Úvod: Leptospiróza ľudí spôsobená sérovarom Mozdok nebola doposiaľ jednoznačne diagnostikovaná, čo bolo možno spôsobené tým, že mikroaglutinačným testom (MAT) ju nemožno odlíšiť od ochorení spôsobených kmeňmi iných sérovarov leptospír patriacich do sérologickej skupiny Pomona. Naopak, leptospíry sérovaru Mozdok sa izolovali z hlodavcov a domácich zvierat na celom svete, vrátane strednej Európy, kde sa vyskytujú iba kmene sérovarov Pomona a Mozdok. Cieľ práce: Cieľom bolo zistiť, či leptospíry sérovaru Mozdok môžu spôsobiť ochorenia ľudí, ktoré mohli byť doposiaľ skryté medzi leptospirózami zapríčinenými leptospírami sérovaru Pomona a diagnostikovanými iba použitím MAT. Materiál a metódy: Použili sa referenčné leptospírové kmene sérovarov Pomona a Mozdok (Pomona a 5621) a tri, v niektorých testoch iba dva endemické kmene izolované od ľudí a ošípaných (Šimon, S-23 a Pöštényi), a dva domáce kmene od hlodavcov - Apodemus agrarius (M-210/98 a M-71/01). Prvým nevyhnutným krokom bolo zatriedenie endemických kmeňov do jedného z dvoch uvedených sérovarov pomocou krížových absorpčných testov aglutinínov králičích imúnnych sér (ACAT), monoklónových protilátok a metódou náhodnej amplifikácie polymorfnej DNA. Následne sa vyšetrilo absorpčnými testami aglutinínov (AAT) dvadsaťjeden sér pacientov diagnostikovaných iba pomocou MAT ako leptospirosis Pomona. Výsledky: Na základe výsledkov použitých metód sa dali zatriediť endemické leptospírové kmene izolované z ľudí a ošípaných do sérovaru Pomona a izoláty z hlodavcov do sérovaru Mozdok. Z 21 pacientskych sér zistila infekcia leptospírami sérovaru Mozdok 13 krát a ochorenie vyvolané kmeňmi sérovaru Pomona 8 krát, a to podľa týchto výsledkov AAT: Všetky kmene sérovaru Mozdok absorbovali z testovaných sér všetky protilátky (anti-Pomona aj anti-Mozdok), kým po absorpcii týchto sér kmeňmi Pomona perzistovali ešte protilátky reagujúce v MAT s kmeňmi Mozdok. Tak sa dokázalo ochorenie Mozdok u trinástich pacientov. Na druhej strane po vysýtení týchto sér kmeňmi sérovaru Pomona sa absorpcia všetkých protilátok (anti-Pomona a anti-Mozdok) dosiahla iba kmeňmi Šimon - 7 krát a S-23 - 1 krát, zatiaľ čo po ich vysýtení kmeňom Pomona ostávali reziduálne protilátky vo všetkých sérach a vo väčšine z nich aj po absorpcii kmeňmi S-23 a Pöštényi. Takto sa dokázalo ochorenia Pomona u ôsmich pacientov. Ukázalo sa, že nie všetky kmene sérovaru Pomona boli vhodné na AAT. Záver: Po prvý raz sa potvrdila leptospiróza Mozdok u ľudí absorpčnými testami sérových aglutinínov. Zistila sa tiež jasná korelácia medzi areálmi prírodných ohnísk A. agrarius a pacientmi infikovanými leptospírovými kmeňmi sérovaru Mozdok.
