- MeSH
- autoimunitní nemoci MeSH
- dítě MeSH
- glukokortikoidy terapeutické užití MeSH
- léková kontraindikace MeSH
- lidé MeSH
- nemoci endokrinního systému etiologie farmakoterapie imunologie MeSH
- nemoci paratyreoidey farmakoterapie imunologie MeSH
- tyreoiditida farmakoterapie imunologie MeSH
- vakcinace * metody normy MeSH
- Check Tag
- dítě MeSH
- lidé MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
Hypertestosteronizmus ako súčasť hyperandogénnych stavov u žien je všeobecne definovaný ako nadbytok mužských hormónov (v tomto prípade testosterónu). Spektrum klinických príznakov zahŕňa okrem porúch menštruácie až amenoreu, rôzne stupne hirzutizmu a virilizáciu. Tento raritný tumor produkuje veľké množstvo testosterónu, ale aj jeho prekurzor androstendión. Najčastejšie sa tento tumor vyskytuje v období medzi 20.–40. rokom života, ale aj v postmenopauzálnom období. Liečba je zásadne chirurgická, s postupnou úpravou hormonálneho statusu pacientov.
Hypertestosteronism as part of hyperandrogenic states in women is generally defined as abundance of male hormones (in this case abundance of testosterone). Spectrum of clinical symptoms include menstrual disorders, amenorrhoea, different range of hirsutism and virilization. Statistically, most androgen secreting tumors are ovarian aetiology (testosterone secreting tumors located in suprarenal gland are very rare). This rare tumor may produce excess amounts of testosterone, as well as its precursor androstenedione. The highest incidence is between 20–40 years and in postmenopausal period. The treatment is essentially surgical; with gradual adjustment of the hormones.
- Klíčová slova
- nádory produkující androgeny,
- MeSH
- hirzutismus etiologie MeSH
- hyperandrogenismus * diagnóza etiologie terapie MeSH
- lidé MeSH
- nádory vaječníků * diagnóza chirurgie patologie MeSH
- senioři MeSH
- testosteron krev MeSH
- virilizace * etiologie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
- práce podpořená grantem MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
Cieľ: Cieľom štúdie bolo porovnať 3 rutinné imunochemické metódy stanovenia celkového 25-hydroxy-vitamínu D [25-(OH) D] s vysokoúčinnou kvapalinovou chromatografiou s UV detekciou. Materiál a metódy: Sérové hladiny 25-(OH) D boli stanovované u 109 pacientov rôznymi imunochemickými metódami (ABBOTT, ROCHE, SIEMENS) a metódou HPLC, ktorá bola v predkladanej práci považovaná za referenčnú. V prvom kroku boli vybrané imunochemické metódy porovnané s ohľadom na metódu HPLC. V druhom kroku boli tieto metódy porovnané navzájom medzi sebou. Na porovnanie metód bola použitá regresná analýza (Passing-Bablok) a Bland-Altmanova analýza diferencií. Za maximálne akceptovateľné diferencie v jednotlivých výsledkoch boli považované hodnoty v rozmedzí ? 21,5 %. Toto kritérium bolo zvolené na základe CDC Vitamin D Standardization-Certification Program (VDSCP). V poslednom kroku bola vyhodnotená miera zhody v interpretácii nameraných výsledkov 25-(OH) D. Výsledky: Žiadna zo skúmaných imunochemických metód stanovenia 25-(OH) D nebola porovnateľná s metódou HPLC a takisto neboli porovnateľné navzájom medzi sebou. Bland-Atlmanova analýza odhalila, v porovnaní s HPLC, že metóda ROCHE vykazuje bias +28,0 %, metóda ABBOTT +0,2 % a metóda Siemens -23,4 %. Priemerný bias u metódy ABBOTT je síce nevýznamný, avšak jednotlivé výsledky vykazovali bias v rozmedzí -89,4 % až 89,0 %. V porovnaní s metódou HPLC bola miera zhody v klinickej interpretácii výsledkov u metódy ABBOTT 65,21 %, ROCHE 59,63 % a SIEMENS 47,79 %. Záver: Výsledky predkladanej práce poukazujú na slabú úroveň štandardizácie metód stanovenia 25-(OH) D, ako aj na možnosť zvážiť používanie na metóde závislých rozhodovacích limitov.
