Cieľ: Analyzovať individuálnu a inštitucionálnu „learning curve“ v laparoskopickej transabdominálnej preperitoneálnej hernioplastike (TAPP) a identifikovať kľúčové momenty v zavádzaní tejto operačnej techniky na pracovisku. Materiál a metodika: Prospektívna unicentrická klinická štúdia. Longitudinálne zaznamenávanie dát o veku a pohlaví operovaných, type a lateralite hernie, veľkosti implantovaného materiálu, operačnej taktike a technike, komplikáciách a recidívach, ich priebežná štatistická analýza a interpretácia výsledkov vo vzťahu k potrebe modifikácie perioperačného a postoperačného manažmentu. Výsledky: Za obdobie 10 rokov sme vykonali 1058 hernioplastík TAPP, pri celkovom počte recidív 0,96 %, bez nutnosti konverzie. Priemerný operačný čas bol 60,15 ± 24,27 minút (30–175), v posledných 3 rokoch 46,64 ± 19,23 minút (posledných 541 pacientov). V dôsledku analýzy dosahovaných výsledkov sme postupne pristúpili k trom závažným zmenám v operačnom manažmente – rozmer implantovanej sieťky sme zväčšili zo 7,5 x 15 cm na 10 x 15 cm, zmenili sme umiestnenie portov a rozostavenie operačného tímu a prešli od štandardnej polypropylénovej sieťky k odľahčeným materiálom s vysokou porozitou a trojdimenzionálnym spletaním. Záver: Rozhodujúcim predpokladom pre úspešné zavedenie laparoskopickej hernioplastiky TAPP na novom pracovisku je dôsledné prospektívne sledovanie výsledkov, ktoré je zdrojom valídnych informácií vedúcich k dôležitým modifikáciám manažmentu pacienta. TAPP predstavuje náročný operačný výkon so signifikantnou inštitucionálnou aj individuálnou „learning curve“. Dĺžka operačného času štatisticky významne klesá po 30 vykonaných operáciách; s rastúcou inštitucionálnou skúsenosťou klesá počet recidív. Minimálny rozmer implantovanej sieťky je 10 x 15 cm.
Aims: To analyse individual and institutional „learning curve“ in laparoscopic transabdominal preperitoneal hernioplasty (TAPP) and to identify key moments in its introduction at surgical clinic. Material and methods: Prospective unicentric clinical study. Longitudinal recording of information on age and sex of operated patients, type of hernia, size of implanted mesh, operative tactics and technique, complications and recurrence rate was performed. Obtained data was statistically analysed and tested repeatably, results interpreted with respect to need of modification of peri- and postoperative management. Results: During the 10 year period 1058 laparoscopic hernioplasties TAPP were performed with overall recurrence rate 0.96% and zero conversion rate. Mean operating time was 60.15 ± 24.27 minutes (30–175), 46.64 ± 19.23 minutes in the last three years (last 541 patients). Thanks to prospective analysis of obtained results three important changes in the operative management were introduced: size of mesh enlarged from 7,5 x 15 cm to 10 x 15 cm, change of operating team and port sites set up and shift towards macroporous 3D-knitted light-weight polypropylene meshes. Conclusions: Crucial factor for successfull introduction of laparoscopic hernioplasty TAPP at surgical clinic is consistent follow-up which represents a source of valid information thus allowing to make important changes in patient management. TAPP represents demanding operation with significant individual and institutional learning curve. Operating time decreases significantly after 30 operations; with growing institutional experience recurrence rate decreases. Minimal size of implanted mesh should be 10 x 15 cm.
Krvácanie z horného gastrointestinálneho traktu patrí k najurgentnejším náhlym príhodám brušným. Na I. chirurgickej klinike FNLP v Košiciach bolo pre príznaky krvácania z hornej tráviacej rúry od januára 2006 do decembra 2008 hospitalizovaných 191 pacientov. Urgentná gastroskopia bola vykonaná u 182 (96 %) pacientov, priemerný počet endoskopických vyšetrení u jedného pacienta bol 1,53. Mortalita súboru bola 2,09 % (4 pacienti). Celková úspešnosť terapie krvácania z horného gastrointestinálneho traktu (UGIB) v našich podmienkach je prinajmenšom porovnateľná s úspešnosťou terapie prezentovanou svetovou literatúrou. Záverom štúdie je fakt, že urgentná gastroskopia a intervencia počas vyšetrenia je najdôležitejšou zložkou manažmentu pacienta s UGIB.
