Background and Objectives: Chronic thromboembolic pulmonary hypertension (CTEPH) is a chronic progressive disease, resulting from persistent arterial obstruction combined with small-vessel remodeling. Central and peripheral CTEPH are distinguished, according to the dominant lesion's location. This is important for surgical or percutaneous interventional assessment or for medical treatment. Material and Methods: Eighty-one patients (51 male/30 female) with confirmed CTEPH were analyzed, while the CENTRAL type included 51 patients (63%) and the PERIPHERAL type 30 patients (37%). Results: A significant difference in CENTRAL type vs. PERIPHERAL type was determined in gender (male 72.5% vs. 46.7%; p = 0.0198). No difference was found in age, functional status, or echocardiographic parameters. Invasive hemodynamic parameters showed a significant difference in mean pulmonary arterial pressure (46 vs. 58 mmHg; p = 0.0002), transpulmonary gradient (34 vs. 47 mmHg; p = 0.0005), and cardiac index (2.04 vs. 2.5 L.min.m2; p = 0.02) but not in pulmonary vascular resistance. Risk factors showed a significant difference only in acute pulmonary embolism (93.8% vs. 60%; p = 0.0002) and malignancy (2% vs. 13.3%; p = 0.0426). Conclusions: Our study showed hemodynamic differences between CENTRAL type vs. PERIPHERAL type CTEPH with a worse hemodynamic picture in CENTRAL form. This may indicate a different pathophysiological response and/or possible additional influences contributing especially to the peripheral pulmonary bed affection.

• MeSH
• cévní rezistence MeSH
• chronická nemoc MeSH
• hemodynamika MeSH
• lidé MeSH
• plíce MeSH
• plicní embolie * komplikace   MeSH
• plicní hypertenze * komplikace   farmakoterapie   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• časopisecké články MeSH

Celosvetovo sú kardiovaskulárne ochorenia hlavnou príčinou úmrtnosti u žien s prihliadnutím na vek, rasu, etnicitu, hoci ich prevalencia narastá najmä po menopauze. Na narastajúcom výskyte kardiovaskulárnych ochorení u žien sa podieľa mnoho faktorov, niektoré z nich sú ovplyvniteľné (nadváha, fajčenie, dyslipoproteinémia, artériová hypertenzia, porucha glukózovej tolerancie, diabetes mellitus). Niektoré rizikové faktory sú u žien podceňované. Ženy majú dlhšiu dĺžku života ako muži. Uvedený trend nárastu kardiovaskulárnych ochorení sa však bude zhoršovať i v dôsledku narastajúcej epidémie obezity, metabolického syndrómu a diabetes mellitus, všetko klinické jednotky, ktoré postihujú najmä ženy. Atypické symptómy, vyšší vek pri výskyte a vyššia prevalencia rizikových faktorov čiastočne vysvetľujú vyšší výskyt komplikácií a horšiu prognózu kardiovaskulárnych ochorení u žien. Preto by snahy lekárov a zdravotníckych pracovníkov mali viesť k dôslednému rozpoznávaniu a liečbe rizikových faktorov aterosklerózy a jej komplikácií.

Worldwide, cardiovascular disease is a major cause of mortality in women regarding to age, race, ethnicity, although the prevalence increases especially after menopause. Many factors contribute to the increased incidence of cardiovascular disease in women. Some of them are modifiable (obesity, smoking, dyslipoproteinaemia, hypertension, impaired glucose tolerance, diabetes mellitus). Some of them are underestimated. Women have a longer life expectancy than men. However, this trend of increased incidence of cardiovascular disease will deteriorate in consequence of growing epidemic of obesity, metabolic syndrome and diabetes, clinical states which mainly affect women. Atypical symptoms, old-age onset and higher prevalence of risk factors partly explain the higher incidence of complications and poorer prognosis of cardiovascular disease in women. Therefore, the efforts of doctors and healthcare professionals should lead to consistent recognition and treatment of risk factors of atherosclerosis and its complications.

