Cieľom štúdie bolo poskytnúť pohľad na vnímanie nenávistnosti voči migrantom v kontexte základných ľudských hodnôt. Porozumenie tomu, ako jednotlivci vnímajú a reagujú na nenávisť voči migrantom, je kľúčové pri riešení tejto problematiky. Metóda. Reprezentatívnej vzorke obyvateľov a obyvateliek Slovenska (N = 649) na základe kvótnych charakteristík pre pohlavie, vek, vzdelanie, bol prezentovaný súbor 20 náhodne vybraných komentárov obsahujúcich rôzne úrovne nenávisti. Účastníci a účastníčky hodnotili charakter textu, t.j. či je/nie je prejavom nenávistnosti, a ich mieru súhlasu s textom. Na meranie hodnotovej orientácie bol použitý Schwartzov dotazník hodnotovej orientácie (PVQ 21). Údaje boli spracované v programovacom jazyku R, využitím deskriptívnej štatistiky a Pearsonových korelácií. Pre grafické zobrazenie multivariátnych údajov bol využitý radarový graf. Výsledky poukazujú na rozdiely vo vnímaní nenávistnosti v súvislosti so základnými ľudskými hodnotami. Osoby s vysokým skóre v tradičných hodnotách (t.j. úcta k tradičnej kultúre) vnímali nenávistnosť inak v porovnaní s osobami s vysokým skóre v univerzalizme (t.j. toleranciou a ochranou blahobytu všetkých ľudí). Osoby uprednostňujúce hodnotu bezpečnosti (t.j. osobnú, či národnú bezpečnosť) sa ukázali byť tolerantnejší voči nenávisti na internete. Štúdia zdôrazňuje potrebu verejných a vedeckých diskusií a tiež intervenčných programov zameraných na odstránenie online nenávisti voči migrantom.

Aim. This study aims to provide insight into people’s perception of hate speech against migrants in the context of human values. Understanding how individuals perceive and respond to hate speech is crucial in addressing this issue. Method. A representative sample of Slovak inhabitants (N=649) based on quota characteristics for gender, age, and education was presented with a set of 20 randomly selected comments, containing different levels of hate speech. The participants evaluated the character of the text, i.e., it is/is not a hate speech, and their level of agreement with the text. The Schwartz Value Orientation Questionnaire (PVQ 21) was used to measure value orientation. Data processing was performed in R programming, using descriptive statistics and Pearson’s correlations. A radar chart as a graphical method of displaying multivariate data was used. Results. The results point to differences in the perception of hate speech in relation to human values. Individuals with a high score in traditional values (i.e., respect for traditional culture) perceived hate speech differently compared to individuals with a high score in universalism (i.e., tolerance and protection for the welfare of all people). Individuals preferring the value of security (i.e., personal, national security) proved to be more tolerant of hate speech on the Internet. The study highlights the need for public and scholarly discussions, and intervention programs tackling online hate speech against migrants.

Slovak Academy of Sciences Bratislava

Technická univerzita v Košiciach Košice

Online hate speech and value orientation. Does value preference affect how we perceive hate against migrants on the Internet?

References provided by Crossref.org

Literatura