Úvod: Cieľom práce bolo zhodnotiť, ako sa v ostatných dvadsiatich rokoch menil výskyt a štruktúra profesionálnych intoxikácií a aké je evidovanie rizikových prác, pri ktorých sú pracovníci vo zvýšenej miere vystavení škodlivým účinkom chemických látok, ktoré môžu viesť ku otravám. Práca môže slúžiť ako podnet k náprave uvádzaného nežiaduceho stavu. Súbory a metodika: Bola urobená retrospektívna analýza chorôb z povolania v SR, uvádzaných v položkách 1–18 Zoznamu chorôb z povolania SR za roky 1993–2012. Zdrojmi boli výročné správy UVZ SR, ročenky UZIŠ/NCZI SR. Práca podáva prehľad dostupných údajov o rizikových prácach III.–IV. kategórie, zodpovedajúcich ochoreniam položiek 1–18 Zoznamu chorôb z povolania SR za roky 1998–2012. Vybrané krátke kazuistiky sú upozornením na úskalia v diagnostike. Výsledky: V 20-ročnom období, v rokoch 1993–2012, bolo v SR hlásených 507 profesionálnych intoxikácií, z čoho bolo 121 intoxikácií z oxidu uhoľnatého, 98 otráv z halogenizovaných uhľovodíkov, 85 otráv v skupine položky 18 Zoznamu chorôb z povolania (,,choroba z bojových látok alebo choroba z chemických látok s rovnakým účinkom, ako majú bojové látky“), 71 intoxikácií zo sírouhlíka, 71 intoxikácií prevažne chronického charakteru bolo zapríčinených kovmi alebo ich zlúčeninami, na prvom mieste z toho otravami olovom alebo jeho zlúčeninami (49 prípadov). Choroby z benzénu alebo jeho homológov sa vyskytli u 28 osôb, ochorení zo sírovodíka bolo 14, choroby z nitro- a aminozlúčenín benzénu alebo jeho homológov boli zistené u 7 osôb. Zostávajúcich 12 intoxikácií z iných chemických látok bolo hlásených v malých počtoch. Najvyšší výskyt profesionálnych otráv bol v r. 1996 (76 prípadov, dominantne na vrub otravy CO – 54 prípadov) a v r. 2000 (67 prípadov, z čoho bolo 32 intoxikácií v položke 18). Počty intoxikácií po r. 1996 postupne výrazne klesali. V r. 2011–2012 bolo hlásených v SR v položkách 1–18 len 7 otráv ročne. Profesionálne otravy v r. 2012 boli v SR v poradí častosti výskytu na 8. mieste zo všetkých chorôb z povolania. V r. 1998 bolo v SR evidovaných v rizikovej práci – chemický faktor (III. a IV. kategória prác) 19 980 zamestnancov, z toho v IV. kategórii 3152 osôb (15,8 %). V nasledujúcich rokoch počty rizikových pracovníkov v skupine chemický faktor postupne klesali. V r. 2012 bolo v riziku chemického faktoru evidovaných 5 844 osôb, z čoho bolo len 146 osôb (2,5 %) v riziku IV. kategórie. Záver: V sledovaných desaťročiach má klesajúci počet osôb vystavených chemickému faktoru v III. a IV. kategórii prác pozitívny vplyv na pokles profesionálnych intoxikácií. Svoje miesto si získala dohľadom na pracovné prostredie a zdravotný stav aj pracovná zdravotná služba, ktorá v SR v r. 2012 pokrývala 73,4 % pracovníkov vykonávajúcich rizikové práce rôzneho druhu. Na druhej strane treba upozorniť, že pri nedostatočnej evidencii časti rizikových prác, hlavne u samostatne zárobkovo činných osôb a ďalších pracovníkov, ktorí sú častejšie vystavení chemickým faktorom v rámci výkonu práce dodávateľským spôsobom, uniklo odhaleniu poškodenia zdravia niekoľko pracovníkov, nakoľko sa u nich nevykonali cielene lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu ku práci.
