Hypernatriémia v detskom veku je relatívne zriedkavá elektrolytová porucha, ktorej výskyt je vzhľadom na špecifiká novorodeneckého veku až 10-násobne častejší v období do dvoch týždňov veku dieťaťa. Hypernatriémia vzniká obvykle dôsledkom deficitu čistej vody (resp. dôsledkom strát vody, ktoré prevažujú nad stratami solí – hypernatriemická dehydratácia) a býva sprevádzaná rôzne vyjadrenou neurologickou symptomatológiou. Nebezpečenstvo hypernatriemickej dehydratácie spočíva v klinicky menej zjavných príznakoch deficitu vody (v porovnaní s izotonickou a hypotonickou dehydratáciou rovnakého stupňa) v dôsledku osmotického presunu vody z intracelulárneho do extracelulárneho priestoru. V kazuistike prezentujeme prípad 9-dňového novorodenca, u ktorého nedostatočná laktácia viedla k závažnému rozvratu vnútorného prostredia.
Hypernatremic dehydration – case report Hypernatremia in childhood is a relatively rare electrolyte disorder, the occurrence of which is due to the specifics of the neonatal period up to 10 times more frequent in the period up to two weeks of age. Hypernatremia is usually consequence of a pure water deficit (or due to the loss of water that prevails over salt loss - hypernatriemic dehydration) and is accompanied by variably expressed neurological symptomatology. The risk of hypernatriemic dehydration lies in the clinically less apparent symptoms of water deficit (as compared to isotonic and hypotonic dehydration of the same degree) resulting from osmotic shifting of water from intracellular to extracellular space. Authors present a case of a 9-day-old newborn, where insufficient lactation led to a serious electrolyte disbalance.
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
Nízka kostná minerálová denzita (BMD, Bone Mineral Density) u pacientov s cystickou fibrózou (CF) bola prvý krát opísaná Mischlerom v roku 1979. Zníženie pevnosti kostí u detí s CF spôsobuje najmä pankreatická insuficiencia, malnutrícia, deficit vitamínov D a K, oneskorená puberta, rekurentné infekcie sprevádzané zvýšenou prozápalovou aktivitou a vystupňovanou kostnou resorpciou a tiež systémová kortikoterapia. Najnovšie štúdie upozorňujú aj na priamy vplyv dysfunkcie CFTR (Cystic Fibrosis Transmembrane Conductance Regulator) na úrovni kostných buniek. Cieľ: Zistiť prevalenciu cystickou fibrózou indukovanej, kostnej choroby u pacientov jedného centra a zároveň určenie korelácií s vybranými parametrami. Metódy: Do prierezovej štúdie sme zaradili 38 detí s cystickou fibrózou (19 chlapcov/19 dievčat, priemerný vek v čase denzitometrického vyšetrenia 12,71 ± 4,08 roka). Vplyv CF na kostné zdravie sme hodnotili pomocou: 1) antropometrických meraní, 2) vyšetrenia vybraných parametrov kostného metabolizmu a hormonálneho profilu a 3) DXA (dvojenergiová röntgenová absorbciometria), pričom hodnoty BMD v oblasti L1–L4 a TBLH (Total Body Less Head) sme korigovali k výške (height Z-score). U všetkých pacientov sme hodnotili priebeh puberty, zápalové parametre, pľúcne funkcie a liečbu ovplyvňujúcu rastúci skelet. Výsledky: Priemerná hodnota Z-skóre telesnej výšky bola -0,25 ± 1,21 SD a pohybovala sa v rozmedzí -2,37 až 2,23 SD. Poruchu rastu charakterizovanú jej poklesom pod -2 SD malo 8 (21,05 %) detí s CF. Deficit vitamínu D definovaný poklesom sérovej koncentrácie kalcidiolu pod 20 ng/ml bol napriek suplementácii prítomný až u 1/5 pacientov. Priemerná hodnota BMD Z-skóre v oblasti L1–L4 bola -0,88 ± 0,90 SD, pričom cystickou fibrózou indukovanú nízku kostnú minerálovú denzitu sme zaznamenali u 6 detí (15,80 %). Klinicky významnú anamnézu patologických zlomenín nemal ani jeden pacient. Ako najvýznamnejší prediktor zníženia BMD sa ukázala porucha výživy (p <0,05), ktorá bola prítomná u 1/5 pacientov s CF. Záver: Cystická fibróza je jednou z mála chronických ochorení, pre ktorú sú vypracované odporúčania (guidelines) ohľadom diagnostiky, prevencie a liečby sekundárnej osteoporózy u pediatrických pacientov. Udržanie optimálneho nutričného stavu a pľúcnych funkcií, obmedzenie perorálnej kortikoterapie, adekvátna suplementácia vitamínovými preparátmi a pravidelné denzitometrické kontroly, sú základom prevencie vzniku cystickou fibrózou indukovanej kostnej choroby.
Low bone mineral density (BMD) in patients with cystic fibrosis (CF) was described for the first time by Mischler in 1979. Decrement in bone solidity in children with CF is mostly caused by pancreatic insufficiency, malnutrition, vitamin D and vitamin K deficiency, late onset of puberty, recurrent infections followed with increased pro-inflammatory activity and intensified bone resorption, as well as systemic corticosteroid treatment. Recent studies call attention to direct influence of CFTR (cystic fibrosis transmembrane conductance regulator) dysfunction in bone cells. Objective: To assess the prevalence of cystic fibrosis related bone disease in our patients and to determine the correlation with studied parameters as well. Methods: In our cross-sectional study we enrolled 38 children with cystic fibrosis (19 boys/19 girls, mean age at the time of densitometric scanning 12.71±4.08 years). We evaluated the influence of CF on bone health by 1) anthropometric measurements, 2) selected parameters of bone metabolism and hormonal profile and 3) DXA (dual-energy x-ray absorptiometry), while we adjusted BMD values in the region L1–L4 and TBLH (total body less head) to height (height Z-score). In all the patients we assessed pubertal development, inflammatory markers, pulmonary functions and treatment affecting growing skeleton. Results: Mean hight Z-score was -0.25±1.21 SD, ranging from -2.37 to 2.23 SD. Growth impairment as characterised by decrement below -2 SD was present in 8 (21.05%) children with CF. Vitamin D deficiency defined as serum calcidiol concentration below 20 ng/ml was present despite concurrect supplementation in as much as 1/5 of patients. Mean value BMD Z-score in L1–L4 was -0.88±0.90 SD and we noticed cystic fibrosis induced low bone mineral density in 6 children (15.80%). None of the patients had clinically significant history of pathologic fractures. The most significant predictor of low BMD was proven to be nutritional impairment (p<0.05), which was present in 1/5 of patients with CF. Conclusion: Cystic fibrosis is one of rare chronic disease, for which we have existing guidelines on diagnosis, prevention and treatment of secondary osteoporosis in pediatric patients. Maintaining optimal nutritional state and pulmonary functions, reducing oral corticosteroid therapy, adequate vitamin supplementation and frequent densitometric follow-up scanning are the basis for preventing occurance of cystic fibrosis induces bone disease.
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
