Embólia koronárnych artérií je menej častou príčinou akútneho infarktu myokardu. Predstavujeme kazuistiku 22-ročnej pacientky s dvojvtokovou ľavou komorou, defektom komorového septa a pulmonálnou stenózou po Fontanovej operácii s akútnym spodným STEMI na embolickom podklade. Okrem známych rizík vedúcich k trombotickým komplikáciám spojeným s Fontanovskou cirkuláciou, medzi potenciálne predisponujúce faktory trombembolizmu u tejto pacientky patrili vytvorenie trombu v dolnej dutej žile a nedostatočná antikoagulačná liečba. Táto kazuistika predstavuje jednu z prvých dokumentovaných embolických príčin STEMI u pacienta s Fontanovskou cirkuláciou. Doteraz nie je vytvorený konsenzus, že antikoagulačná terapia warfarínom je u pacientov s Fontanovskou cirkuláciou superiórna voči aspirínu v primárnej prevencii trombembolických príhod.
Coronary artery embolism is an uncommon cause of acute myocardial infarction. We present a case of a 22-year-old patient with double inlet left ventricle (DILV), ventricular septal defect and pulmonary stenosis after Fontan repair with an acute embolic inferior ST-segment elevation myocardial infarction (STEMI). Apart from already known risk factors of thrombotic complications associated with Fontan circulation, additional predispositions in this patient included thrombus formation located in the inferior vena cava and the lack of anticoagulation therapy. This is one of the first reported embolic causes of STEMI in a patient with a Fontan circulation. Up to date, there is no consensus that anticoagulation therapy with warfarin is superior to aspirin in primary prevention of thromboembolism in patients with Fontan circulation.
- MeSH
- antikoagulancia terapeutické užití MeSH
- Fontanova operace MeSH
- infarkt myokardu * diagnóza etiologie terapie MeSH
- lidé MeSH
- mladý dospělý MeSH
- pooperační komplikace MeSH
- tromboembolie MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mladý dospělý MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
Protetická infekčná endokarditída je možnou komplikáciou implantovanej chlopňovej náhrady. Ak sa včas a účinne nelieči, môže mať fatálne následky. Jednou z liečebných alternatív je použitie alogénneho kryoprezervovaného homograftu. V kazuistike prezentujeme prípad 21-ročného pacienta po transplantácii obličky pre hereditárny nefrotický syndróm a náhradu aortálnej chlopne aortálnym konduitom, u ktorého bola echokardiograficky diagnostikovaná protetická infekčná endokarditída, potvrdená aj CT-3D vyšetrením. Pacientovi bol na Klinike srdcovej chirurgie implantovaný aortálny kryoprezervovaný homograft. Po operácii boli prechodne zaznamenané subfebrility s pozitívnym kultivačným nálezom, infekciu sa po konzervatívnom postupe podarilo zvládnuť. Na základe literárnych údajov, ako aj vlastnej skúsenosti, sa domnievame, že liečba protetickej endokarditídy po náhrade aortálnej chlopne kryoprezervovaným homograftom môže byť metódou voľby.
Prosthetic infective endocarditis is a possible complication of implantation of a prosthetic cardiac valve. Without early and effective treatment, it can have fatal consequences. One treatment option is use of an allogeneic cryopreserved homograft. This case report presents a 21-year old patient after kidney transplantation due to hereditary nephrotic syndrome and aortic valve replacement with aortic conduits. After fever was noted in the patient, prosthetic infective endocarditis was diagnosed by echocardiography and also confirmed by CT-3D examination. The cryopreserved aortic homograft was implanted at the Department of Cardiac Surgery. This along with additional conservative management effectively treated the infection. Based on literature data and our own experience, we believe that the treatment of prosthetic endocarditis after aortic valve replacement with cryopreserved homograft can be a method of choice.
- MeSH
- aortální chlopeň transplantace MeSH
- bakteriální endokarditida etiologie terapie MeSH
- dospělí MeSH
- homologní transplantace MeSH
- lidé MeSH
- mladý dospělý MeSH
- pooperační komplikace MeSH
- recidiva MeSH
- transplantace ledvin MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé MeSH
- mladý dospělý MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
Zväčšenie ľavej predsiene (ĽP) je barometrom diastolickej funkcie ľavej komory a prediktorom kardiovaskulárnych príhod akými sú: fibrilácia predsiení, náhla cievna mozgová príhoda, kongestívne srdcové zlyhávanie a mortalita. Existujú rôzne metódy hodnotenia veľkosti ĽP. Americká echokardiografická spoločnosť odporúča pri hodnotení veľkosti ĽP stanovenie jej objemu a jeho indexovanej hodnoty dvojdimenzionálnou echokardiografiou. Dostupné zistenia naznačujú, že echokardiografické hodnotenie veľkosti ĽP môže byť významným indikátorom klinického rizika v predklinických štádiách kardiovaskulárnych chorôb a malo by byť súčasťou komplexného rutinného echokardiografického hodnotenia.