Introduction: The authors investigated whether the previous two decades changed the incidence and structure of occupational poisoning and the kind of evidence of the work at risk, whether the employees are increasingly exposed to deleterious effects of chemicals which might cause poisoning. The paper should stimulate improvement of the reported unfavorable condition. Groups and method: A retrospective analysis of occupational diseases in the SR listed in items 1–18 of the List of Occupational Diseases of SR for the years 1993–2012. Annual reports of UVZ SR Yearbook UZIŠ/NCZI SR served as the source. The paper provides a survey of available data about the works at risk for the category III to IV, corresponding to diseases in items 1–18 of the List of occupational diseases of SR for the years 1998–2012. Selected short case reports are present to indicate obstacles in the diagnosis. Results: In the twenty year period in the years 1993–2012, 507 cases of occupational poisoning were acknowledged, 121 of them cause by carbon monoxide, 98 cases of halogen hydrocarbons, 85 from the group of item 18 of the List of occupational diseases “The disease from chemical warfare agents or a disease from chemicals of the same action as the chemical warfare agents“, 71 poisoning with carbon disulfide, 71 poisoning of mostly long term character were caused by metals or their compounds, most of them due to lead or its compounds (49 cases). Diseases caused by benzene or its homologues occurred in 28 persons, poisoning with hydrogen sulfide in 14, diseases from nitro- and amino-compounds of benzene or its homologues were determined in 7 persons. The remaining 12 cases of poisoning with other chemicals were encountered in low numbers. The highest occurrence of occupational poisoning cases was in 1996 (76 cases, predominantly with CO –54 cases) and in 2000 (67 cases, 32 of the in the item 18). The numbers of poisoning were decreasing significantly after 1996. In the years 2011-2012, only 7 cases of occupational poisoning were acknowledged in the item 1-18 annually. Cases of occupational poisoning in the SR in 2012 occupied the 8th position among all occupational diseases. In 1998, 19,980 employees were registered to work at risk of chemical factors (category III and IV), of those 3,152 in category IV (15.8%). The numbers of workers at risk gradually decreased in the following years. In 2012, 5844 persons were at risk of a chemicals factor and only 146 of them (2.5%) were at the risk of category IV. Conclusion: In the decades under observation the decreasing numbers of persons exposed to chemical factors in the category III and IV was reflected in decreasing numbers of occupational poisoning. The Occupational Health service supervision of working environment and health state took its position it this trend covering 73.4% of workers doing work at risk of various kinds. On the other hand it should be pointed out that inadequate evidence of a part of jobs with work at risk especially in small business or craftsmen and other workers who are more often exposed to chemicals at work may have escaped to attention for not being under observation in preventive or follow-up check-ups related to work.
- MeSH
- anamnéza MeSH
- dospělí MeSH
- hygiena práce MeSH
- lidé MeSH
- nemoci z povolání etiologie MeSH
- oxid uhličitý otrava MeSH
- pracovní expozice statistika a číselné údaje MeSH
- riziko MeSH
- statistika jako téma MeSH
- uhlovodíky chlorované a fluorované, na bázi methanu otrava MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
Cieľ práce: V 15-ročnej štúdii zaznamenať zmeny počtu zamestnancov evidovaných v SR v riziku tuberkulózy (TBC) v III. a IV. kategórii rizikových prác, osobitne vyčleniť tieto rizikové práce u pracovníkov v sekcii ekonomických činností Q (zdravotníctvo a sociálna pomoc). Ďalej analyzovať súbor pacientov s diagnózou hlásenej profesionálnej TBC (profTBC) a porovnať výskyt, incidenciu, vzťah k rodovému a vekovému faktoru so situáciou profTBC v ČR. Materiál a metodika: Údaje o počtoch zamestnancov vystavených riziku profTBC boli získané z Automatizovaného systému triedenia rizík v SR. Údaje o profTBC boli získané zo zdravotníckych štatistík (UZIŠ/NCZI v SR a SZU v ČR). Bola vykonaná retrospektívna analýza (za roky 1998–2012) hlásených profTBC ochorení vybraných z položky č. 24 Zoznamu chorôb z povolania (Infekčné a parazitárne choroby okrem tropických infekčných a parazitárnych chorôb a chorôb prenosných zo zvierat na ľudí). Kritériom pre výber boli diagnózy TBC podľa MKCH-10. V ČR boli údaje získané z položky 5.1.02 (tuberkulóza) kapitoly V. Zoznamu Nemocí z povolání. Na hodnotenie zistených údajov boli použité deskriptívne metódy štatistickej analýzy. Výsledky: Počty rizikových pracovníkov vystavených TBC infekcii v SR za sledovaných 15 rokov klesli v III. kategórii o 30 %, z toho v Q kategórii o 40 %. V r. 2012 bolo evidovaných v III. kategórii 2027 zamestnancov, z toho v sekcii Q 1442 zamestnancov. Percentuálne zastúpenie žien sa pohybovalo medzi 81-84 %. Celkový počet hlásených profTBC v SR a v ČR v rokoch 1998–2012 bol 86, resp. 181 prípadov, výskyt v oboch republikách má klesajúci charakter. Dokumentovaná bola