Úvod: Mukociliárny klírens predstavuje dôležitý obranný mechanizmus dýchacích ciest. Výsledky viacerých prác naznačujú, že gastroezofágový reflux sa môže podieľať na zhoršovaní mukociliárneho klírensu, čo by mohlo viesť k laryngofaryngeálnym refluxným symptómom vrátane recidivujúcich infekcií dýchacích ciest. Preto sme sa rozhodli stanoviť frekvenciu kinematiky cílií epitelu horných dýchacích ciest u pacientov s laryngofaryngeálnym refluxom. Materiál a metódy: Zaradili sme 23 pacientov s laryngofaryngeálnymi refluxnými symptómami. Kontrolnú skupinu tvorilo 9 zdravých dobrovoľníkov. Pacientov sme zaradili na základe pozitivity dotazníka reflux symptom index (RSI > 13 bodov), bez terapie inhibítormi protónovej pumpy. Zrealizovali sme nazofaryngeálny ster a zhodnotili frekvenciu kmitania cílií respiračného epitelu pomocou vysokorýchlostnej videomikroskopie a špeciálneho softvéru Ciliary analysis. Hodnoty frekvencie kinematiky cílií sme porovnali s hodnotami u zdravej populácie. Výsledky: Stanovili sme medián, maximálnu a minimálnu hodnotu ciliárnej frekvencie. Medián ciliárnej frekvencie u zdravých dobrovoľníkov bol signifikantne vyšší ako u pacientov s laryngofaryngeálnou refluxnou symptomatológiou (10,86 ± 1,67 vs. 6,6 ± 2,2; p < 0,001). Maximálna frekvencia bola taktiež signifikantne vyššia u zdravých dobrovoľníkov v porovnaní s pacientami (17,9 ± 0,95 vs. 15,3 ± 2,39; p < 0,001). Hodnota minimálnej frekvencie bola bez signifikantného rozdielu. Korelačná analýza ukázala inverznú koreláciu medzi hodnotou mediánu ciliárnej frekvencie respiračného epitelu a symptómami LPR (hodnotou RSI) (p < 0,04). Záver: Pacienti s laryngofaryngeálnymi refluxnými symptómami majú nižšiu frekvenciu kinematiky cílií v porovnaní so zdravými dobrovoľníkmi. Miera poruchy kinematiky koreluje s mierou ich laryngofaryngeálnych symptómov. Sú potrebné ďalšie štúdie na priamy dôkaz účasti gastroezofágového refluxu v zhoršenom mukociliárnom klírense.
Introduction: Mucociliary clearance represents an important protective mechanism of the respiratory tract. Results of multiple studies indicate that gastroesophageal reflux can participate in worsening mucociliary clearance leading to laryngopharyngeal reflux symptoms including recurrent upper respiratory tract infections. Thereby, we decided to provide ciliary beat frequency of the upper respiratory tract epithelium in patients with laryngopharyngeal reflux. Materials and methods: We enrolled 23 patients with laryngopharyngeal reflux symptoms. Control group consisted of 9 healthy volunteers. Patients were enrolled upon a positive questionnaire reflux symptom index (RSI >13 points), with no proton pump inhibitor treatment. We obtained a nasopharyngeal swab and evaluated ciliary beat frequency of the respiratory epithelium using highspeed videomicroscopy and special sofware Ciliary Analysis. We compared the values of ciliary beat frequency with values from healthy volunteers. Results: We provided median, minimal and maximum values of ciliary beat frequency. Median ciliary beat frequency in healthy volunteers was significantly higher than in patients with laryngopharyngeal reflux symptomatology (10.86 ± 1.67 vs. 6.6 ± 2.2; P <0.001). Maximum ciliary beat frequency was also significantly higher in healthy volunteers than in patients with LPR (17.9 ± 0.95 vs. 15.3 ± 2.39; P <0.001). Minimal value had no significant difference. Correlation analysis showed an inverse correlation between median ciliary beat frequency of the respiratory epithelium and LPR symptoms (RSI value) (P <0.04). Conclusion: Patients with laryngopharyngeal reflux symptoms had lower ciliary beat frequency compared to healthy volunteers. The degree of frequency defect correlates with the degree of their laryngopharyngeal symptoms. More studies are needed to confirm direct evidence of gastroesophageal reflux etiology in mucociliary clearance worsening.