Enlargement of left atrium (LA) has been shown to be a barometer of diastolic burden and a predictor of common cardiovascular outcomes such as atrial fibrillation, stroke, congestive heart failure, and cardiovascular death. Different methods exist for the assessment of LA size. The American Society of Echocardiography recommended LA volume and its indexed value assessed by 2-dimensional echocardiography, to measure LA size. Current findings suggest that echocardiographically determined LA size may become an important clinical risk identifier in preclinical cardiovascular disease and should be assessed as a part of routine echocardiographic evaluation.
- MeSH
- cévní mozková příhoda MeSH
- fibrilace síní MeSH
- ischemická choroba srdeční MeSH
- lidé MeSH
- mortalita MeSH
- objem srdce MeSH
- rizikové faktory MeSH
- srdce - funkce levé síně MeSH
- srdeční selhání MeSH
- srdeční síně patofyziologie patologie MeSH
- věkové faktory MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
Úvod: Fibrilácia predsiení (FP) je jednou z najčastejších komplikácií po operácii srdca. Cieľom práce bolo overiť, či existuje vzťah medzi markermi zápalu, oxidačným stresom a pooperačnou arytmiou. Metodika: 45 pacientov s ischemickou chorobou srdca (12 žien a 33 mužov, priemerný vek 62,3 ? 9,4 rokov) podstúpilo chirurgickú revaskularizáciu myokardu. Peroperačne bol mimotelový obeh (ECC) použitý u 30 pacientov, bez mimotelového obehu bolo revaskularizovaných 15 pacientov. V období prvých 3 pooperačných dní bol stanovený výskyt a dĺžka trvania FP, laboratórne markery zápalu (CRP, leukocyty, TNFα), marker oxidačného stresu (malóndialdehyd – MDA). Výsledky: Demografické údaje a pridružené ochorenia boli u týchto pacientov podobné. Vznik FP sme dokumentovali u 30 pacientov (66,7 %). U pacientov s pooperačnou FP boli významne vyššie hladiny zápalových parametrov (leukocyty 13,6 ? 3,6 vs 11,3 ? 3,6; 14,7 ? 3,9 vs 12,5 ? 2,9; 13,7 ? 4,1 vs 11,4 ? 13,7; p ≤ 0,05; CRP 138,1 ? 41,1 vs 69,9 ? 25,8; p ≤ 0,001; TNFα 11,3 ? 14,3 vs 8,7 ? 3,6; 12,1 ? 14,5 vs 8,7 ? 3,1; p ≤ 0,05) v porovnaní s pacientmi, u ktorých sa FP nevyskytla. Hodnoty MDA sa signifikantne nelíšili. Záver: Pacienti s pooperačne prítomnou fibriláciou predsiení mali vyššie hladiny zápalových markerov v porovnaní s pacientmi so sínusovým rytmom, avšak nevýznamné rozdiely v hladinách markeru oxidačného stresu.
Introduction: Atrial fibrillation (AF) is one of the most common complications following heart surgery. The aim of this work was to verify the relationship between inflammatory markers, oxidative stress and postoperative arrhythmia. Methods: 45 patients with ischemic heart disease (12 women and 33 men, mean age 62.3 ? 9.4 years) underwent surgical myocardial revascularization. The extracorporeal circulation (ECC) was used in 30 patients, without ECC was 15 patients. During the first 3 postoperative days was determining the incidence and duration of the AF, laboratory markers of inflammation (CRP, leukocytes, TNFα), malondialdehyde (MDA). Results: Demographic data and associated disease were in this patients similar. The incidence of AF we documented in 30 patients (66.7%). In patients with postoperative AF were significantly higher levels of inflammatory markers (leukocytes 13.6 ? 3.6 vs 11.3 ? 3.6; 14.7 ? 3.9 vs 12.5 ? 2.9; 13.7 ? 4.1 vs 11.4 ? 13.7; p ≤ 0.05; CRP 138.1 ? 41.1 vs 69.9 ? 25.8; p ≤ 0.001; TNFα 11.3 ? 14.3 vs 8.7 ? 3.6; 12.1 ? 14.5 vs 8.7 ? 3.1; p ≤ 0.05) compared with patients who were free from AF. Values of MDA were not significantly different. Conclusion: Patients with postoperative atrial fibrillation were higher levels of inflammatory markers compared with patients with sinus rhythm but no significant differences in the levels of oxidative stress.