The upper gastrointestinal bleeding is one of the most serious events in surgery. There were 191 patients treated because of upper gastrointestinal bleeding from January 2006 to December 2008 on the 1st Department of Surgery P. J. Šafarik University in Košice, Slovakia. Urgent gastroscopy was performed in 182 (96 %) patients. Averaged each patient underwent 1,53 gastroscopic interventions. Mortality of this group was 2,09 % (4 patients). Sufficiency of upper gastrointestinal bleeding treatment in our conditions is similar to that of the other authors results. Urgent gastroscopic intervention is the most important part of the upper gastrointestinal bleeding management.
Úvod: Skúsenosti posledných troch desaťročí s resekčnými výkonmi pankreasu a poznatky patofyziológie chronickej pankreatitídy dovoľujú vykonávať resekcie pre chronickú pankreatitídu stále vo väčšom množstve, pričom dochádza postupne k ústupu od klasickej Whipplovej operácie v prospech záchovných operácií ako sú duodenum záchovná resekcia hlavy pankreasu a pylorus záchovná duodenopankreatektómia. Materiál a metódy: Na I. chirurgickej klinike LF UPJŠ a FNLP v Košiciach bol v období od 1. 1. 1996 do 31. 12. 2005 vykonaný resekčný výkon pankreasu pre chronickú pankreatitídu u 65 pacientov. Vyhodnotené boli bezprostredné pooperačné komplikácie zaznamenané do 30 dní po operácii: prítomnosť dehiscencie pankreatickej, biliárnej a gastrointestinálnej anastomózy, krvácanie do GIT a krvácanie do dutiny brušnej, spomalené vyprázdňovanie žalúdka, absces v brušnej dutine, prítomnosť akútnej pankreatitídy v ponechanom zvyšku pankreasu. Výsledky: V sledovanom súbore bola zaznamenaná morbidita 36,7 % a perioperačná mortalita predstavovala 4,6 %. Pankreatická fistula bola zaznamenaná u štyroch pacientov 6,1 %, spomalené vyprázdňovanie žalúdka u štyroch pacientov 6,1 %, absces v dutine brušnej bol popísaný u piatich pacientov 7,7 %. U jedného pacienta bolo zistené krvácanie do brušnej dutiny 1,5 %, taktiež ako u jedného 1,5 % bola zaznamenaná trombóza vena porta. Celkovo komplikácie špecifické pre resekciu pankreasu boli u 15 pacientov 23 %. Komplikácie nie špecifické pre resekčné výkony pankreasu boli u deviatich pacientov, 13%. Záver: Pri sledovaní pooperačných komplikácií bolo zistené, že prítomnosť najobávanejšej komplikácie, ktorou je pankreatická fistula, nezávisí od spôsobu rekonštrukcie pankreatickej anastomózy ani od podávania somatostatinových derivátov. Na jej vznik má vplyv kvalita samotného tkaniva pankreasu. Okrem samotného tkaniva pankreasu prítomnosť pooperačných komplikácií závisí od peroperačnej straty krvi a podávania transfúznych jednotiek.
Introduction: During the past three decades, important advances in understanding of the pathophysiology of chronic pancreatitis improved results of major pancreatic resections. Besides Whipple procedure, Beger and Frey procedures are now frequently performed. Material and Methods: Between January 1996 and December 2005, the findings for 65 patients suffer from chronic pancreatitis were analyzed in this retrospective trial at the I. Department of Surgery University Hospital FN LP in Košice. Short-term results were investigated, 30 days after surgery: pancreatic leak, billiary leak and leak from gastrointestinal anastomosis, hemorrhagic complications, delayed gastric emptying, intraabdominal absces. Results: The overall mortality rate was 4.6% and morbidity rate was 36.7%. Specific (for pancreatic resection) complications were indentified in 15 patients (23%): pancreatic fistula in 4 patients (6.1%), intra-abdominal absces in 5 patients (7.7%), delayed gastric emptying in 4 patients (6.1%), intra-abdominal bleeding in one patient (1.5%) and trombosis of portal vein in one patient (1.5%). Non-specific complications were in 9 patients, 13%. Conclusion: An analysis of postoperative complications shows that type of pancreatic anastomosis as well as using Octreotid have no influence to pancreatic fistula. The texture of pancreas is main risk factor to develope pancreatic fistula. Incidence of postoperative complications depends on blood lose and using transfusion units.
- MeSH
- chronická pankreatitida etiologie chirurgie terapie MeSH
- krvácení při operaci statistika a číselné údaje MeSH
- oktreotid terapeutické užití MeSH
- pankreatektomie metody statistika a číselné údaje MeSH
- pankreatická píštěl etiologie prevence a kontrola MeSH
- pankreatoduodenektomie statistika a číselné údaje využití MeSH
- pooperační komplikace klasifikace MeSH
- retrospektivní studie MeSH
Úvod: Chirurgická liečba chronickej pankreatitídy je indikovaná zvyčajne u pacientov s neutíchajúcou bolesťou, prítomnými komplikáciami ochorenia a podozrením na malignitu. Resekcie pankreasu pri ťažkej forme chronickej pankreatitídy sú bezpečnou metódou liečby s dobrými pooperačnými výsledkami. Materiál a metódy: Na I. chirurgickej klinike LF UPJŠ a FNLP v Košiciach bol v období od 1. 1. 1996 do 31. 12. 2005 vykonaný resekčný výkon pankreasu pre chronickú pankreatitídu u 65 pacientov. Po operácii sú pacienti pravidelne sledovaný v hepatopankreatobiliárnej poradni, prvá kontrola po 30 dňoch od operácie a ďalšie v polročných intervaloch. U pacientov bola sledovaná kvalita života po resekčnom výkone pankreasu, nutnosť užívanie analgetík, schopnosť opakovane sa zaradiť do zamenstnania, opakované hospitalizácie, stupeň závažnosti diabetes mellitus, nárast telesnej hmotnosti a BMI. Výsledky: Vyhodnotení boli 44 pacienti, piati pacienti umreli a šestnásť pacientov sa napriek opakovaným predvolaniam na pravidelné kontroly do poradne nedostavili. U pacientov bol zaznamenaný ústup bolestí v 93 %, nárast BMI v 80 %, schopnosť opakovane sa zaradiť do zamestnania u 77 %. Pacientov bez nutnosti užívania analgetík bolo 61 % a bez opakovanej hospitalizácie 91 %. Záver: U väčšiny pacientov s chronickou pankreatitídou po resekčnom výkone dochádza k ústupu ťažkostí, ako aj komplikácií spojených s rehospitalizáciou a nutnosťou operácie, pacienti sú schopní vrátiť sa k pôvodnému zamestnaniu. Klesá potreba užívania analgetík, stúpa telesná hmotnosť a BM.
Introduction: Surgical therapy for chronic pancreatitis is reserved for patients with intractable abdominal pain, complications of the disease, or suspected underlying carcinoma. For patients suffered from severe chronic pancreatitis, pancreatic resection can be performed safety with good postoperative results. Material and Methods: Between January 1996 and December 2005, the findings for 65 patients, suffer from chronic pancreatitis were analyzed in this retrospective trial at the I. Department of Surgery University Hospital FN LP in Košice. There were investigated quality of life after pancreatic resection, using of analgetic medication, the presence of endocrine insufficiency, degree of pain relief, working ability, increase weight and BMI. Results: There were investigated 44 patients, 5 patients died and 16 patients were lost to follow-up. There were pain relief in 93%, increase of BMI in 80%, working ability in 77%. Patients with no analgetic medication were in 61%, patients without readmission to hospital were in 91%. Conclusion: After pancreatic resection, in majority of patients were presented improvement of quality of life, decrease incidence of readmission and reoperation, increase ability to return work, decrease using of analgetics, increase weight and BMI.