Objective: The aim of proposed paper was to compare a three total 25-hydroxy-vitamin D immunoassays to that of HPLC with UV detection. Material and methods: Serum 25-(OH) D levels were measured from blood samples of 109 patients with different immunoassays (ABBOTT, ROCHE, SIEMENS) and method of HPLC which was chosen as the reference. In the first step immunoassays were compared to HPLC. In the second step immunoassays were compared to each other. Further purpose of methods comparison the Passing-Bablok regression and Bland-Altman analysis were used. The limits of maximum acceptable differences were set at 21.5 %, according to Vitamin D Standardization-Certification Program (VDSCP). In the last step, the concordance in the interpretation of measured results was evaluated. Results: None of the examined 25-(OH) D immunoassays was comparable to HPLC and to each other. Bland-Altman analysis revealed, in comparison to HPLC, that ROCHE showed positive bias +28.0 %, ABBOTT +0.2 % and SIEMENS –23.4 %. Although average bias of ABBOTT immunoassay is insignificant, particular results do deviate significantly (-89.4 % to 89.0 %). The concordance in the interpretation of measured results, in comparison to HPLC, was highest with ABBOTT (65.21 %), then with ROCHE (59.63 %) and lowest with SIEMENS (47.79 %). Conclusion: The results of the proposed papers suggest low levels of 25-(OH) D immunoassays standardization and an alternative to use assay-specific decision limits.
- MeSH
- 25-hydroxyvitamin D 2 krev MeSH
- dospělí MeSH
- falešně negativní reakce MeSH
- imunoanalýza * MeSH
- kalcifediol krev MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- mladý dospělý MeSH
- nedostatek vitaminu D * krev MeSH
- reagenční diagnostické soupravy MeSH
- referenční standardy MeSH
- regresní analýza MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- vitamin D analogy a deriváty krev MeSH
- vysokoúčinná kapalinová chromatografie * MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- mladý dospělý MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- srovnávací studie MeSH
V snahe čo najširšej aplikácie aktuálnych poznatkov v diabetológii a príbuzných medicínskych odborov, s ohľadom na charakteristiky liekov a aktuálne možnosti využívania moderných postupov, ale aj ich limitácie finančnými možnosťami zdravotných poisťovní, Slovenská diabetologická spoločnosť (SDS) pravidelne inovuje svoje terapeutické odporúčania pre liečbu diabetes mellitus. Posledné odporúčania SDS vydala v auguste roku 2016. V prehľadovom článku sa diskutuje a zdôvodňuje niekoľko faktorov, o ktoré sa autori opierali pri ich tvorbe: (1) Súlad s poznatkami medicíny dôkazov, súlad s referenčnými odporúčaniami (terapeutické odporúčania ADA/EASD), súlad so súhrnnými charakteristikami účinných látok v liečbe diabetes mellitus a schválených možnostiach ich používania a súlad s indikačnými obmedzeniami (IO), ktoré definujú medicínsko-ekonomické podmienky pre liečbu hradenú zo zdravotného poistenia. (2) Odklon od „glukocentrického“ prístupu k liečbe, k prístupu, ktorý preferuje výber farmák podľa klinických charakteristík pacienta a dokázaných benefitov/rizík jednotlivých farmák. (3) Preferencia skupín ako aj jednotlivých účinných látok v rámci skupín vychádzajúca z medicíny dôkazov pri jednotlivých účinných látkach pre konkrétne skupiny pacientov. (4) Dôraz na individualizáciu cieľov pre glykemickú kontrolu. (5) Dôraz na správnu klasifikáciu diabetes mellitus (DM) ako základný predpoklad pre výber optimálneho terapeutického postupu a (6) Dôraz na edukáciu a prekonávania klinickej inercie a adherencie pacienta k liečbe a „gramotnosti“ užívateľov liekov ako základného predpokladu úspešnej liečby. Diskusia sa opiera aj o výsledky najnovších štúdií vrátane štúdií s empagliflozínom a liraglutidom ako aj nedávne úpravy v terapeutických odporúčaniach americkej a kanadskej diabetologickej asociácie.
