• Klíčová slova
• Imunor,
• MeSH
• antibakteriální látky terapeutické užití   MeSH
• biologické markery MeSH
• chronická nemoc MeSH
• dítě MeSH
• dospělí MeSH
• infekce dýchací soustavy epidemiologie   prevence a kontrola   MeSH
• infekce epidemiologie   MeSH
• kontrola infekčních nemocí MeSH
• kvalita života MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mladiství MeSH
• mladý dospělý MeSH
• předškolní dítě MeSH
• senioři MeSH
• syndromy imunologické nedostatečnosti farmakoterapie   prevence a kontrola   MeSH
• tkáňové extrakty * aplikace a dávkování   škodlivé účinky   terapeutické užití   MeSH
• transfer faktor MeSH
• výsledek terapie MeSH
• Check Tag
• dítě MeSH
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mladiství MeSH
• mladý dospělý MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• předškolní dítě MeSH
• senioři MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• multicentrická studie MeSH
• pozorovací studie MeSH
• práce podpořená grantem MeSH

• Publikační typ
• abstrakt z konference MeSH

Autor v článku popisuje zriedkavý syndróm – Kikuchiho chorobu. Patrí medzi vzácne nekrotizujúce histiocytárne lymfadenopatie. V článku porovnáva dvoch pacientov, ktorí mali úplne odlišný priebeh tohto ochorenia. Príznaky, laboratórne parametre a histopatologický nález potvrdili diagnózu, ale osud pacientov bol predsa rozdielny. Pod a literatúry benígne ochorenie môže prebiehať ľahko aj dramaticky, s kompletným vyhojením alebo s relapsami. Pôvod môže byť infekčný, autoimunitný.

The author describes a rare syndrome – Kikuchi's disease – also known as histiocytic necrotizing lymphadenopathies. The article compares two patients who had a completely different course of the disease. Symptoms, laboratory values and histopathological findings confirmed the diagnosis yet the fate of the patients still differed. According to the literature, the course of the benign disease can be bot h easy and complica- ted resulting in complete recovery or relapses. The origin may be infectious or autoimmune.

• MeSH
• diferenciální diagnóza MeSH
• histiocytární nekrotizující lymfadenitida MeSH
• lidé MeSH
• lymfatické nemoci MeSH
• virové nemoci MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH

Prevalencia potravinovej alergie neustále stúpa. Potravinová alergia dojčiat predstavuje často prvý prejav alergického pochodu s následným vývojom ďalších alergických ochorení, ako je atopický ekzém, alergická rinitída či bronchiálna astma. Vzhľadom na tieto skutočnosti je snaha nájsť možnosti, ako ovplyvniť vývoj potravinovej alergie, a tak aj ďalších alergických ochorení. Posledné roky sme sa držali odporúčaní, ktoré boli založené na striktnej eliminácii alergénnych potravín počas tehotenstva, dojčenia a ich neskoršieho zavedenia do jedálneho lístka detí. Je to skutočne potrebné? Z výsledkov súčasných štúdií vyplýva, že eliminačná diéta u matky počas tehotenstva a dojčenia neovplyvňuje výskyt alergických ochorení. Výlučné dojčenie je, samozrejme, voľbou u dojčiat z rôznych dôvodov ako nutričných, psychologických, ale štúdie týkajúce sa prevencie alergie zaznamenávajú rozporuplné výsledky. Taktiež oneskorené podávanie tuhej stravy a striktná eliminácia alergénnych potravín nemá efekt, práve naopak, môže zvýšiť riziko výskytu potravinovej alergie. Výsledky viacerých štúdií taktiež nepotvrdili účinok podávania probiotík na prevenciu alergických ochorení. Podávanie prebiotík sa javí ako sľubné, avšak potrebné sú ďalšie kontrolované štúdie. Na záver môžeme citovať odporúčania Európskej spoločnosti detskej alergiológie a klinickej imunológie a Európskej spoločnosti detskej gastroenterológie, hepatológie a výživy na prevenciu potravinovej alergie u rizikových detí: výlučné dojčenie 4-6 mesiacov u detí, ktoré nie sú dojčené parciálne alebo extenzívne hydrolyzované (respektíve hypoalergénne), formuly do veku 4 mesiacov a podávanie tuhej stravy po štvrtom mesiaci života. Oneskorené zavádzanie alergénnych potravín do stravy nie je vhodné.

The prevalence of food allergy has been increasing. Food allergy in infants is often the first manifestation of allergic march with future development of allergic diseases – atopic eczema, allergic rhinitis, or bronchial asthma. For this reason prevention of food allergy is important for decreasing prevalence of allergic diseases. In last years maternal dietary restriction during pregnancy and lactation was recommended. In infants a delayed introduction of allergenic food (especially cow’s milk, hen’s eggs, nuts and fish) was also recommended. But is this really necessary? Recent studies have not confirmed a protective effect of maternal exclusion diet during the pregnancy and lactation period on development of atopic diseases in infants. Breast feeding is food of choice for infants for great number of reasons, but the evidence that it prevents allergic outcomes is contradictory. Delaying the introduction of foods into an infant’s diet (particularly of allergenic foods) is not beneficial and may even increase the risk of the developing allergic diseases. There is currently not enough evidence to support the use of probiotics for prevention of allergic disease. The studies of use of prebiotics has given hopeful results, which should be confirmed by further controlled studies. European Society of Pediatric Allergy and Clinical Immunology and European Society of Pediatric Gastroenterology, Hepatology and Nutrition give next recommendations: exclusive breastfeeding is recommended for 4-6 months for allergy prevention. High risk infants should be fed until four months with extensively hydrolyzed or partially hydrolyzed formulas or hypoallergenic formula if they are not breast fed. Solid foods should be introduced after the fourth month and avoidance or delayed introduction of allergenic foods is not further recommended.

Nielen alergické choroby sú epidémiou tretieho tisícročia ale v ambulanciách teraz sú už častejšími návštevníkmi aj pacienti s poruchami imunity, hlavne sekundárnymi poruchami imunity.Ich liečba nie je jednoduchá ani ľahká, produktov dostupných je tiež málo. V práci poukazujeme na troch kazuistikách na možnosti laboratórnych vyšetrení a na úspešnosti terapie.

Not only alergies are the epidemy of the third millenium, but doctors see more frequently patients with immune system failures, especially those with secondary failures of imunity. Their treatment is not easy, effective medicaments are not always available. In this paper we focus on 3 specific cases, we analyze the possibilities of usefullness of laboratory diagnosis and the success rate of treatment of immune system failures with trasfer-factors.

• MeSH
• ambulantní péče MeSH
• dítě MeSH
• klinické laboratorní techniky statistika a číselné údaje   MeSH
• lidé MeSH
• mladiství MeSH
• nemoci imunitního systému diagnóza   terapie   MeSH
• transfer faktor aplikace a dávkování   farmakologie   MeSH
• Check Tag
• dítě MeSH
• lidé MeSH
• mladiství MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH

• Klíčová slova
• DISOPHROL REPETABS,
• MeSH
• lidé MeSH
• rinitida etiologie   farmakoterapie   klasifikace   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH