Úvod: Účinná liečba chronickej zápchy je skutočnou klinickou výzvou najmä u pacientov so závažnými príznakmi. Ak sú konzervatívne opatrenia neefektívne, obvykle sa metódou voľby pri refraktérnej zápche s pomalým tranzitom preferovala subtotálna kolektómia s ileorektálnou anastomózou, pričom konsekvencie môžu nepriaznivo ovplyvniť kvalitu života. Perkutánna endoskopická cékostómia (PEC) s antegrádnou klyzmou hrubého čreva (ACE) je minimálne invazívnou alternatívou, ktorá zlepšuje defekáciu. Z rôznych metód zavádzania perkutánneho katétra, bola v klinickej praxi len nedávno použitá laparoskopicky-asistovaná perkutánna endoskopická (LAPEC) technika. Metódy: Vykonali sme retrospektívnu analýzu 5 pacientov s Chait Trapdoor katétrom k podávaniu ACE zavedeným LAPEC. Hlavným cieľom bolo posúdenie klinickej efektivity PEC, definovanej >50 % poklesom vstupného KESS v 6M. Sekundárne ciele boli: procedurálne parametre a bezpečnosť procedúry. Výsledky: Od mája 2019 do marca 2021 sa LAPEC realizovala u 5 pacientov. Priemerná doba sledovania bola 14 mesiacov (7–12). Všetky PEC boli úspešne zavedené do céka. Efektívna bola u 60 % (3/5) pacientov. U troch pacient ov sa vyskytli komplikácie. Záver: LAPEC umožňuje endoskopickú aj laparoskopickú vizualizáciu, čím významne znižuje potenciálne riziká z presného a bezpečného prístupu k céku. Antegrádna klyzma prostredníctvom PEC poskytuje zlepšenie defekácii u vysoko selektovaných pacientov so závažnými príznakmi zápchy.
Introduction: Effective treatment for chronic constipation is a real clinical challenge, especially in patients with severe symptoms. If conservative measures do not help, usually subtotal colectomy with ileorectal anastomosis has been used as the treatment of choice for refractory slow-transit constipation, but consequences may unfavorably affect quality of life. Percutaneous endoscopic caecostomy (PEC) with antegrade colonic enema (ACE) is a minimally invasive alternative to avoid radical surgery in order to improve bowel movement. Recently, of various catheter placement techniques, a laparoscopic-assisted percutaneous endoscopic cecostomy has been applied in clinical praxis. Methods: We performed retrospective analysis of 5 patients with Chait Trapdoor catheter placed for purpose of ACE by LAPEC. Main outcome was to assess clinical success of PEC defined by an improvement of at least 50% of baseline KESS at 6M. Secondary outcomes were: procedural parameters and safety of procedure. Results: Since may 2019 to march 2021, LAPEC was performed in 5 patients. Median follow-up was 14 months (7V12). All PECs were placed successfully in cecum. Treatment success reached 60% (3/5) of patients. Postoperative complication occurred in three patients. Conclusion: LAPEC provides both endoscopic and laparoscopic visualization, thereby, significantly decreasing potential risks by ensuring precise and safe access to the cecum. Antegrade colonic enema through PEC provides improvement of bowel movement in highly selected patient with severe symptoms.
- MeSH
- cékostomie * metody MeSH
- defekografie MeSH
- klyzma MeSH
- laparoskopie metody MeSH
- lidé MeSH
- retrospektivní studie MeSH
- zácpa * chirurgie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
Úvod: Endoskopická transpapilárna drenáž je obvyklou metódou riešenia malígnej biliárnej obštrukcie. Alternatívou transpapilárneho prístupu je endosonograficky navigovaná biliárna drenáž pomocou lumen apozičného stentu, ktorú možno využiť nielen pri zlyhaní ERCP. Kazuistika: Opisujeme našu skúsenosť s endosonograficky navigovanou choledocho-duodenálnou drenážou pomocou lumen apozičného stentu, ktorá bola komplikovaná oneskorenou hemobíliou. Perzistujúce a závažné krvácanie bolo úspešne vyriešené endovaskulárnou embolizáciou pomocou špirál. Záver: Endosonograficky navigované drenáže pomocou lumen apozičného stentu môžu byť, napriek všetkým svojim výhodám, sprevádzané závažnými komplikáciami vrátane významného krvácania, preto je vhodná dostupnosť pracoviska intervenčnej rádiológie.
Introduction: Endoscopic transpapillary drainage is a common method of solving malignant biliary obstruction. An alternative to the transpapillary approach is endosonographically guided biliary drainage using a lumen-apposition stent, which can be used not only in case of ERCP failure. Case report: We describe our experience with endosonographically guided choledocho-duodenal drainage using a lumen--apposition stent, which was complicated by delayed hemobilia. Persistent and severe bleeding was successfully resolved by endovascular embolization using a spiral coiling. Conclusion: Endosonographically guided drainage using a lumen-apposition stent may, despite all advantages, be accompanied by serious complications, including significant bleeding. Therefore, the availability of an interventional radiology unit is appropriate.