- MeSH
- biologické markery analýza krev MeSH
- C-reaktivní protein * analýza MeSH
- fibrilace síní * epidemiologie etiologie MeSH
- lidé MeSH
- malondialdehyd * diagnostické užití MeSH
- mimotělní oběh * škodlivé účinky využití MeSH
- oxidační stres * fyziologie MeSH
- počet leukocytů * MeSH
- pooperační komplikace * epidemiologie etiologie MeSH
- revaskularizace myokardu * metody škodlivé účinky MeSH
- TNF-alfa * diagnostické užití MeSH
- zánět * krev MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
Cieľ: Krátkodobé až strednedobé výsledky záchovných operácií aortálnej chlopne na našom pracovisku. Metodika: V období od I/2008 do VIII/ 2010 bolo na Klinike srdcovej chirurgie VÚSCH, a.s., a LF UPJŠ v Košiciach vykonaných celkovo 17 chirurgických rekonštrukcií koreňa aorty, respektíve aortálnej chlopne. Do pooperačného sledovania bolo zaradených 15 pacientov, jeden pacient exitoval vo včasnom pooperačnom období a u jedného pacienta bola potrebná včasná reoperácia s vykonaním náhrady aortálnej chlopne. Priemerný vek operovaných pacientov bol 55 ± 9 rokov, priemerný stupeň predoperačnej aortálnej regurgitácie (AR) bol 2,44 ± 1,2. Dilatácia aortálneho koreňa ako príčina AR bola diagnostikovaná u 12 pacientov, u dvoch pacientov bola aortálna regurgitácia zapríčinená akútnou disekciou typu A a u troch pacientov bola regurgitácia spôsobená malkoaptáciou cípov aortálnej chlopne. V piatich prípadoch bola vykonaná suprakoronárna náhrada vzostupnej aorty, v ôsmich náhrada vzostupnej aorty s reimplantáciou aortálnej chlopne, v ďalších dvoch remodelácia aortálního koreňa a u dvoch pacientov izolovaná plastika aortálnej chlopne. Všetky výkony na koreni aorty boli kombinované s výkonom na cípoch chlopne. K pooperačnej kontrole sa dostavilo 11 pacientov (73,3 %). Výsledky: Priemerná dĺžka mimotelového obehu (MTO) bola 159 ± 44 min a kardioplegickej zástavy srdca 126 ± 48 min. V pooperačnom období exitoval jeden pacient, s diagnózou akútnej disekcie typu A, na následky multiorgánového zlyhania pri hypoperfúzii splanchnických orgánov z dôvodu malperfúzie (MOF). Skorá reoperácia z dôvodu zlyhania rekonštrukčného výkonu bola indikovaná u jedného pacienta. Stupeň aortálnej regurgitácie sa znížil z 2,44 ± 1,2 predoperačne na 0,81 ± 0,56 pooperačne (p < 0,01). Pooperačné sledovanie trvalo 10 (3–28) mesiacov. Z počtu pacientov, ktorí sa dostavili k pooperačnej kontrole, malo AR < 2 deväť pacientov (81,8 %), u ďalších dvoch (18,2 %) bola AR 2. Za obdobie VIII/2010 až I/2011 sme vykonali úspešné rekonštrukcie aortálnej chlopne u ďalších štyroch pacientov, títo ale zatiaľ neboli do súboru zaradení. Záver: Na základe našich prvých skúseností sa domnievame, že rekonštrukčné výkony aortálnej chlopne, napriek vyššej technickej náročnosti, je možné vykonávať s prijateľnou mierou pooperačnej morbidity a mortality a v indikovaných prípadoch predstavujú zaujímavú terapeutickú alternatívu oproti náhrade chlopne s potenciálnymi výhodami pre operovaných pacientov.