Bronchoezofageálne a bronchogastrické fistuly sú zriedkavou komplikáciou chirurgických zákrokov v hrudnej dutine, ako ezofagektómia, malígnych ochorení, dlhodobej endotracheálnej intubácie alebo infekčných ochorení. I keď nie sú časté, dosahujú vysokú morbiditu a mortalitu. Liečba týchto fistúl je náročná a často zdĺhavá s obmedzenou úspešnosťou. V rámci terapie môžeme u niektorých typov fistúl zvoliť endoskopické riešenie, ktorého úspešnosť, napriek veľkému množstvu rôznych metód, je nižšia s malým množstvom konzistentných dôkazov o účinnosti. Súčasne sa objavujú nové zariadenia a technológie s potenciálom na riešenie týchto stavov. Jednou z týchto metód je aj endobronchiálny bloker – Watanabeho spigot, ktorý sa iniciálne používal v pneumológii v terapii perzistentného pneumotoraxu, resp. pyotoraxu s bronchiálnou fistulou. V prezentovaných kazuistikách uvádzame použitie Watanabeho spigotu v kombinácii s over-the-scope klipmi v rámci terapie bronchoezofageálnych fistúl po ezofagektómii. V teoretickej časti článku uvádzame tiež prehľad endoskopických možností terapie uvedených fistúl v kontexte najnovších poznatkov a osobitne diskutujeme dostupné dáta o možnostiach využitia Watanabeho spigotov v liečbe bronchoezofageálnych fistúl.
Bronchoesophageal and bronchogastric fistulas are rare complications of thoracic surgery as esophagectomy, malignancy or prolonged endotracheal intubation. Although uncommon, their morbidity and mortality is substantial. Treatment of these fistulas is challenging and often lengthy with limited success rates. Endoscopic treatment may be the treatment of choice for some types of fistulas, but despite a variety of methods available, the success rate is relatively low with little consistent data about its effectiveness. At the same time, new technologies and devices have become available with a potential to address these complicated conditions. One of them are Watanabe spigots, initially used in pneumology for the treatment of persistent pneumothorax and pyothorax with bronchial fistula. In the presented case reports Watanabe spigots are used in combination with over-the-scope clips in two of our patients with bronchoesophageal fistulas fol lowing esophagectomy with promising results. We also present an overview of endoscopic methods of therapy in the context of and separately discuss available evidence about the possibilities of the use of Watanabeho spigots in the treatment of bronchoesophageal fistulas.
- MeSH
- bronchiální píštěl * chirurgie diagnóza MeSH
- diagnostické zobrazování MeSH
- dospělí MeSH
- endoskopy gastrointestinální MeSH
- ezofagektomie metody MeSH
- lidé MeSH
- nádory jícnu chirurgie farmakoterapie MeSH
- pooperační komplikace etiologie terapie MeSH
- senioři MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Izoniazid patrí k antituberkulotikám prvej línie. Uplatnenie nachádza v liečbe aktívnej aj latentnej tuberkulózy. Je súčasťou kombinovaných režimov, pri preventívnej liečbe tuberkulózy sa však podáva aj v monoterapii. Napriek tomu, že k zvýšeniu sérovej aktivity aminotransferáz dochádza počas terapie izoniazidom relatívne často, rozvoj symptomatickej hepatitídy je podľa odbornej literatúry zriedkavý. V prezentovanej kazuistike opisujeme prípad pacientky, u ktorej sa v priebehu preventívnej liečby latentnej tuberkulózy rozvinulo izoniazidom navodené poškodenie pečene klinicky sprevádzané rozvojom ikteru. V článku tiež sumarizujeme aktuálne poznatky týkajúce sa rizikových faktorov, patogenézy a incidencie hepatotoxicity popísanej počas užívania tohto antituberkulotika. Zároveň ilustrujeme proces diagnostiky liekmi indukovaného poškodenia pečene v podmienkach klinickej praxe s využitím aktualizovaného stratifikačného skórovacieho systému RUCAM.