In an effort to facilitate the widest possible application of recent findings in diabetology and the related medical fields, with regard to characteristics of medicines and current possibilities of using modern procedures, but also to their limitations due to the financial capacities of health insurance companies, SDS innovates its therapeutic recommendations for the treatment of diabetes mellitus on a regular basis. The most recent recommendations were issued by SDS in August 2016. The review discusses and describes several factors which the authors considered during their preparation: (1) Compliance with the findings of evidence-based medicine, compliance with reference recommendations (therapeutic recommendations ADA/EASD), compliance with summary characteristics of active substances in the treatment of diabetes mellitus and approved possibilities of their use, and compliance with indicative restrictions (IO) which define medical and economic conditions for health insurance covered treatment. (2) Certain departure from the “glucocentric” approach to therapy, in favour of the approach preferring the selection of drugs based on clinical characteristics of the patient and proven benefits/risks of individual drugs (3) Preference of groups as well as individual active substances within groups based on evidence medicine regarding the individual active substances for specific patient groups. (4) Emphasis on individualization of goals for glycemic control (5) Emphasis on the right classification of diabetes mellitus as the basic condition for the selection of an optimum therapeutic procedure, and (6) Emphasis on education and overcoming of clinical inertia, and patient medication adherence and medication “literacy” as the basic condition for successful therapy. The discussion also considers the outcomes of the most recent studies including of the studies focusing on empagliflozin and liraglutide, as well as recent modifications of the therapeutic recommendations of the American and Canadian Diabetes Association.
Pozadie: Klasifikácia diabetu (DM) so vznikom v dospelom veku nie je vždy jednoduchá a u významnej časti pacientov, u ktorých bolo ochorenie iniciálne klasifikované a liečené ako diabetes mellitus 2. typu (DM2T) sa zisťujú znaky nasvedčujúce prítomnosti autoimunitnej inzulitídy (AI), ktorá je typická pre diabetes mellitus 1. typu (DM1T), resp. latentný autoimunitný diabetes dospelých (LADA). Cieľ: Zistiť, aký podiel pacientov vedených s DM2T má znaky AI, aký podiel z nich má súčasne nízku sekréciu inzulínu a aké klinické a laboratórne prejavy by sa dali využiť na odlíšenie týchto pacientov. Súbor a metódy: Randomizovaný klinický prieskum s vopred plánovaným rozsahom hodnotených parametrov u n = 625 pacientov, ktorí boli hospitalizovaní počas prvých 6 mesiacov roku 2016 v Národnom endokrinologickom a diabetologickom ústavu (NEDU) Ľubochňa. Okrem štandardných parametrov bol u každého pacienta vyšetrený C-peptid (CP) a autoprotilátky proti dekarboxyláze kyseliny glutámovej (GADA). Pacienti s pozitivitou GADA (GADA+) boli porovnávaní s pacientmi s GADA- v nasledovných parametroch: pohlavie, vek, vek v čase zistenia DM, trvanie DM, HbA1c, výskyt hypoglykémií, lipidogram, C-peptid nalačno, BMI, obvod pása, výskyt hypoglykémií, prítomnosť mikrovaskulárnych a makrovaskulárnych komplikácií, liečba diabetu a výskyt iných endokrinopatií. GADA+ s nízkym CP boli následne porovnávaní s GADA+ s normálnou hodnotou CP. Výsledky: Spomedzi 625 pacientov pôvodne klasifikovaných a liečených pre DM2T, 13 % bolo GADA+. Spomedzi nich malo 31 % nízke hodnoty CP (< 0,2 nmol/l) a 28 % hodnoty CP v intermediárnom pásme (0,2–0,4 nmol/l). Medzi GADA+ boli častejšie zastúpené ženy, mali nižší BMI, obvod pása, CP, vyšší HDL-cholesterol, častejší výskyt hypoglykémií a nižšiu celodennú dávku inzulínu. Pacienti s GADA+ a nízkym CP sa od GADA+ s normálnym CP líšili vyššími hodnotami HDL-cholesterolu, nižšími hodnotami triglyceridov a skoršou potrebou inzulínovej terapie. Vyšetrenie GADA a CP s ohľadom na ostatné relevantné charakteristiky viedlo k preklasifikovaniu resp. pridaniu diagnózy DM1T/LADA (ako hlavnej resp. súbežnej príčiny DM) u 2,9 % pacientov z celku a klinicky významný podiel AI bolo možné predpokladať v 6,1 % pacientov. Súhrn: Výsledky našej štúdie ukazujú, že v patogenéze DM u pacientov iniciálne diagnostikovaných a vedených ako DM2T a so súčasnou prítomnosťou GADA sa paralelne uplatňujú mechanizmy typické tak pre DM2T (inzulínová rezistencia) ako aj DM1T (autoimunitná inzulitída), a to v rôznej intenzite, rôznom pomere a v rôznej časovej následnosti, ako plynulé kontinuum, čo vysvetľuje aj rozdiely medzi jednotlivými pacientmi. Znakmi zdôrazňujúcimi podiel a úlohu AI sú podľa našich výsledkov vysoké titre GADA+, nízke hodnoty CP, skorá potreba liečby inzulínom, prítomnosť ochorení štítnej žľazy, vyššie hodnoty HDL–cholesterolu a nižšie hodnoty triglyceridov. Znakmi zdôrazňujúcimi dominanciu mechanizmov typických pre DM2T (inzulínová rezistencia) bola vyššia hodnota BMI, obvodu pása, normálna hodnota CP, nízka hodnota HDL-cholesterolu, vyššie hladiny triglyceridov, vyšší krvný tlak a hraničné titre GADA.