• MeSH
• ateroskleróza etiologie   MeSH
• diagnostické techniky kardiovaskulární * MeSH
• dospělí MeSH
• dyslipidemie patofyziologie   MeSH
• hypertenze patofyziologie   MeSH
• komplikace diabetu MeSH
• koronární nemoc * diagnóza   farmakoterapie   terapie   MeSH
• lidé MeSH
• mortalita MeSH
• obezita patofyziologie   MeSH
• populační skupiny MeSH
• prevalence MeSH
• rizikové faktory MeSH
• sekundární prevence MeSH
• senioři nad 80 let MeSH
• senioři MeSH
• sexuální faktory MeSH
• snížení rizika poškození MeSH
• stabilní angina pectoris * diagnóza   farmakoterapie   terapie   MeSH
• věkové faktory MeSH
• zátěžový test MeSH
• životní styl MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé MeSH
• senioři nad 80 let MeSH
• senioři MeSH
• ženské pohlaví * MeSH

Revaskularizácia pri infarkte myokardu bez elevácie segmentu ST (NSTEMI) zmierňuje symptómy ischémie, skracuje dobu hospitalizácie a zlepšuje prognózu u pacientov so stredným a vysokým rizikom. Okrem menšej, nízkorizikovej skupiny pacientov s GRACE skóre pod 110, by ju mali podstúpiť všetci pacienti, podľa urgentnosti do 2, 24 či 72 hodín. Podiel NSTEMI v.s. akútnych infarktov myokardu s eleváciou segmentu ST (STEMI) stúpa. V Slovenskej republike stúpa podiel včasne invazívne vyšetrených pacientov. V roku 2011 dve tretiny pacientov s NSTEMI bolo koronarograficky vyšetrených v akútnej fáze ochorenia. Perkutánna koronárna intervencia (PCI) je v liečbe akútnych koronárnych syndrómov (AKS) dominantnou revaskularizačnou metódou. Nie je možná bez farmakoterapie AKS. Je spojená s určitými špecifikami. Niektoré sú uvedené v tomto prehľade, v ktorom poukazujeme na výhody a nevýhody transfemorálneho a transradiálneho prístupu a riešenie pre AKS charakteristickej intrakoronárnej trombózy. Ďalej uvádzame výhody a nevýhody liekových(DES) a klasických stentov (BMS) pri AKS, potrebu dosiahnutia kompletnej revaskularizácie, riešenie hemodynamicky nestabilných pacientov. Upozorňujeme na manifestáciu akútneho uzáveru r.circumflexus ako NSTEMI, a nie STEMI. Taktiež stručne uvádzame rozhodovanie, ktoré vedie k indikácii koronárneho bajpasu (CABG) alebo PCI na viacerých cievach u viaccievneho koronárneho postihnutia. Na konci prehľadu uvádzame nedostatky v manažmente pacientov NSTEMI s cieľom zvýšiť invazívnu stratifikáciu a implementovať odporúčania Európskej kardiologickej spoločnosti.

Revascularization in an acute coronary syndrome without ST-segment elevation (ACS-NSTE) relieves symptoms of ischaemia, shortens hospitalization time and improves prognosis in medium and high risk patients with GRACE score over 110. Coronary intervention should be during the index hospitalization according to the risk score in horizon of 2, 24 or up to 72 hours. The share of NSTEMI vs acute myocardial infarctions with ST-segment elevation is increasing. The share of early invasively examined patients is growing in the Slovak republic. In 2011 two thirds of patients with NSTEMI were examined by coronarography in the acute phase of the disease. Percutaneous coronary intervention (PCI) is in the treatment of acute coronary syndromes (ACS) a dominant revascularisation method. It has to be supported by ACS pharmacotherapy. It is related to certain specifics. Some of them are stated in this review, where we point out to advantages and disadvantages of transfemoral and transradial approach and solutions for ACS characteristic intracoronary thrombosis. Onward we are mentioning advantages and disadvantages of drug eluting stents DES and classical stents (BMS) in ACS and the importance to achieve complete revascularization and solutions for haemodynamically unstable patients. We point out to the acute ramus circumflex occlusion and its manifestation as a NSTEMI and not as STEMI. We are also briefly presenting decision making which leads to indication of coronary bypass (CABG) or PCI in multilevel coronary diseases. At the end we are stating drawbacks in NSTEMI patient management with the aim to improve stratification and implementation of the guidelines of the European Society of Cardiology.