- MeSH
- adenokarcinom komplikace MeSH
- cholangiopankreatografie endoskopická retrográdní * metody MeSH
- cholestáza etiologie terapie MeSH
- endosonografie metody MeSH
- lidé MeSH
- nádory slinivky břišní * komplikace MeSH
- obstrukční žloutenka etiologie terapie MeSH
- senioři MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Východiská: Adenokarcinóm rete testis je extrémne vzácna diagnóza popísaná asi u 70 pacientov vo svete. Prognóza ochorenia v metastatickom štádiu je veľmi zlá a neexistuje štandardná systémová liečba. Popis prípadu: V článku prezentujeme po prvýkrát kazuistiku 47-ročného pacienta s metastatickým adenokarcinómom rete testis, u ktorého sa dosiahla významná odpoveď štyrmi cyklami kombinácie paklitaxelu, ifosfamidu a cisplatiny. Chemoterapia bola podávaná v päťdňovom režime a pozostávala z 250 mg/m2 paklitaxelu v deň prvý, 20 mg/m2 cisplatiny v deň prvý až piaty a 1,2 g/m2 ifosfamidu deň prvý až piaty, každé tri týždne. Pegfilgrastim bol profylakticky podávaný po každom cykle TIP. Výsledky: Pacient dosiahol parciálnu remisiu trvajúcu 14 mesiacov. Liečba bola tolerovaná dobre bez významnej toxicity. Záver: Na základe tejto skúsenosti sa domnievame, že paklitaxel, ifosfamid a cisplatina môžu byť nové aktívne látky v liečbe adenokarcinómu rete testis. Kľúčová slová: adenokarcinóm – rete testis – chemoterapia – kazuistika – metastázujúci
Background: Adenocarcinoma of rete testis is an extremely rare diagnosis described in around 70 patients worldwide. The prognosis of the disease in metastatic stage is very poor and there is no standard systemic treatment available. Case: Herein we present a unique case report of a 47‑year‑old man with metastatic adenocarcinoma of rete testis who achieved substantial disease response after four cycles of paclitaxel, ifosfamide and cisplatin. The chemotherapy was administered in five‑day regimen, which comprised 250 mg/m2 of paclitaxel on day one, 20 mg/m2 of cisplatin on day one to five and 1,2 g/m2 of ifosfamide on day one to five, in a three‑week interval. The patient received prophylactic pegfilgrastim after each cycle of TIP. The treatment was well tolerated – without any significant toxicity. Result: Patient achieved a partial 14-month remission. Conclusion: On basis of this experience we suggest that paclitaxel, ifosfamide and cisplatin might be adopted as novel agents in treatment of rete testis adenocarcinoma.
- MeSH
- adenokarcinom * farmakoterapie chirurgie MeSH
- adjuvantní chemoterapie metody MeSH
- cisplatina aplikace a dávkování MeSH
- ifosfamid aplikace a dávkování MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- metastázy nádorů MeSH
- paclitaxel aplikace a dávkování MeSH
- přežití bez známek nemoci * MeSH
- progrese nemoci MeSH
- protinádorové látky aplikace a dávkování MeSH
- protokoly protinádorové kombinované chemoterapie * aplikace a dávkování terapeutické užití MeSH
- rete testis * chirurgie patologie účinky léků MeSH
- testikulární nádory farmakoterapie chirurgie MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
- práce podpořená grantem MeSH
Od uvedenia nových biologických cielených liekov (tyrozín-kinázových inhibítorov a mammalian target of rapamycin (mTOR) inhibítorov) do liečby renálneho karcinómu sme svedkami éry nových liečebných možností. U pacientov so vznikom mozgových metastáz pretrváva dilema ohľadne ďalšieho optimálneho liečebného postupu špeciálne u podskupiny pacientov bez progresie mimo centrálneho nervového systému. Cieľom prezentovanej kazuistiky je poukázať, že je možné pokračovať v tej istej liečbe cieleným liekom u pacienta po vzniku mozgových metastáz, ktorému bola aplikovaná lokálna rádioterapia na mozgové metastázy, s dosiahnutím zmysluplného celkového prežívania.
There is a new era of treatment options since introduction of new biological targeted therapies (tyrosine kinase inhibitors (TKIs) and mammalian target of rapamycin (mTOR) inhibitors) in renal cell cancer. However, in patients who developed brain metastases, there is still treatment dilemma about an optimal therapeutic scenario, particularly in the subgroup of patients without disease progression outside the central nervous system. The objective of this case report is to present that it is possible to continue the same targeted therapy after development of brain metastasis after application of local whole brain irradiation with meaningful overall survival.
