažko uchopiteľného pojmu do jednotlivých konkrétnejších oblastí, ktoré ukazujú na pestrosť problematiky, ale dávajú aj možnosť problém prakticky uchopiť. Závery: Workshop otvára danú problematiku, avšak ďalšie vyučovacie jednotky sú nutné a to so zameraním na implementáciu konceptu dôstojného umierania do praxe.

Introduction: Achieving dying with dignity is one of the main goals of end-of-life care. However the meaning of dying with dignity is relatively vague. Therefore, the use of reflective methods of learning is needed for better clarification. Aim: The aim of the workshops was to realize the initial reflection of the dying with dignity concept. The author presents results and experience of implementation of these workshops in higher education in Slovakia, Czech Republic, Finland and England. Methods: The active learning strategy included several methods as an interactive lecture, projective methods, group work, individual results presentation and panel discussion was used. These teaching methods allow reflection on the problem. Workshops took 1.5 to 2 hours and were designed for 8-20 participants. Results: Students identified and reflected on the following domains of dying with dignity from their own perspective: To be a human vs. thing; Someone who is there for me vs. loneliness and indifference; Autonomy and respect; Compassion vs. pity; Quality of care and treatment. They considered the concretization of abstract and difficult to understand concept as beneficial. The richness of the concept and the possibilities of how to handle the issue in practice were shown. Conclusions: Workshops open up the topic, but additional teaching units are required to focus on the practical issues of implementation of the dying with dignity concept into the practice.

Univerzita Komenského v Bratislave Jesseniova lekárska fakulta v Martine Ústav ošetrovateľstva

Dying with dignity – teaching experience

X. mezinárodní sympozium ošetřovatelství. Ostrava, 26. května 2016