Isoniazid belongs to the first line antituberculosis drugs and can be used for the treatment of both active and latent tuberculosis infections. It is a part of combined regimens, for the preventive treatment of tuberculosis isoniazid can be used in monotherapy as well. Even though elevations in serum aminotransferases levels during isoniazid therapy are seen frequently, the development of symptomatic hepatitis is rare, according to specialised literature. This article describes a case of a patient who developed drug-induced liver injury accompanied by jaundice during the isoniazid preventive treatment of tuberculosis. It also provides a summary of the currently known risk factors, pathogenesis, and incidence of hepatotoxicity observed throughout therapy with this antituberculosis drug. We also illustrate the process of diagnosing drug--induced liver injury in clinical practice settings with the utilisation of the updated RUCAM score.
- MeSH
- antituberkulotika škodlivé účinky terapeutické užití MeSH
- diferenciální diagnóza MeSH
- isoniazid * škodlivé účinky terapeutické užití MeSH
- latentní tuberkulóza farmakoterapie prevence a kontrola MeSH
- lékové postižení jater * diagnostické zobrazování etiologie farmakoterapie MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- nežádoucí účinky léčiv MeSH
- žloutenka diagnóza etiologie terapie MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
- Klíčová slova
- vedolizumab,
- MeSH
- adalimumab aplikace a dávkování farmakologie terapeutické užití MeSH
- biologická terapie metody MeSH
- humanizované monoklonální protilátky aplikace a dávkování farmakologie terapeutické užití MeSH
- idiopatické střevní záněty * farmakoterapie MeSH
- infliximab aplikace a dávkování farmakologie terapeutické užití MeSH
- lidé MeSH
- monitorování léčiv metody MeSH
- ustekinumab aplikace a dávkování farmakologie terapeutické užití MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- směrnice pro lékařskou praxi MeSH
Klostrídiová kolitída bola dlhodobo považovaná za infekciu asociovanú s hospitalizáciou a súčasnou antibiotickou liečbou. Narastajúci počet prípadov v komunite však v posledných rokoch viedol k prehodnoteniu tradičného chápania jej epidemiologických charakteristík. Komunitné formy boli navyše mnohokrát zaznamenané u detí, mladých dospelých či ľudí bez komorbidít a s negatívnou anamnézou užívania antibiotík v predchorobí. Uvedené skupiny boli tradične považované za nízkorizikové pre vznik ochorenia. Mnohé štúdie tak prirodzene skúmali vplyv asymptomatických prenášačov Clostridioides difficile, vrátane novorodencov a dojčiat, na prenos pôvodcu ochorenia v komunite. Predmetom výskumu sa stal aj výskyt tejto baktérie u zvierat, v potrave a environmentálnom prostredí. Snahou bolo ozrejmiť úlohu uvedených faktorov v šírení pôvodcu v komunitných podmienkach. V článku sumarizujeme aktuálne poznatky o potvrdených a potencionálnych rizikových faktoroch komunitnej formy klostrídiovej kolitídy, spoločne s výsledkami štúdií skúmajúcich charakteristiky týchto pacientov. Zároveň prinášame informácie o problematike výskytu klostrídiovej kolitídy v detskej populácii, ktorá je s komunitnou formou infekcie úzko previazaná.
Clostridioides difficile colitis has long been considered an infection associated with hospitalization and concomitant antibiotic treatment. However, the increasing number of community cases in recent years has led to a reassessment of the traditional understanding of its epidemiological characteristics. In addition, community-associated forms have been reported many times in children, young adults, or people without comorbidities and with a negative history of antibiotic use in the pre-disease period. These groups have traditionally been considered low risk for the development of the infection. Thus, many studies have naturally investigated the impact of asymptomatic Clostridioides difficile carriers, including neonates and infants, on the transmission of the causative agent in the community. The prevalence of this bacterium in animals, in food and in the environmental setting has also been the subject of research. The goal was to elucidate the role of these factors in the spread of the agent in community settings. In this article, we summarize the current knowledge on confirmed and potential risk factors for community-acquired Clostridioides difficile infection, together with the results of studies examining patient characteristics. We also provide information on the issue of Clostridioides difficile infection in the paediatric population, which is closely intertwined with the community-acquired form of the infection.