prevaha výskytu TBC respiračného typu (83,7 % z celkového počtu profTBC). Výskyt ochorenia u žien bol v porovnaní s mužmi očakávane vyšší (v SR ženy 1,9-násobok výskytu, v ČR 3-násobok výskytu voči mužom). Maximum profTBC bolo typicky v rezorte Q, absolútne počty boli najvyššie v profesiách zdravotných sestier. V SR bola v r. 2012 incidencia profTBC 0,22 na 100000 nemocensky poistených, v ČR bola 0,13 na 100000 nemocensky poistených. Záver: Incidencia profTBC sa v ČR aj v SR vyvíja priaznivo, analogicky poklesu incidencie TBC v populácii. Negatívom v oboch krajinách zostáva výskyt profTBC v strednom produktívnom veku, na rozdiel od populácie profesionálne nevystavenej TBC. Slovensko, s výnimkou susediacej ČR, je obklopené štátmi s vyššou incidenciou TBC. Nedá sa vylúčiť, že okrem známych faktorov vplývajúcich na výskyt TBC, by k zvýšenému počtu ochorení TBC, vrátane profTBC, mohol prispieť presun osôb z východnejších krajín (aj migrácia za prácou). Je trvale dôležité nepoľaviť v epidemickej ostražitosti, správnou bariérovou ošetrovateľskou technikou minimalizovať riziko TBC aj v zdravotníctve na najnižšiu možnú mieru. V prípade aktívnej TBC správne, včas a dostatočne dlho aplikovať kontrolovanú liečbu, znižujúcu o. i. výskyt multirezistentnej formy TBC. .
Study objective: To conduct a retrospective 15-year study to monitor trends in the number of employees at risk for occupational tuberculosis (TB) (levels III and IV) in the Slovak Republic, and in particular in the sector of economic activities Q (health care and social assistance). Furthermore, to analyze reported cases of occupational TB and to compare the incidence and sex-specific and age-specific prevalence with the data reported in the Czech Republic. Material and methods: Data on the number of employees at risk of exposure to occupational TB were derived from the Automated Risk Classification System of the Slovak Republic. Data on cases of occupational TB were taken from health statistics (Institute of Health Information and Statistics/National Health Information Center in the Slovak Republic and the National Institute of Public Health in the Czech Republic). A retrospective analysis was conducted (for 1998-2012) of reported cases of occupational TB, selected from Article 24 of the List of occupational diseases (infectious and parasitic diseases except tropical infectious and parasitic diseases and diseases transmissible from animals to humans). The selection criterion was a TB diagnosis according to ICD-10. In the Czech Republic, the data were derived from Article 5.1.02 (tuberculosis), Chapter V. of the List of Occupational Diseases. The data obtained were analyzed by methods of descriptive statistics. Results: The numbers of employees with a level III risk of exposure to occupational TB in the Slovak Republic declined by 30% over the 15 years of study and by 40% in category Q. In 2012, 2027 employees were classified in category III and 1442 of them belonged to group Q. Females accounted for 81–84% of employees at risk of exposure to occupational TB. Eighty-six and 181 cases of occupational TB were reported in the Slovak Republic and in the Czech Republic, respectively, in 1998-2012, with the incidence showing a downward trend in both countries. TB of the respiratory tract was reported most often (83.7% of the total of reported cases of occupational TB). As expected, more cases occurred in females than in males (1.9 times as many cases in females as in males in the Slovak Republic and three times as many cases in females as in males in the Czech Republic). The incidence of occupational TB was the highest in sector Q, with the highest absolute numbers reported in nurses. In 2012, the incidence rates of occupational TB were 0.22 cases per 100,000 sick benefit policy holders in the Slovak Republic and 0.13 cases per 100,000 sick benefit policy holders in the Czech Republic. Conclusion: The incidence of occupational TB has a downward trend in both countries, similarly to TB incidence in the general population. A negative aspect in both countries is the incidence of occupational TB at the middle productive age, in contrast to the population occupationally non-exposed to TB. Slovakia is surrounded by higher prevalence countries, with the exception of the Czech Republic. It cannot be ruled out that, in addition to the known factors influencing the prevalence of TB, including occupational TB, migration from eastern countries, including job search migration, can also play a role in increase in TB cases. It is vital to continue epidemiological surveillance and to reduce the risk of TB as much as possible also in healthcare settings by adhering to barrier nursing practices. Cases of active TB need early and adequately long, controlled treatment in order to reduce, among others, the incidence of multi-drug resistant TB.
- MeSH
- lidé MeSH
- longitudinální studie MeSH
- nemoci z povolání * MeSH
- přenos infekční nemoci * statistika a číselné údaje MeSH
- retrospektivní studie MeSH
- riziko MeSH
- statistika jako téma MeSH
- tuberkulóza * přenos MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Geografické názvy
- Česká republika MeSH
- Slovenská republika MeSH