Mitrálna regurgitácia (MR) je v západných krajinách po aortálnej stenóze druhou najčastejšou chlopňovou chybou. Môže byť organická alebo funkčná. Pri organickej MR sú morfologické zmeny na samotnej mitrálnej chlopni a jej závesnom aparáte, pričom etiológia býva rôzna (reumatická etiológia, myxomatózna degenerácia cípov, šľašiniek s prolapsom cípov, následky bakteriálnej endokarditídy). Pri funkčnej MR sú hlavné zmeny na samotnej ľavej komore (ischémia myokardu, infarktová jazva ľavej komory, remodelácia a zlyhávanie ľavej komory z akejkoľvek príčiny). Európsky prieskum chlopňových chýb ukázal, že takmer polovici pacientov nie je poskytnutá nefarmakologická liečba, hlavne z dôvodu zlej funkcie ľavej komory, veku alebo závažných komorbít. Pre týchto pacientov je v súčasnosti nádejou perkutánna, transkatétrová liečba. Článok poskytuje stručný prehľad minimálne invazívných prístupov, ktoré cielia na rôzne štruktúry ľavého srdca ako: cípy mitrálnej chlopne, anulus, šľašinky, samotnú ľavú komoru a ľavú predsieň. Zmieňuje sa aj o perkutánnej náhrade mitrálnej chlopne. Z týchto systémov liečby MR je MitraClip® od spoločnosti Abbott Vascular už etablovaný na mnohých pracoviskách. V randomizovanej štúdii (EVEREST II) ukázal noninferioritu v porovnaní s chirurgickou liečbou pri selektovanej skupine pacientov. Ostatné systémy sú v počiatočnej fáze skúšok na človeku a mnohé sú len v štádiu vývoja a skúšok na zvieratách. Niektoré sú veľmi sľubné a je predpoklad, že kombinácia techník môže poskytnúť veľmi rizikovým pacientom zmiernenie symptómov a zlepšenie prognózy.

Mitral regurgitation (MR) is the second most frequent valvular heart disease in western countries. It can be of organic (rheumatic, prolapse syndrome, after-inflammatory due to mitral endocarditis) or functional origin (ischemic, left ventricular failure of any cause). European heart disease survey on valvular diseases has shown that up to one half of patients with severe symptomatic MR have not been referred for surgery (mitral valve repair or replacement). The main reason was the impaired left ventricular function, old age and comorbidities. In this context, the percutaneous transcatheter repair brings a promising approach for these selected, high-risk patients. The paper tries to describe new emerged technologies for minimally invasive transcatheter devices. They are targeting the left heart structures such as: mitral leaflets, annulus, chordae tendinae, left ventricle itself, and left atrium. The paper also mentions percutaneous mitral valve-in-valve replacement. The MitraClip® device (Abbot Vascular) has achieved non-inferiority to open heart surgery in the randomized clinical trial (EVEREST II) in the selected group of patients. Various technologies are at different stages of experimental and clinical investigations. Some of approaches are very promising and there is an assumption that combination of the techniques can bring alleviation of the symptoms, improve the prognosis and bring a hope for those sick patients.

Perkutánna mitrálna valvuloplastika je dnes metódou voľby v liečbe pacientov s mitrálnou stenózou s vhodnou morfológiou chlopne. Autori vo svojej práci využívajú dlhoročné skúsenosti v indikovaní a aplikácii tejto terapeutickej techniky. Podávajú stručný historický prehľad radikálnej terapie mitrálnej stenózy. Popisujú klinický obraz pacientov s mitrálnou stenózou, ako aj niektoré neinvazívne vyšetrovacie metódy a ich prínos pre indikáciu na perkutánnu mitrálnu valvuloplastiku. Popisujú niektoré techniky perkutánnej transvenóznej dilatácie mitrálnej stenózy a porovnávajú výsledky chirurgickej a intervenčnej terapie. Na záver prezentujú vlastné skúsenosti.

Percutaneous mitral valvuloplasty is nowadays an accepted therapeutic tool in the treatment of patients with mitral stenosis and pliable valve. Authors utilized their long-term experience with indications and performing of this therapeutic modality. They describe clinical pictures of the patients with mitral stenosis, etiology and some noninvasive techniques. They are describing available interventional techniques; they compare surgical and interventional approaches and their own results of the PTMV with Inoue technique. Finally they present their own experience.