Aim: To evaluate short- to mid-term outcomes of aortic valve sparing operations performed at our hospital. Methods: In the period from January 2008 to August 2010, the total of aortic root reconstructions including aortic valve sparing operations were performed at the Clinic of Cardiac Surgery, University Hospital UPJŠ, Košice. Only 15 patients were included in the follow-up, one patient died in an early postoperative period and one patient required early reoperation with aortic valve replacement. The average age of the patients was 55 ± 9 years. The average grade of aortic regurgitation before the surgery was 2.44 ± 1.2. Dilatation of aortic root, as a cause of aortic regurgitation, was detected in 12 patients, in two patients acute aortic dissection was the cause, and in three cases there was a simple malcoaptation of the leafl ets of aortic valve. In fi ve cases we performed supracoronary graft replacement of ascending aorta, in eight cases graft replacement of ascending aorta combined with reimplantation of aortic valve, in next two remodeling of aortic root and fi nally the isolated aortic valve repair was performed in two patients. All of the root procedures were combined with the leafl et procedures. The follow-up was completed in 11 patients (73.3%). Results: The average duration of extracorporeal circulation (ECC) was 159 ± 44 min, the average time of cardioplegic arrest was 126 ± 48 min. One death occurred in a patient with an acute dissection due to multiorgan failure (MOF) caused by malperfusion syndrome. Early reoperation was required in one patient as a result of a repair failure. The average grade of aortic regurgitation was decreased from 2.44 ± 1.2 before the surgery to 0.81 ± 0.56 in postoperative period (p < 0.01). The follow-up lasted 10 (3–28) months. Analysis of all patients who completed the follow-up shows that aortic regurgitation < 2 was verifi ed in nine patients (81.8%), aortic regurgitation = 2 in two patients (18.2%). In the period from August 2010 to January 2011, we performed successful aortic valve sparing operations in additional four patients, however, they have not been included in our study group yet. Conclusion: According to our results we can conclude that even though the aortic valve sparing operations require greater technical skills they can be performed with an acceptable postoperative morbidity and mortality ratio, and in certain cases they represent interesting alternative to a valve replacement with potential advantages for patients.
Fibrilácia predsiení (FP) je najčastejšie sa vyskytujúcou poruchou rytmu po kardiochirurgických operáciách. Jej incidencia sa pohybuje v rozmedzí 10- 65 %. Často sa prejavuje dyskomfortom pacienta, predlžuje hospitalizáciu, zvyšuje náklady spojené s operáciou a môže mať trvalý alebo rekurentný priebeh. Príčina vzniku pooperačnej FP je multifaktoriálna. Prevenciou sú farmakologické i nefarmakologické intervencie. Medzi konvenčné liečebné stratégie patrí kontrola komorovej frekvencie, obnovenie sínusového rytmu a prevencia tromboembolických príhod. Vypracovanie účinných liečebných postupov smerujúcich k poklesu vysokej incidencie pooperačnej FP môže mať v budúcnosti veľký význam.
Atrial fibrillation (AF) is the most frequent arrhythmias after cardiac operations. Its incidence ranges from 10–?65?%. Often there is a patient discomfort, prolongs hospitalization, increases costs of operation and may be permanent or recurrent course. The cause of postoperative AF is multifactorial. The prevention of non-pharmacological and pharmacological interventions. The conventional treatment strategies include monitoring ventricular rate, restoration of sinus rhythm and prevention of thromboembolic events. The development of effective therapies designed to decrease the high incidence of postoperative AF may be important in the future.
- MeSH
- fibrilace síní etiologie farmakoterapie prevence a kontrola MeSH
- kardiochirurgické výkony škodlivé účinky MeSH
- lidé MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
Jednou z možných komplikácií po implantácii chlopňových náhrad je vznik protetickej endokarditídy. Ide o život ohrozujúcu komplikáciu, ktorá si vyžaduje komplexnú a náročnú liečbu. Jednou z liečebných alternatív je použitie alogénneho kryoprezervovaného homograftu. V kazuistike je prezentovaný prípad 54-ročného hypertonika s náhodne zistenou asymptomatickou aortálnou regurgitáciou a dilatáciou ascendentnej aorty. U pacienta bola elektívne vykonaná náhrada ascendentnej aorty a aortálnej chlopne mechanickým konduitom podľa Bentalla. Pooperačný priebeh bol komplikovaný infekciou sternotomickej rany, aj napriek maximalizovanej antibiotickej liečbe došlo k rozvoju protetickej endokarditídy so vznikom periprotetického abscesu. Vzhľadom k opakovaným nálezom pozitívnych hemokultúr a nálezu CT bol pacient indikovaný k reoperácii, v rámci ktorej bol explantovaný mechanický aortálny konduit úspešne nahradený kryoprezervovaným alogénnym homograftom. Pooperačný priebeh bol nekomplikovaný, pacient bol v dobrom stave prepustený do domácej liečby. Na základe literárnych údajov ako aj vlastnej skúsenosti sa domnievame, že liečba protetickej endokarditídy po náhrade aortálnej chlopne kryoprezervovaným homograftom môže byť metódou voľby.
