Detail
Článek
Web zdroj
Článek online
FT
Medvik - BMČ
  • Je něco špatně v tomto záznamu ?

Optimism hidden in Pandora’s box: The role of three types of expectancies (optimism, hope and self-efficacy) in well-being and anxiety during the outbreak of COVID-19 pandemic [Optimizmus ukrytý v Pandorinej skrinke: Rola troch typov očakávaní (optimizmus, nádej a sebaúčinnosť) v rámci subjektívnej pohody a úzkosti počas nástupu pandémie COVID-19]

Pavol Kačmár, Monika Hricová, Jana Schrötter, Jozef Bavoľár

. 2022 ; 66 (2) : 78-94.

Status minimální Jazyk angličtina Země Česko

Perzistentní odkaz   https://www.medvik.cz/link/bmc23002567

Ciele. V predošlých výskumoch boli dokumentované rôzne dopady pandémie COVID-19 na mentálne zdravie. Menej pozornosti však bolo venovanej tomu, ktoré faktory tu môžu zohrávať protektívnu rolu. Otázky a hypotézy. Predkladaná štúdia sa zaoberá tým, akú rolu zohrávali tri druhy pozitívnych očakávaní (optimizmus, nádej a sebaúčinnosť) v rámci subjektívnej pohody a prežívanej úzkosti počas nástupu prvej vlny pandémie COVID-19 na Slovensku. Súbor a metódy. Výskum bol realizovaný po tom, ako bol na Slovensku vyhlásený núdzový stav (N = 1011). Autori zisťovali sme subjektívnu pohodu, aktuálne prežívanú úzkosť, tri druhy očakávaní (nádej, optimizmus a všeobecnú sebaúčinnosť) a to, do akej miery vnímali účastníci výskumu koronavírus ako nebezpečný. Druhý zber dát sa konal po celoštátnom lockdowne (N = 391). Tu sa autori zamerali na stratégie zvládania. Analýzy. V rámci analýzy dát boli využité dva postupy. Prvý bol reprezentovaný lineárnou regresiou pracujúcou s viacerými modelmi (Bayesiánsky prístup), druhý mediačnou analýzou (Frekventistický prístup). Výsledky. V hlavnej časti (N = 1011), realizovanej krátko povyhlásení núdzového stavu, sa ako dôležitý prediktor ukázal predovšetkým optimizmus. Pozitívne predikoval subjektívnu pohodu a negatívne prežívanú úzkosť. Zmienený vzťah bol sprostredkovaný tým, do akej miery považovali účastníci výskumu koronavírus za nebezpečný. Okrem toho, sebaúčinnosť negatívne predikovala prežívanú úzkosť a subškály nádeje predikovali subjektívnu pohodu. V nadväzujúcom zbere dát (N = 391), uskutočnenom po prvom lockdowne, sa autori zamerali na rolu stratégii zvládania ako potenciálneho mediátora vo vzťahu medzi očakávaniami a kritérialnými premennými. Tu sa ako jeden z potenciálne dôležitých mechanizmov ukázali predovšetkým dysfunkčné stratégie zvládania stresu. Limity. Medzi limity možno zaradiť príležitostný výber výskumného súboru a to, že otázka, týkajúca sa toho, do akej miery tu šlo o vzťah špecifický pre pandémiu, zostáva aj naďalej otvorená. Okrem toho je nevyhnutné, aby výzkumníci zostali pri vyjadrovaní sa k otázke kauzality nanajvýš opatrní.