Úvod: Polycystická autozomálne recesívna choroba obličiek (ARPCHO) je raritná, značne fenotypovo variabilná primárna cíliopatia. Poškodenie obličiek a pečene sú typickými prejavmi a prognóza ochorenia závisí od ich progresie v čase. Hlavným extrarenálnym prejavom je fibrocystická prestavba pečene, ktorá sa prejavuje intrahepatálnou portálnouhypertenziou a cholangitídou. Metódy: Retrospektívne zhodnotenie výskytu a vývoja hepatobiliárnych prejavov ochorenia. Výsledky: Do súboru bolo zaradených 8 detí s polycystickou autozomálne recesívnou chorobou obličiek. Poškodenie obličiek a hypertenzia boli prítomné u všetkých detí v súbore. Hepatobiliárne prejavy boli popísané u 5 detí (62,5 %). Trombocytopénia predchádzala splenomegáliu v časovom období jeden rok. Súčasťou výsledkov sú aj tri kazuistiky. Záver: Pacienti s ARPCHO by mali byť cielene vyšetrení so zameraním na posúdenie hepatálnych prejavov ochorenia. #938486
Introduction: Autosomal recessive polycystic kidney disease (ARPKD) is a rare, phenotypically variable primary ciliopathy. Kidney and liver damage are typical manifestations, and the prognosis of the disease depends on their progression over time. The main extrarenal manifestation is fibrocystic rebuilding of the liver, which is manifested by intrahepatic portal hypertension and cholangitis. Methods: The aim of the retrospective study was to evaluate the incidence and development hepatobiliary manifestations. Results: Eight children with polycystic autosomal recessive kidney disease were included in the group. Renal damage and hypertension were present in all children. Hepatobiliary manifestations were described in five children (62.5%). Thrombocytopenia preceded splenomegaly by one year. The results also include three case reports. Conclusion: Patients with ARPKD should be examined with a focus on the presence of hepatic manifestations of the disease.
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
Úvod: Skupina neuroendokrinných tumorov vychádzajúca z buniek pankreasu sa nazýva pankreatické neuroendokrinné tumory (PNET). Kombinácia EUS a elastografie (EG) rozširuje diagnostické a zobrazovacie možnosti. Ciele: Cieľom našej práce bolo zistiť zastúpenie obrazov B-módu pre PNET, vyhodnotenie typického EG obrazu PNET, využitie „strain ratio“ (SR) a „strain histogram“ (SH) v diferenciálnej diagnostike PNET, stanovenie „cut off“ hodnoty SR a SH pre PNET a porovnanie štandardizovaných meraní s literatúrou. Metódy: Do štúdie boli zaradení pacienti vyšetrovaní na Internej klinike gastroenterologickej. Celkovo bolo vyšetrených 31 pacientov. Do súboru bolo zaradených 25 pacientov (8 mužov, 17 žien). Priemerný vek bol 52,76 roka (14–74). Všetkým zaradeným pacientom bolo realizované neinvazívne vyšetrenie endoskopická ultrasonografia. Po lokalizácii ložiska ultrasonograficky bol prvý záznam realizovaný po zmrazení obrazu v B-móde s vykonaním merania jeho veľkosti. Následne bolo realizované „strain“ elastografické meranie. V sledovanej skupine sme zaznamenali priemernú veľkosť 12,75 mm. Výsledky: Charakteristiky obrazu v B-móde pre PNET boli v 68 % hypoechogénne, v 12 % hyperechogénne, v 12 % izoechogénne a v 8 % zmiešanej echogenity. PNET boli v B-móde v 80 % ostro ohraničené a v 20 % neostro ohraničené. Presnosť priradenia elastografickej hodnoty typickej pre malígne nádory pankreasu bola pre PNET 96 % s použitím 5-stupňovej klasifikácie a 88 % s použitím 4-stupňovej klasifikácie. Senzitivita zaradenia PNET medzi malígne nádory bola pri „cut off“ SR > 3,2 80 % a SH < 50 100 %. Diskusia: Vzhľadom na priemerné veľkosti nádorov pozorované v našej štúdii, EUS prináša vysokú senzitivitu v diagnostike PNET v čase, kedy je u nich ešte možné aj miniinvazívne odstránenie. Okrem