Cieľ: Cieľom príspevku je prezentovať výsledky prieskumu zvládania záťaže opatrovateľov pri starostlivosti o chorého člena rodiny. Metódy: V štúdii sme použili štandardný 28 položkový dotazník Brief COPE (Carver, 1997) s Likertovou škálou s hodnotami 1-6 a štandardizovanú Škálu emocionálnej habituálnej subjektívnej pohody (Džuka, Dalbert, 2002). Dotazník sme distrubovali cez pracovníkov ADOS, rodinným príslušníkom. Pri analýze získaných údajov sme využívali deskriptívne štatistické metódy a korelácie. Výsledky: Prieskumu sa zúčastnilo 30 respondentov, najviac vo vekovej skupine 60 -70 rokov (40 %). Vo vzťahu k opatrovanému boli najčastejšie ako životný partner – manžel/ka (63 %). Priemerná dĺžka starostlivosti bola pol roka - rok (27 %). Najčastejšie aktívne stratégie zvládania záťaže boli: plánovanie, akceptácia, religiozita na Likertovej škále 5-6. Z kategórie únikových stratégií bola smerodajná odchýlka najvyššia v rámci stratégie sebarozptýlenie, čo naznačuje vyššiu frekvenciu odpovedí na Likertovej škále 3-5. Záver: Opatrovatelia si vyberajú aktívne stratégie, ktoré im pomáhajú prekonať ťažké chvíle obdobia starostlivosti o chorého. Koreláciou medzi stratégiami zvládania záťaže a prežívaním emócií boli zistené, že respondenti, ktorí zvládajú záťaž neefektívnym spôsobom častejšie prežívajú negatívne emócie.

Aim: The aim of this paper is to present the results of a survey of carers coping with stress when caring for a sick family member. Methods: We used a standard 28 item questionnaire Brief COPE (Carver, 1997) with Likert scale with values of 6-1 and standardized Variety habitual emotional subjective well-being in this study (Džuka, Dalbert, 2002). The questionnaire was distributed through ADOS workers, who care for sick relatives. When you analyze the data we used descriptive statistical methods and correlations. Results: The survey covered 30 respondents, mostly in the age group 60 -70 years of age (40 %). In relation to custody were most often as a life partner - husband / wife (63 %). The average length of treatment was half a year - year (27 %). Top Active strategies coping with stress were: planning, acceptance, religiosity on the Likert scale 5-6. From categories exit strategy it has the highest standard deviation in the strategy abreaction, suggesting a higher frequency of respondents to the Likert scale 3-5. Conclusion: Caregivers can select an active strategy to help them overcome difficult moments term care for the sick. Correlation between strategies of coping with stress and emotional survival were found that respondents can handle the load inefficiently often experiencing negative emotions.

Katolícka univerzita v Ružomberku Fakulta zdravotníctva Katedra ošetrovateľstva

Coping strategies of supporting persons

X. mezinárodní sympozium ošetřovatelství. Ostrava, 26. května 2016

Literatura