Background: It is not always easy to classify diabetes (DM) diagnosed in adults, with a significant group of patients initially classified and treated for type 2 diabetes mellitus (DM2T) presenting signs indicating the presence of autoimmune insulitis (AI), which is characteristic of type 1 diabetes mellitus (DM1T), or latent autoimmune diabetes mellitus in adults (LADA). Goal: Identify the proportion of patients entered with DM2T who present AI signs, and the number of patients of that proportion, who at the same time present low insulin secretion, and what clinical and laboratory manifestations could be used to differentiate between these patients. Cohort and methods: A randomized clinical trial with a pre-determined set of assessed parameters for n = 625 patients, who were hospitalized during the first 6 months of 2016 at the National Endocrinology and Diabetology Institute (NEDU), Lubochna. Apart from the standard parameters, C-peptide (CP) and autoantibodies to glutamic acid decarboxylase (GADA) were examined for each patient. GADA positive (GADA+) patients were compared to GADA negative (GADA-) patients in the following parameters: gender, age, age at the time of diagnosing DM, duration of DM, HbA1c, incidence of hypoglycemia, lipidogram, fasting C-peptide levels, BMI, waist circumference, incidence of hypoglycemias, presence of microvascular and macrovascular complications, treatment of diabetes and incidence of other endocrinopathies. GADA+ with low CP were subsequently compared to GADA+ patients with normal CP. Results: Of 625 patients originally classified and treated as DM2T, 13 % were GADA+. 31 % of them had low CP (< 0.2 nmol/l) and 28 % had CP levels within the intermediary range (0.2–0.4 nmol/l). Females made up a larger proportion of GADA+ patients, with a lower BMI, smaller waist circumference, lower CP, higher HDL cholesterol levels, a greater incidence of hypoglycemias and lower total daily dose of insulin. GADA+ patients with low CP differed from GADA+ patients with normal CP in higher HDL cholesterol levels, lower triglyceride levels and earlier need of insulin therapy. The testing for GADA and CP levels with regard to the other relevant characteristics led to re-classification, or more precisely adding of DM1T/LADA (as the main, or parallel cause of DM) for 2.9 % of all the patients included and a clinically significant proportion of AI could be assumed in 6.1 % of the patients. Summary: The results of our study show that the pathogenesis of DM in patients initially diagnosed and registered with DM2T and with concurrent presence of GADA includes mechanisms characteristic of both DM2T (insulin resistance) and DM1T (autoimmune insulitis) acting in parallel, with different intensity, in differing proportions and time sequence as a fluid continuum, which also accounts for the differences between individual patients. The characteristics highlighting the presence and role of AI based on our results include high titre of GADA+, low CP levels, early need of insulin therapy, presence of thyroid disorder, higher HDL cholesterol levels and lower triglyceride levels. The characteristics highlighting the dominance of mechanisms characteristic of DM2T (insulin resistance) included higher BMI and waist circumference values, normal CP levels, low HDL cholesterol levels, higher triglyceride levels, higher blood pressure and borderline titre of GADA.
- MeSH
- autoprotilátky * imunologie krev MeSH
- biologické markery krev MeSH
- C-peptid imunologie MeSH
- časové faktory MeSH
- cholesterol krev MeSH
- diabetes mellitus 1. typu * diagnóza farmakoterapie imunologie MeSH
- diabetes mellitus 2. typu * diagnóza farmakoterapie imunologie MeSH
- diabetes mellitus imunologie klasifikace MeSH
- dospělí MeSH
- glutamát dekarboxyláza imunologie MeSH
- glykovaný hemoglobin MeSH
- hypoglykemie MeSH
- index tělesné hmotnosti MeSH
- inzulin imunologie sekrece terapeutické užití MeSH
- komplikace diabetu MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mladý dospělý MeSH
- nemoci štítné žlázy epidemiologie MeSH
- obvod pasu MeSH
- senioři MeSH
- statistika jako téma MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mladý dospělý MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- randomizované kontrolované studie MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
