Orálny alergický syndróm (OAS) vzniká na základe skríženej reaktivity medzi homológnymi alergénovými komponentami v potravinách rastlinného pôvodu a peľmi tráv alebo stromov. Prejavuje sa väčšinou miernymi príznakmi lokalizovanými v orofaryngeálnej oblasti, len ojedinele sa môže objaviť anafylaxia. V detskom veku nie je orálny alergický syndróm preskúmaný tak detailne ako u dospelých. V našom regióne štúdie zaoberajúce sa týmto alergickým ochorením v detskom veku neexistujú vôbec. Cieľom našej práce bolo vyšetriť detských pacientov s prejavmi orálneho alergického syndrómu a analyzovať jeho vybrané klinické a laboratórne charakteristiky. Pacienti a metódy: Súbor pozostával z 55 detských pacientov s prejavmi OAS a bol zostavený z 2 skupín: skupina A, pozostávajúca z pacientov s prejavmi sezónnej alergickej rinitídy. Z nich boli na základe klinického zhodnotenia lekárom vybraní tí pacienti, ktorí trpeli OAS (25 pacientov). Skupina B pozostávala z 30 detských pacientov s prejavmi sezónnej alergickej reakcie a zároveň s OAS. Každý pacient doplnil anamnestické údaje a podstúpil odber krvi na stanovenie vybraných markerov alergie (celkové IgE, eozinofily, komponentová diagnostika). Výsledky: Súbor pozostával celkovo z 55 pacientov, 31 (56 %) chlapcov a 24 (44 %) dievčat, medián veku 13 rokov (3–18). Prevalencia OAS v skupine A bola 20,5 %. Priemerná koncentrácia celkových IgE bola 470,7 IU/ml. Eozinofilov bolo v priemere 5,43 % v relatívnom počte, v absolútnom počte bol priemer 0,38x109/l. Z druhovo špecifických inhalačných alergénov bolo najviac pacientov senzibilizovaných na Bet v 1 alergén brezy (43, 78,2 %) a na Phl p 1 alergén timotejky (33, 60,0 %). Zo skrížených alergénov bolo najviac pacientov senzibilizovaných na alergény z proteínovej rodiny PR-10, a to na Mal d 1 alergén jablka (34, 61,8 %), na arašidový Ara h 8 alergén (30, 54,5 %) a na Cor a 1 alergén lieskového orecha (30, 54,5 %). Celkovo 6 pacientov (10,9 %) malo v anamnéze zaznamenanú systémovú alergickú reakciu. Všetci títo pacienti boli senzibilizovaní druhovo špecifickým rizikovým potravinovým alergénom. Záver: Výsledky nášho pozorovania sú porovnateľné so zahraničnými štúdiami s detskými alergikmi s OAS z oblasti strednej a severnej Európy. Ako najčastejšiu asociáciu v rámci OAS sme dokázali asociáciu breza- -jablko, arašíd a lieskový orech. Z alergénových komponentov bolo najviac pacientov senzibilizovaných alergénmi z PR-10 proteínovej rodiny.

Oral allergic syndrome (OAS) arises from cross-reactivity between homologous allergen components in plant foods and grass or tree pollen. It manifests with mild symptoms localized in the oropharyngeal region, but anaphylaxis may occur rarely. In childhood, oral allergic syndrome is not explored as detailed as in adults. In our region, studies on these allergic diseases in childhood do not exist at all. The aim of our work was to investigate children with symptoms of oral allergic syndrome and to analyze its selected clinical and laboratory characteristics. Methods: The set consisted of 55 children with OAS manifestations and was comprised of 2 groups: group A, in which from patients with seasonal allergic rhinitis were selected patients with OAS (25 patients) on the basis of a clinical evaluation. Group B consisted of 30 children with seasonal allergic reactions and OAS. Each patient completed anamnestic data and underwent blood sampling for the selection of selected markers of allergy (total IgE, eosinophils, component resolved diagnosis). Results: The set consisted of 55 patients, 31 (56%) boys and 24 (44%) girls, median age 13 (3–18). OAS prevalence in Group A was 20.5%. The mean total IgE concentration was 470.7 IU/ml. Eosinophils were on average 5.43% in relative count, the average absolute count was 0.38 x 109/l. From species-specific inhalation allergens, the most patients were sensitized to Bet v 1 allergen of birch (43, 78.2%) and Phl p 1 allergen of timothy grass (33, 60.0%). From the cross-allergen, the majority of patients were sensitized to allergens from the PR-10 protein family, Mald 1 apple allergen (34, 61.8%), peanut Ara h 8 allergen (30, 54.5%) and Cor and 1 hazelnut allergen (30, 54.5%). A total of 6 patients (10.9%) had a history of a systemic allergic reaction. All of these patients were sensitized with a type-specific risk food allergen. Conclusion: The results of our observations are comparable to foreign studies with children with OAS from Central and Northern Europe. As the most common association within the OAS we prove the association birch- -apple, peanuts and hazelnuts. Of the allergenic components, the majority of patients were sensitized with allergens from the PR-10 protein family.

Klinika detí a dorastu Jesseniova lekárska fakulta Univerzita Komenského a Univerzitná nemocnica Martin

Klinika detí a dorastu Jesseniova lekárska fakulta Univerzita Komenského a Univerzitná nemocnica Martin Slovensko

Pediatrické oddelenie s JIS Nemocnica Poprad a s Slovensko

Clinical and laboratory characteristics in children with oral allergy syndrome