Introduction: The serovar Mozdok related leptospirosis in humans were not yet feasibly diagnosed using merely the standard micro-agglutination test (MAT) what was perhaps due to the impossibility to distinguish them from illnesses that are caused by Leptospira strains belonging to other serovars of the serogroup Pomona. On the contrary, leptospires of the Mozdok serovar were cultured from rodents and domestic animals world-wide including Central Europe where only Leptospira strains of the serovars Pomona and Mozdok are known to be present till now. Study objective: The aim of the study was to discover if leptospires of Mozdok serovar may cause human leptospirosis that remained hidden till now among infections diagnosed merely by MAT as Pomona illnesses. Material and Methods: The reference Leptospira strains of Pomona and Mozdok serovars (Pomona and 5621), as well as three endemic, and in some tests only two strains of human and pig origin (Šimon, S-23, Pöštényi), and two strains of rodent provenance – Apodemus agrarius (M-210/98 and M-71/01) were used for this purpose. First, the endemic strains were assigned to one of the afore-mentioned two serovars by agglutinin cross-absorption tests performed using rabbit immune sera, monoclonal antibodies and random amplified polymorphic DNA methods. Afterwards, twenty-one sera of patients with a Pomona leptospirosis confirmed by MAT were examined by agglutinin absorption test (AAT). Results: Based on the results of the mentioned laboratory method used, the endemic Leptospira strains of human and pig origin could be affiliated to the serovar Pomona, while those of rodent origin were classified as serovar Mozdok strains. Out of the 21 patients sera, an illness caused by the serovar Mozdok strains was found out in 13 cases and a disease caused by serovar Pomona strains in 8 cases. Their differentiation was made on the strength of the following results of AATs: All strains from the serovar Mozdok have completely absorbed antibodies (anti-Pomona and anti-Mozdok) from the tested sera, however following the absorption of these sera with the Pomona strains, high levels of residual antibodies reacting in MAT with the Mozdok strains have still persisted. In this way, it was possible to prove the Mozdok infection in thirteen patients. On the contrary, following the absorption of the sera with the strains of the serovar Pomona, a complete absorption of all antibodies (anti-Pomona and anti-Mozdok) was achieved in seven cases using the strain Šimon, and in one case with the strain S-23, whereas after absorption using the Pomona strain, the residual antibodies were still present in all sera, and also in the majority of them when they were absorbed using the strains S-23 and Pöštényi. In this context, the Pomona infection was determined in the case of eight patients. Hence it follows that not all strains of the Pomona serovar were suitable for the AATs. Conclusion: The presence of the human Mozdok leptospirosis was confirmed for the first time by the use of the agglutinin absorption test. A clear correlation between the habitat areas of the A. agrarius and the patients who were infected with the strains of the Mozdok serovar was determined.
- Klíčová slova
- sérovar Mozdok, mikroaglutinační test,
- MeSH
- Leptospira interrogans sérovar pomona izolace a purifikace patogenita MeSH
- Leptospira * izolace a purifikace patogenita MeSH
- leptospiróza diagnóza přenos MeSH
- lidé MeSH
- sérologické testy metody MeSH
- zdroje nemoci MeSH
- zoonózy MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
Leptospirózy sú celosvetovo rozšírené zoonózy vyvolané hydrofilnými baktériami rodu Leptospira. Človek sa môže infikovať kontaktom s chorým zvieraťom alebo nepriamo pri pobyte v kontaminovanom prostredí (voda, vlhká pôda), v prírodných ohniskách, pri práci alebo pri športových a voľnočasových aktivitách. Leptospirózy môžu prebiehať ako ľahšie chrípke podobné ochorenia alebo ako závažné febrilné stavy (meningitída, pľúcne hemoragie, hepato-renálny syndróm, myokarditida). V práci sa uvádza prehľad laboratórnych diagnostických metód leptospiróz s poukázaním na ich výhody a nevýhody. V praxi sa prednostne využíva sérologická diagnostika, najmä mikroaglutinačný test, ktorý tiež slúži ako konfirmačný test, menej často enzýmová imunoadsorbentná analýza. V priamej diagnostike sa pre rýchlu diagnostiku leptospiróz zavádzajú metódy molekulárnej biológie, najmä polymerázová reťazová reakcia a jej modifikácie, ktoré dokazujú ochorenie už v akútnom štádiu infekcie.
Leptospiroses are worldwide spread zoonoses caused by hydrophilic bacteria of the genus Leptospira. Humans can be infected by contact with an infected animal or indirectly via staying in a contaminated environment (water, wet soil), in natural foci, while working outdoors, or while doing outdoor sport and leisure activities. Leptospirosis may manifest as a mild flu-like illness or in a severe febrile form (meningitis, pulmonary haemorrhage, hepato-renal syndrome, or myocarditis). Presented are the laboratory diagnostic methods for leptospiroses with their advantages and disadvantages. In practice, serological diagnosis by the microscopic agglutination test, which is also a confirmatory test, and, less often, the enzyme-linked immunosorbent assay are used. Methods of molecular biology are being introduced for direct rapid diagnosis of leptospiroses, in particular the polymerase chain reaction and its modifications, which allow the detection of Leptospira infection in acute phase.