One of the possible complications after implantation of valve prostheses is the emergence of prosthetic endocarditis. It is a life-threatening complication, requiring complex and demanding treatment. One of the possible therapeutic modalities is using of allogeneic homograft. In this case report, we describe the case of 54-year-old hypertensive patient with incidentally discovered, asymptomatic aortic regurgitation and dilatation of the ascending aorta. We carried out planned replacement of the ascending aorta by a composite graft Bentall. The postoperative course was complicated by wound infection after sternotomy. Despite maximized antibiotic therapy, prosthetic endocarditis with periprosthetic abscess formation developed. Based on repeated positive cultivation and positive CT fi ndings, reoperation was indicated, during which explanted composite graft was replaced by homograft. The postoperative course was uncomplicated and the patient was discharged for home treatment in a good condition. Based on literature data and our own experience, we believe that the treatment of prosthetic aortic valve endocarditis by homograft could be the method of choice.
- MeSH
- bakteriální endokarditida chirurgie mikrobiologie MeSH
- cévní protézy využití MeSH
- cévy - implantace protéz metody MeSH
- chirurgická náhrada chlopně metody MeSH
- homologní transplantace využití MeSH
- infekce spojené s protézou chirurgie mikrobiologie MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- prolaps aortální chlopně chirurgie MeSH
- uchovávání tkání metody MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Mechanické podpory srdca sú v súčasnej dobe jednou z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich oblastí modernej kardiológie a kardiochirurgie v terapii akútneho i chronického srdcového zlyhania. Hlavným cieľom je zlepšenie alebo úplné opätovné nastolenie odpovedajúcich hemodynamických parametrov a dostatočnej orgánovej perfúzie. V tomto prípade prezentujeme tragický prípad pacientky, u ktorej sa na základe koronarografi e a IVUS kvantifi kácie dvoch stenóz nepodarilo odhadnúť nepriaznivý klinický trend, po troch mesiacoch došlo k vzniku akútneho infarktu myokardu v dôsledku kritickej stenózy na kmeni ACS, a to v mieste, ktoré bolo pôvodne popisované ako „zdravé“. Záchrana pacientky bola komplikovaná jej negatívnym postojom a emergentná kardiochirurgická revaskularizácia bola začatá s dvojhodinovým oneskorením, už v rozvíjajúcom sa kardiogénnom šoku. Napriek komplexným opatreniam, vrátane úspešnej revaskularizácie, zavedenej balónkovej kontrapulzácii a implantácii obojkomorovej mechanickej podpory obehu (Levitronix) sa nepodarilo zabrániť rozvoju multiorgánového zlyhania, ARDS a neskôr exitu pacientky. K intervenčnej či chirurgickej revaskularizácii myokardu sa pristupuje pri prítomnosti stenóz nad 50–60 % diametra. Veríme, že v budúcnosti dokážeme takýmto prípadom predchádzať.
Mechanical cardiac support is currently one of the most dynamic areas of modern cardiology and cardiac surgery in the treatment of acute and chronic heart failure. The main objective is to improve or completely restore the corresponding hemodynamic parameters and adequate organ perfusion. In this paper, we present the tragic case of a female patient, in whom coronary angiography and quantifi cation of two stenoses by intravascular ultrasound failed to predict an unfavourable clinical trend; three months later, the patient suff ered an acute myocardial infarction due to critical stenosis of the left main coronary artery at a site originally described as “intact”. Patient salvage was complicated by her unwillingness and emergency cardiac surgery revascularization was started with a two-hour delay, already in the presence of evolving cardiogenic shock. Comprehensive measures including successful revascularization, intra-aortic balloon contrapulsation and implantation of a biventricular assist device (Levitronix) failed to prevent the development of multiorgan failure, acute respiratory distress syndrome, and subsequent death of the patient. The interventional or surgical myocardial revascularizations are used in the presence of stenoses exceeding 50–60% of diameter. We believe, we will anticipate such cases from happening.
- MeSH
- dospělí MeSH
- dyslipidemie komplikace MeSH
- echokardiografie metody využití MeSH
- fatální výsledek MeSH
- Hodgkinova nemoc farmakoterapie komplikace radioterapie MeSH
- hypertenze komplikace MeSH
- infarkt myokardu diagnóza komplikace terapie MeSH
- kardiogenní šok komplikace terapie MeSH
- kontrapulzace metody využití MeSH
- koronární angiografie metody využití MeSH
- koronární stenóza diagnóza komplikace terapie MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- multiorgánové selhání komplikace MeSH
- podpůrné srdeční systémy trendy využití MeSH
- revaskularizace myokardu metody využití MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- ženské pohlaví MeSH