typického obrazu hypoechogenity a menej často popisovaných obrazov hyperechogenity a izoechogenity pre PNET, sme pozorovali aj echogenitu zmiešanú. Elastografický kvalitatívny obraz „strain“ hodnotený štvor- a päť- stupňovou klasifikáciou sa ukázal ako spoľahlivý pri odlíšení PNET a GNET od benígnych nádorov. V kvantitatívnej elastografii sú hodnoty SR a SH na pomedzí malígnych a benígnych ložísk pankreasu, jedným z dôvodou takýchto výsledkov môže byť rôznorodosť tejto skupiny nádorov pri rôznej mitotickej aktivite – „grade“. Záver: Konzistentnosť nami publikovaných výsledkov ukazuje použiteľnosť tejto metódy v prípade rozhodovania o definitívnej diagnóze, ak histológia nádoru nie je a nemôže byť dostupná.
Introduction: The group of neuroendocrine tumors derived from pancreatic cells is called pancreatic neuroendocrine tumors (PNETs). The combination of EUS and elastography (EG) expands diagnostic and imaging capabilities. Aim: The aim of our work was to determine the representative images of B-mode for PNET, evaluation of a typical EG image of PNETs, use of strain ratio (SR) and “strain histogram” (SH) in differential diagnosis of PNETs, determination of SR and SH cut off value for PNETs and comparison of standardized measurements with literature. Methods: Patients examined at the Internal Gastroenterology Clinic were included in the cohort. A total of 31 patients were examined. The group included 25 patients (8 men, 17 women). The mean age in group was 52.76 years (14–74). Non-invasive examination by endoscopic ultrasonography was performed on all patients. After locating the lesion by ultrasound, the first recording was made after freezing the image in B-mode and performing size measurement. Subsequently, a Strain elastography measurement was performed. In the monitored group we recorded an average size of 12.75 mm. Results: The characteristics of the image in B-mode were as follows for PNETs 68% hypoechogenic, 12% hyperechogenic, 12% isoechogenic and 8% mixed echogenicity. 80% of PNETs in B-mode were sharply demarcated and 20% with blurred borders. The accuracy of the value assignment typical of pancreatic malignancies using elastography was 96% for PNET in 5-degree classification system and 88% for a 4-degree classification, for SR cut off >3.2 with a sensitivity of 80% and SH cut off <50 100%. Discussion: Given the average tumor sizes observed in our study, EUS provides high sensitivity in PNET diagnostics and allows diagnostics at a time when minimally invasive removal is still possible. In addition to the typical picture of hypoechogenicity and the less frequently described pictures of hyperechogenicity and isoechogenicity for PNET, we also observed mixed echogenicity. The elastographic qualitative strain image evaluated by the four- and five- -degree classification proved to be reliable in distinguishing PNET from benign tumors. In quantitative elastography, the values of SR are between malignant and benign deposits of the pancreas, one of the reasons for such values may be the diversity of this group of diseases with different mitotic activity – grade of the tumor. Conclusion: Consistency of the results published by us, shows the applicability of this method in deciding on a definitive diagnosis if tumor histology is not and cannot be available.
- MeSH
- dospělí MeSH
- elastografie * MeSH
- endosonografie MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- nádory slinivky břišní diagnostické zobrazování MeSH
- neuroendokrinní nádory * diagnostické zobrazování MeSH
- pankreas anatomie a histologie diagnostické zobrazování MeSH
- senioři MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- práce podpořená grantem MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