Úvod: Koronárna artériová choroba u mladých dospelých je významnou úlohou súčasnej kardiológie. Cieľ: Prezentácia výsledkov, skúseností a názorov získaných pri dlhodobom skúmaní infarktu myokardu u mladých pacientov vo veku do 40 rokov. Metódy: Vyšetrili a analyzovali sme 2 súbory pacientov – súbor I – 78 osôb (74 mužov, 4 ženy) hospitalizovaných pre akútny infarkt myokardu v pretrombotickom období sledovaných prospektívne po dobu 8 rokov (1984–1992), súbor II – 39 osôb (35 mužov, 4 ženy) hospitalizovaných v rokoch 2000–2010 (retrospektívne hodnotenie). Výsledky: Pacientov s akútnym infarktom myokardu v mladom veku možno zhruba rozdeliť do 2 skupín so značným prekrývaním v patomechanizme: 1. skupina (okolo 25–30 %) s angiograficky normálnymi koronárnymi artériami alebo s unilokulárnou nesignifikantnou aterosklerotickou stenózou (< 50 %) s možnou trombotickou oklúziou jednej koronárnej artérie prináležiacej k infarktovému ložisku s podstatnou vazospastickou zložkou. Pacienti boli mladší (priemer 31,7 ? 3,7 roka), dominujúce rizikové faktory boli fajčenie, hyperlipidémia, excesívny fyzický a emocionálny stres. Priebeh choroby a prognóza boli priaznivé. 2. skupina (70–75 %) s predčasne akcelerovanou aterosklerózou (> 50 % zúženie až obštrukcia) na viacerých koronárnych artériách. Pacienti boli významne starší (priemer 35,8 ? 2,6 roka; < 0,001) so zlým aterosklerotickým rizikovým profilom, s horším klinickým priebehom a nepriaznivou dlhodobou prognózou. Záver: Sledovanie pacientov s prekonaným infarktom myokardu v mladom veku poukazuje na veľkú úlohu aterosklerotických rizikových faktorov, hlavne fajčenia, hyperlipidémie, rodinnej anamnézy, A typu správania, hostility s účasťou nízkej vzdelanostnej úrovne, sociálnej nerovnosti, nezamestnanosti. Uplatniť sa môžu hyperkoagulačné stavy, traumy. Dominujú muži (90–95 %). Prognóza ďalej závisí od veku, rozsahu koronárnej sklerózy a reziduálnej funkcie srdca. Priebeh a obraz ochorenia sa v priebehu posledných 30 rokov prakticky nezmenil. Nevyhnutná je agresívna kontrola rizikových faktorov. Súčasnou požiadavkou je zároveň zhodnotiť dopad modernej terapeutickej stratégie na dlhodobé prežívanie mladých pacientov po prekonanom infarktu myokardu.

Aims: Coronary artery disease in young adults is important task of contemporary cardiology. Presented our results experience and opinion were obtained by our long term investigation of myocardial infarction in young patients under 40 years. Methods: Two sets of patients were examined – 78 patients (74 men, 4 women) hospitalised in pretrombolytic era in prospective 8 years follow up (1984–1992) and 39 patients (35 men, 4 women) admitted during period 2000–2010 analysed retrospective. Results: Myocardial infarction in young age belongs roughly to two different groups with considerable overlap in pathogenetic mechanisms: 1. angiographycally normal coronary arteries or unilocular nonsignificant atherosclerotic stenosis (less 50%) in 25–30% with thrombotic occlusion of one infarct related artery probably with substantial vasospastic component. Patients were younger (average 31.7 ? 3.7 years), dominant risk factors smoking, hyperlipidemia, excesive physical and emotional stress. Disease course and prognosis are favourable. 2. premature accelerated atherosclerosis with significant (more 50%) in 70–75 % offen multivessel affection. Pts were significantly older (average 35.8 ? 2.6 years; < 0.001) bad risk factors profile, worse clinical course and poore long-term prognosis. Conclusions: Study of myocardial infarction in young adults indicates: great role of risk factors, mainly smoking, hyperlipidemia, family history and type A behaviour, hostility with participation of low education level and social inequality (unemployment). Noticeable are hypercoagulable states and trauma. Dominancy of men (90–95%). Prognosis depends on age, extend of coronary atherosclerosis and residual cardiac function. Disease picture has not been changed during last 30 years. Agressive control over risk factors is unavoidable. Current requirement is to evalute impact of modern treatment strategy on long-term survival.

• MeSH
• analýza přežití MeSH
• balónková koronární angioplastika * metody   statistika a číselné údaje   využití   MeSH
• dospělí MeSH
• infarkt myokardu * epidemiologie   farmakoterapie   chirurgie   MeSH
• ischemická choroba srdeční * epidemiologie   komplikace   MeSH
• lidé MeSH
• prospektivní studie MeSH
• rizikové faktory * MeSH
• sekundární prevence metody   MeSH
• trombolytická terapie * využití   MeSH
• výsledek terapie MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé MeSH

Autori sa v článku venujú perkutánnej intervencii bifurkačných lézií. Popisujú vývoj názorov na vznik a lokalizáciu aterosklerotických lézií v koronárnych artériách, popisujú klasifikáciu bifurkačných lézií ako aj techniku ich riešenia. Hodnotia prínos kvantitatívnej koronárnej angiografie, intravaskulárneho ultrazvuku a frakčnej prietokovej rezervy v rozhodovacom procese ďalšieho manažmentu pacienta s bifurkačnou léziou.