Objectives. Although various mental health-related consequences of the COVID-19 pandemic have been documented, there has been far less attention given to potential protective factors. Questions and hypotheses. In the present study, authors examined the role of three types of positive expectancies - optimism, hope, and self-efficacy - as predictors of well-being and anxiety. Furthermore, authors examined the role of coping strategies as a potential mediator between expectancies and criterion variables. Sample and settings. The present study was conducted during the COVID-19 outbreak in Slovakia after a national emergency was declared (N=1011). Additionally, longitudinal follow up was conducted after a national lockdown (N=391). Statistical analysis. Multi-model linear regression (the Bayesian approach) and simple mediation analysis (the Frequentist approach) were used to answer research questions. Results. In the main study with N=1011 participants sampled after a national emergency was declared, the role of optimism in predicting anxiety and well-being was corroborated. Moreover, this finding was replicated after a national lockdown and the degree to which Coronavirus was considered dangerous served as a potential mediator. Besides optimism, self-efficacy negatively predicted anxiety, and subscales of hope predicted well-being. Additionally, the role of coping strategies as potential mediator was examined. In follow up with N=391 respondents who decided to participate after the national lockdown, authors found an indirect effect of optimism on well-being and anxiety through dysfunctional coping. Limitations. The present study has some limitations that should be reflected upon. For example, convenience sampling was used. Moreover, interpretations related to causality should be avoided and the specificity of the effect in relation to a pandemic situation should be further examined in future research.

Optimizmus ukrytý v Pandorinej skrinke: Rola troch typov očakávaní (optimizmus, nádej a sebaúčinnosť) v rámci subjektívnej pohody a úzkosti počas nástupu pandémie COVID-19

Citace poskytuje Crossref.org

Bibliografie atd.