- MeSH
- afázie etiologie MeSH
- hypertenze farmakoterapie MeSH
- indoly terapeutické užití MeSH
- interferon alfa MeSH
- leukoencefalopatie MeSH
- lidé MeSH
- magnetická rezonanční tomografie MeSH
- metastázy nádorů * terapie MeSH
- nádory ledvin * komplikace terapie MeSH
- nádory mozku * komplikace radioterapie terapie MeSH
- paréza MeSH
- počítačová rentgenová tomografie MeSH
- přežití MeSH
- pyrroly terapeutické užití MeSH
- senioři MeSH
- tyrosinkinasy * antagonisté a inhibitory MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
- MeSH
- antikonvulziva metabolismus MeSH
- defekty neurální trubice genetika patofyziologie prevence a kontrola MeSH
- dospělí MeSH
- embryonální vývoj genetika účinky léků MeSH
- fyziologie výživy v těhotenství MeSH
- horečka komplikace MeSH
- kyselina listová aplikace a dávkování genetika metabolismus terapeutické užití MeSH
- lidé MeSH
- metylace DNA MeSH
- mladý dospělý MeSH
- nedostatek kyseliny listové komplikace MeSH
- nemoci novorozenců MeSH
- neurální trubice abnormality patologie MeSH
- novorozenec MeSH
- péče před početím MeSH
- primární prevence MeSH
- první trimestr těhotenství účinky léků MeSH
- rizikové faktory MeSH
- těhotenství MeSH
- vrozené vady prevence a kontrola MeSH
- vysoká teplota škodlivé účinky MeSH
- zdraví - znalosti, postoje, praxe MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé MeSH
- mladý dospělý MeSH
- novorozenec MeSH
- těhotenství MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
Multimodálna onkologická liečba zahŕňa použitie viacerých terapeutických modalít s cieľom dosahovať väčšiu efektivitu. V najlepšom prípade ide o dlhodobé prežívanie, respektíve vyliečenie pacienta. Okrem chirurgie, rádioterapie a klasických cytostatikách sa v súčasnosti pri viacerých nádorových ochoreniach etablovala tzv. cielená terapia. Ide o liečivá so špecifickejším pôsobením na úrovni cieľových molekúl obsiahnutých v nádorových bunkách. Podávanie cytostatík je vzhľadom na nešpecifické pôsobenie spojené s viacerými nežiaducimi účinkami. Aj pri biologických liečivách sa často stretávame s rôznorodou toxicitou, aj keď väčšinou iného profilu ako pri chemoterapii. Jedným z najzávažnejších nežiaducich účinkov je kardiotoxicita. Môže byť následkom chemoterapie, rádioterapie a nezriedka i cielenej terapie. Riziko stúpa pri použití viacerých terapeutických modalít súčasne. Najlepšie opísaná a vo viacerých aspektoch zároveň stále nejasná je kardiotoxicita antracyklínov, z biologických liečiv kardiotoxicita trastuzumabu.
The multimodal oncological therapy includes use of multiple therapeutical modalities to achieve higher effectiveness. In the best case it means long term survival, respectively the cure of the patient. Except for surgery, radiotherapy and classical cytostatics, the targeted therapy has currently become the standard in the management of various malignancies. Those are drugs with more specific acting on target molecules located in malignant cells. The application of cytostatic drugs is due to their non-specific acting associated with a lot of side effects. It is necessary to admit that we also face various toxicities when using biological drugs, though with different profile comparing to chemotherapy. One of the most serious side effects is cardiotoxicity. It may be the sequel of radiotherapy, chemotherapy and quite often also of the targeted therapy. The risk is increasing when using more therapeutical approaches together. Best described and in several aspects still unclear is the cardiotoxicity of anthracyclines, from biological drugs the cardiotoxicity of trastuzumab.
Zavedenie biologických liečiv zo skupiny inhibítorov tyrozínkinázových receptorov do klinickej praxe zlepšilo prognózu viacerých nádorov, refraktérnych proti doterajšej terapii. Okrem pôsobenia na receptory tumoru však dochádza aj k ovplyvneniu receptorov zabezpečujúcich fyziologickú homeostázu viacerých tkanív a orgánových systémov. Výsledkom je pozorovaná toxicita rôzneho stupňa a charakteru. Jednou z najzávažnejších je kardiotoxicita, ktorej mechanizmy vzniku nie sú presne objasnené. Uvažuje sa o priamej toxicite liečiv na myokard. Z nepriamych príčin sa najviac diskutuje o artériovej hypertenzii. Z monoklonových protilátok okrem trastuzumabu je najviac dostupných údajov o kardiotoxicite bevacizumabu. Liečba je nešpecifická. Vždy je potrebné dôkladné zhodnotenie individuálneho rizika pacienta pred začatím potenciálne kardiotoxickej protinádorovej liečby.
The introduction of biological drugs from the group of tyrosine kinase inhibitors into clinical practice improved the prognosis of many tumours, refractory to previous therapies. However, except for the action on tumour receptors, receptors providing physiological homeostasis of various tissues and organ systems are being influenced as well. This results in toxicity of different kind and grade. One of the most serious is cardiotoxicity, which mechanisms of origin have not been fully clarified yet. Direct toxic effect of drugs to myocardium is being considered. From indirect causes, an arterial hypertension is being discussed most intensively. Besides trastuzumab, most available data concern the cardiotoxicity of bevacizumab within the group of monoclonal antibodies. Treatment is nonspecific. The proper assessment of individual patient risk before initiation of potentially cardiotoxic therapy is necessary.