The authors present percutaneous coronary intervention of bifurcation lesions. They describe development and localization of atherosclerotic lesions in coronary arteries, classification of bifurcation lesions and technique of management. They evaluate benefits of quantitative coronary angiography, intravascular ultra sound and fractional flow reserve (FFR) in decision process of further management of the patient with bifurcation lesion.

Stenóza hlavného kmeňa (HK) ľavej koronárnej artérie (ĽKA) predstavuje prognosticky najzávažnejšiu formu ischemickej choroby srdca (ICHS). Štandardnou liečbou je kardiochirugická revaskularizácia, zdokonaľovanie techník perkutánnej koronárnej intervencie (PKI) však umožňuje jej využite ako šetrnejšej alternatívy k veľkej operácii. S predlžujúcou sa dobou sledovania sa množia údaje o efektivite metódy s výsledkami podobnými kardiochirurgickej liečbe. Nedávno publikované randomizované klinické štúdie však nepriniesli rozhodujúci dôkaz o non-inferiorite PKI, nakoľko štatistická sila podskupinových analýz nebola dostatočná. Na potvrdenie priaznivých trendov v definovaných podskupinách pacientov budú potrebné ďalšie prospektívne štúdie s dobou sledovania najmenej 5 rokov.

Narrowing of the main stem of left coronary artery has the worst outcome among all forms of coronary artery disease. Surgical revascularization is a standard therapy, however, due to improvement of its techniques PCI emerged as a more gentle alternative to major surgery. With the longer follow-up the data of method's efficacy with the results similar to surgery rise. Recently published randomized clinical trials, however, have not provided a crucial evidence about non-inferiority of PCI, as the statistical power of subgroup analyses was not sufficient. For validation of favorable trends in defined patients' subgroups other prospective trials with at least 5-year follow-up are needed.

Chronické uzávery koronárných artérií (CTO) definujeme ako lézie s trvaním viac ako 3 mesiace, kde je úplne zastavený antegrádny prietok. Histopatologické nálezy doložili, že angiograficky takto obliterované tepny majú aspoň v polovici prípadov mikrokanáliky, ktoré môžu pomáhať pri prechode vodičom. CTO nachádzame až u takmer 30 % pacientov, ktorí podstúpia diagnostickú koronárnu angiografiu. Len u malého percenta pacientov s CTO však vykonáme PKI (CTO-PKI), pričom hlavne registre na neselektovaných skupinách pacientov doložili, že úspešné spriechodnenie CTO je spojené so zmiernením symptómov, redukciou potreby koronárneho by-passu (AKP) a zlepšením dlhodobej prognózy. Hlavným dôvodom nižšej frekvencie CTO-PKI je nižšia úspešnosť. Avšak v špecializovaných centrách dosahuje úspešnosť CTO-PKI viac ako 80 %. V Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb je podiel CTO na množstve elektívnych PKI 3 % a úspešnosť 88,7 %. Ide o nízke percento, ktoré poukazuje na vysoký indikačný prah pre CTO-PKI. Podľa CTO-Euroklubu je potrebné, aby sa v rámci lekárov vykonávajúcich PKI, vyselektovali tí, ktorí sa budú špecializovať na CTO.

Chronic total occlusion (CTO) of the coronary arteries is defined as a lesion with complete stop of the antegrade flow of the contrast agent old more than 3 months. Histologic and pathologic findings have showed that in the presence of angiographic occlusion we can find micro-channels in approximately half of the cases. It can help to cross the CTO lesion with the guide-wire during percutaneous coronary revascularization of the occluded artery (CTO-PCI). CTO can be found in approximately up to the 30 % of the diagnostic coronary angiography but the CTO-PCI is attempted in only a small number of lesions despite the data from the large registries of unselected groups of patients with the CTO have approved the benefit of elimination or mitigation of symptoms, reduction of the need of the coronary artery bypass operations and improving the long term prognosis. The main reason for a low frequency of CTO-PCI is the lower success rate of the PCI in that subset lesion. But specialized centers show an improvement in the success rate of the CTO-PCI up to the 80 %. In the National Institute of Cardiovascular Diseases the rate of the CTO-PCI is low, 3 %, despite the high frequency of the successful PCI CTO procedures (88.7 %). This fact shows the high threshold for CTO-PCI. According to EuroCTO Club Recommendations, it is useful to create skilled, sub-specialized CTO/PCI.