- Klíčová slova
- mikroaglutinační test, enzymová imunoadsorbentní analýza,
- MeSH
- diagnostické techniky molekulární MeSH
- incidence MeSH
- klinické laboratorní techniky MeSH
- Leptospira patogenita MeSH
- leptospiróza * diagnóza etiologie přenos MeSH
- lidé MeSH
- polymerázová řetězová reakce využití MeSH
- sérologické testy metody MeSH
- zoonózy MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- souhrny MeSH
Úvod: Oblasť západného Slovenska je známa výskytom viacerých prírodne ohniskových nákaz. Dlhodobé sledovanie ohnísk leptospiróz, tularémie a lymskej boreliózy poukazovalo na ich stálu aktivitu, ale ochorenia boli hlásené len veľmi sporadicky. Pre lepšie poznanie výskytu sledovaných nákaz sa vyšetrovali protilátky v sérach darcov krvi z týchto oblastí. Materiál a metódy: Séra od 302 darcov krvi z okresu Senec a Senica sa vyšetrovali na prítomnosť protilátok proti Borrelia burgdorferi s.l. komerčným testom ELISA Euroimmun IgG s VlsE antigénom, proti Anapasma phagocytophilum IgG komerčným IF testom fy Focus, proti leptospíram štandardným MAT (mikroaglutinačný test), proti Francisella tularensis aglutinačnou reakciou. Výsledky: Protilátky proti F. tularensis sa zistili u 4,01 % vyšetrovaných, proti leptospíram u 1 %. Išlo o osoby, u ktorých v rámci surveillance týchto nákaz ochorenia neboli hlásené. Prítomnosť protilátok proti B. burgdorferi s.l. triedy IgG až u 8,6 % osôb poukazuje na časté infekcie a protilátky proti A. phagocytophilum IgG u 3,64 % osôb ukazujú na existenciu tejto nákazy aj v oblasti západného Slovenska. Závery: Výskyt protilátok v sérach darcov krvi poukazuje na vysokú expozíciu obyvateľstva pôvodcami prírodne ohniskových nákaz v danej oblasti, napriek malému počtu hlásených ochorení. Na ich vysokom výskyte u zdravej populácie sa môže podielať variabilný klinický obraz ochorení, resp. asymptomatické infekcie. Relatívne nízky počet hlásených ochorení môže byť aj výsledkom nedostatkov v diagnóze a v hlásení ochorení.
Objective: Western Slovakia is known for the presence of natural foci of some infections. The long-?-term monitored foci of leptospirosis, tularaemia and Lyme borreliosis showed persisting activity, but cases of infection were reported only sporadically. To have a more accurate idea of the incidence of the monitored infections, blood donor sera from the afflicted areas were tested for antibodies against these infections. Material and methods: Sera of 302 blood donors from the Senec and Senica districts were tested for the presence of antibodies against Borrelia burgdorferi s. l. using a commercial Anti-Borrelia?-plus-VlsE ELISA (IgG) Euroimmun kit, against Anapasma phagocytophilum using a Focus commercial IFA IgG kit, against leptospirae using a standard microagglutination test (MAT) and against Francisella tularensis using an agglutination test kit. Results: Antibodies against F. tularensis were detected in 4.01 % of the study subjects and those against leptospirae in 1 % of subjects. No case had been reported in the study subjects within the surveillance program of theses diseases. The detection of IgG antibodies against B. burgdorferi s. l. in as many as 8.6 % of the study subjects reflects frequent infections and that of IgG antibodies against A. phagocytophilum in 3.64 % of the study subjects documents the occurrence of this infection in western Slovakia. Conclusions: The detection of antibodies in blood donor sera indicates high exposure of the population to the causative agents of natural focal infections in western Slovakia despite the small numbers of reported cases. The levels of antibodies in the healthy population can be explained by the high variability of clinical manifestations of these infections or by a considerable proportion of asymptomatic cases. The relatively low number of reported cases may also be a result of diagnostic and/or reporting failure.
- MeSH
- hlodavci parazitologie MeSH
- kontrola infekčních nemocí MeSH
- lidé MeSH
- parazitární nemoci diagnóza etiologie prevence a kontrola MeSH
- vodní hospodářství MeSH
- zdroje nemoci klasifikace parazitologie statistika a číselné údaje MeSH
- zoonózy * diagnóza epidemiologie klasifikace prevence a kontrola přenos MeSH
- zvířata MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- zvířata MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
Imúnne králičie séra a séra pacientov s legionelózou, leptospirózou, Q-horúčkou a protilátkami proti Borrelia burgdorferi sa vyšetrovali v krížových reakciách. V bežne používaných sérologických testoch, nepriamej imunofluorescencii a mikroaglutinačnom teste, sa nezistili protilátky, ktoré by mohli robiť ťažkosti pri interpretácii výsledkov v diagnostike legionelóz. U jedného pacienta sa dokázala zmiešaná infekcia – Q-horúčka a legionelóza.
Immune rabbit sera and sera of patients with legionellosis, leptospirosis, Q fever and antibodies against Borrelia burgdorferi were examined in cross reactions. In currently used serological tests, indirect immunofluorescence and the microagglutination test no antibodies were detected which could cause difficulties in the interpretation of results in the diagnosis of legionellosis. In one patient a mixed infection with Q fever and legionellosis was found.
- MeSH
- rodenticidy aplikace a dávkování MeSH
- tularemie epidemiologie MeSH
- zdroje nemoci MeSH
- zoonózy MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
- MeSH
- nemoci psů epidemiologie MeSH
- zoonózy epidemiologie MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