Literatura

000      
00000naa a2200000 a 4500
001      
bmc23002567
003      
CZ-PrNML
005      
20230426105804.0
007      
cr|cn|
008      
230412s2022 xr fs 000 0|eng||
009      
AR
024    7_
$a 10.51561/cspsych.66.2.78 $2 doi
040    __
$a ABA008 $d ABA008 $e AACR2 $b cze
041    0_
$a eng $b slo
044    __
$a xr
100    1_
$a Kačmár, Pavol $7 xx0248162 $u Department of Psychology, Faculty of Arts, Pavol Jozef Šafárik University in Košice, Slovakia
245    10
$a Optimism hidden in Pandora’s box: The role of three types of expectancies (optimism, hope and self-efficacy) in well-being and anxiety during the outbreak of COVID-19 pandemic / $c Pavol Kačmár, Monika Hricová, Jana Schrötter, Jozef Bavoľár
246    31
$a Optimizmus ukrytý v Pandorinej skrinke: Rola troch typov očakávaní (optimizmus, nádej a sebaúčinnosť) v rámci subjektívnej pohody a úzkosti počas nástupu pandémie COVID-19
504    __
$a Literatura
520    3_
$a Ciele. V predošlých výskumoch boli dokumentované rôzne dopady pandémie COVID-19 na mentálne zdravie. Menej pozornosti však bolo venovanej tomu, ktoré faktory tu môžu zohrávať protektívnu rolu. Otázky a hypotézy. Predkladaná štúdia sa zaoberá tým, akú rolu zohrávali tri druhy pozitívnych očakávaní (optimizmus, nádej a sebaúčinnosť) v rámci subjektívnej pohody a prežívanej úzkosti počas nástupu prvej vlny pandémie COVID-19 na Slovensku. Súbor a metódy. Výskum bol realizovaný po tom, ako bol na Slovensku vyhlásený núdzový stav (N = 1011). Autori zisťovali sme subjektívnu pohodu, aktuálne prežívanú úzkosť, tri druhy očakávaní (nádej, optimizmus a všeobecnú sebaúčinnosť) a to, do akej miery vnímali účastníci výskumu koronavírus ako nebezpečný. Druhý zber dát sa konal po celoštátnom lockdowne (N = 391). Tu sa autori zamerali na stratégie zvládania. Analýzy. V rámci analýzy dát boli využité dva postupy. Prvý bol reprezentovaný lineárnou regresiou pracujúcou s viacerými modelmi (Bayesiánsky prístup), druhý mediačnou analýzou (Frekventistický prístup). Výsledky. V hlavnej časti (N = 1011), realizovanej krátko povyhlásení núdzového stavu, sa ako dôležitý prediktor ukázal predovšetkým optimizmus. Pozitívne predikoval subjektívnu pohodu a negatívne prežívanú úzkosť. Zmienený vzťah bol sprostredkovaný tým, do akej miery považovali účastníci výskumu koronavírus za nebezpečný. Okrem toho, sebaúčinnosť negatívne predikovala prežívanú úzkosť a subškály nádeje predikovali subjektívnu pohodu. V nadväzujúcom zbere dát (N = 391), uskutočnenom po prvom lockdowne, sa autori zamerali na rolu stratégii zvládania ako potenciálneho mediátora vo vzťahu medzi očakávaniami a kritérialnými premennými. Tu sa ako jeden z potenciálne dôležitých mechanizmov ukázali predovšetkým dysfunkčné stratégie zvládania stresu. Limity. Medzi limity možno zaradiť príležitostný výber výskumného súboru a to, že otázka, týkajúca sa toho, do akej miery tu šlo o vzťah špecifický pre pandémiu, zostáva aj naďalej otvorená. Okrem toho je nevyhnutné, aby výzkumníci zostali pri vyjadrovaní sa k otázke kauzality nanajvýš opatrní.
520    9_
$a Objectives. Although various mental health-related consequences of the COVID-19 pandemic have been documented, there has been far less attention given to potential protective factors. Questions and hypotheses. In the present study, authors examined the role of three types of positive expectancies - optimism, hope, and self-efficacy - as predictors of well-being and anxiety. Furthermore, authors examined the role of coping strategies as a potential mediator between expectancies and criterion variables. Sample and settings. The present study was conducted during the COVID-19 outbreak in Slovakia after a national emergency was declared (N=1011). Additionally, longitudinal follow up was conducted after a national lockdown (N=391). Statistical analysis. Multi-model linear regression (the Bayesian approach) and simple mediation analysis (the Frequentist approach) were used to answer research questions. Results. In the main study with N=1011 participants sampled after a national emergency was declared, the role of optimism in predicting anxiety and well-being was corroborated. Moreover, this finding was replicated after a national lockdown and the degree to which Coronavirus was considered dangerous served as a potential mediator. Besides optimism, self-efficacy negatively predicted anxiety, and subscales of hope predicted well-being. Additionally, the role of coping strategies as potential mediator was examined. In follow up with N=391 respondents who decided to participate after the national lockdown, authors found an indirect effect of optimism on well-being and anxiety through dysfunctional coping. Limitations. The present study has some limitations that should be reflected upon. For example, convenience sampling was used. Moreover, interpretations related to causality should be avoided and the specificity of the effect in relation to a pandemic situation should be further examined in future research.
700    1_
$a Hricová, Monika $7 xx0233061 $u Department of Psychology, Faculty of Arts, Pavol Jozef Šafárik University in Košice, Slovakia
700    1_
$a Nezkusilová, Jana, $d 1987- $7 xx0230356 $u Department of Psychology, Faculty of Arts, Pavol Jozef Šafárik University in Košice, Slovakia
700    1_
$a Bavoľár, Jozef $7 xx0245931 $u Department of Psychology, Faculty of Arts, Pavol Jozef Šafárik University in Košice, Slovakia
773    0_
$t Československá psychologie $x 0009-062X $g Roč. 66, č. 2 (2022), s. 78-94 $w MED00010994
856    41
$u https://ceskoslovenskapsychologie.cz/index.php/csps/issue/archive $y stránka časopisu
910    __
$a ABA008 $b online $c 618 $y 0 $z 0
990    __
$a 20230412142958 $b ABA008
991    __
$a 20230426105759 $b ABA008
999    __
$a min $b bmc $g 1918904 $s 1188774
BAS    __
$a 3 $a 4
BMC    __
$a 2022 $b 66 $c 2 $d 78-94 $i 0009-062X $m Československá psychologie $x MED00010994
LZP    __
$a NLK 2023-12/dk

Najít záznam

Citační ukazatele

Nahrávání dat ...

Možnosti archivace

Nahrávání dat ...