- MeSH
- antitumorózní látky terapeutické užití MeSH
- biologická terapie metody MeSH
- geny erbB-2 MeSH
- imunohistochemie MeSH
- lidé MeSH
- mamografie MeSH
- monoklonální protilátky aplikace a dávkování terapeutické užití MeSH
- nádory prsu * diagnóza genetika patologie terapie MeSH
- protokoly protinádorové léčby MeSH
- receptor erbB-2 antagonisté a inhibitory MeSH
- ultrasonografie prsů MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- ženské pohlaví MeSH
Autori v práci opisujú zriedkavý prípad pacienta s kolíznym karcinómom kože. 70-ročnýmuž s anamnézou nemelanómovej rakoviny kože mal v roku 2013 diagnostikovaný nádorkože v ľavej preaurikulárnej oblasti. Odstránený bol kompletnou chirurgickou excíziou. His-tologicky išlo o kolízny tumor pozostávajúci z karcinómu z Merkelových buniek (MCC) a in-vazívneho skvamocelulárneho karcinómu. Dva mesiace po zákroku pozoroval rast pod-kožného nodulu v ľavej parotickej oblasti pod operačnou jazvou. Mikroskopické vyšetrenielézie potvrdilo lymfatickú uzlinu s takmer totálnou infiltráciou neuroendokrinným karcinó-mom, ktorý bolo možné takmer s istotou považovať za metastázu MCC. Zakrátko mal ex-stirpované aj lymfatické uzliny za uhlom ľavej sánky, ktoré boli taktiež postihnuté karcinómomidentického vzhľadu. Pacient následne absolvoval systémovú chemoterapiu. Po viac ako šies -tich rokoch od stanovenia diagnózy kolízneho karcinómu nemal potvrdené ďalšie nádorovémetastázy. MCC patrí k agresívnym a prognosticky nepriaznivým neopláziám, čo dokazujeaj naša kazuistika. Cieľom uvedeného príspevku bolo poukázať na potrebu dôkladného a dlho-dobého „follow-up“ pacientov s touto diagnózou, a to aj v prípade, že predstavuje zložku ko-lízneho nádoru.
The authors describe a unique case of a patient with a collision carcinoma of the skin. A 70-year-old man with a history of non-melanoma skin cancer was diagnosed (in 2013) to havea cutaneous tumour in the left praeauricular region. A complete surgical resection of thelesion was performed. Histology revealed a collision tumour composed of Merkel cell carci-noma (MCC) and invasive squamous cell carcinoma. Two months after surgery, the patientnoticed a growth of a subcutaneous nodule in the left parotic region beneath the postoperativescar. Microscopic examination confirmed a lymph node with nearly total infiltration by neu-roendocrine carcinoma that could almost certainly be considered as metastasis of the MCC.Soon thereafter, the patient was found to have a metastatic involvement of the lymph nodeslocated behind the left mandible. Subsequently, he underwent systemic chemotherapy. Morethan 6 years after the diagnosis of collision carcinoma, no other metastases have been detected.MCC is an aggressive and prognostically unfavourable neoplasia. The goal of the currentarticle was to highlight the need for precise and long-term follow-up of the patients with thisdiagnosis, even if it represents a component of a collision tumour.
- MeSH
- lidé MeSH
- lymfatické metastázy diagnóza patologie terapie MeSH
- Merkelův nádor * diagnóza patologie terapie MeSH
- mnohočetné primární nádory * diagnóza patologie terapie MeSH
- nádory kůže diagnóza patologie terapie MeSH
- senioři MeSH
- skvamocelulární nádory diagnóza patologie terapie MeSH
- výsledek terapie MeSH
- zevní ucho chirurgie patologie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Úvod a ciele: Svetlobunkový renálny karcinóm (CCRCC) predstavuje až 75-80 % všetkých histologických podtypov, a tak je najčastejšie sa vyskytujúcim podtypom adenokarcinómu obličiek. Tkanivová hypoxia je výsledkom nerovnováhy v zásobení tkanív kyslíkom a jeho metabolickej spotrebe. Hypoxia vedie k aktivácii viacerých génov kódujúcich proteíny, ktoré sa zúčastňujú na procesoch angiogenézy, erytropoézy a glukózovom metabolizme. Cieľom práce bolo sledovať expresiu erytropoetínu (EPO) v tumorových tkanivách za hypoxických podmienok, so zámerom poukázať na jeho možnú úlohu pri rozvoji svetlobunkového adenokarcinómu obličiek. Materiál a metódy: Pacientom po radikálnej nefrektómii boli odobraté tumorové a kontrolné tkanivá, v ktorých sa sledovali zmeny v expresii HIF-1α prostredníctvom imunoblotovej analýzy a expresia EPO a EPOR metódou RT-PCR. Výsledky: Nezaznamenali sme zmeny v expresii HIF-1α ani v expresii EPOR v tumorových tkanivách v porovnaní s kontrolnými. Metódou RT-PCR sme stanovili aj expresiu EPO, kde naše výsledky poukázali na zvýšenú expresiu EPO v tumoroch v porovnaní s kontrolnými tkanivami. Záver: Zatiaľ nie je známa funkcia nadmerne produkovaného EPO bunkami v CCRCC, keďže iba u 5 % pacientov s RCC je zaznamenaná erytrocytóza. Nadmerná produkcia EPO v bunkách CCRCC pravdepodobne súvisí s jeho proangiogénnymi, antiapoptotickými a proliferačnými procesmi počas tumorigenézy nádorového ochorenia.
Introduction and objectives: Clear cell renal cell carcinoma (CCRCC) represents 75-80 % of all histological subtypes and it is the most commonly occurring subtype of renal adenocarcinoma. Tissue hypoxia is the result of an imbalance in the supply of oxygen to the tissues, and its metabolic consumption. Hypoxia leads to activation of several genes encoding proteins involved in angiogenesis, erythropoiesis, and glucose metabolism. Aim of this study was to investigate the expression of erythropoietin (EPO) in tumour tissue after hypoxic conditions, with the aim to highlight its role in the development of clear cell renal cell carcinoma. Material and methods: In patients after radical nephrectomy tumour and control tissues were sampled, in which there were monitored changes in the expression of HIF-1α by immunoblot analysis and expression of EPO and EPOR using RT-PCR method. Results: We have observed neither change in HIF-1α expression nor in EPOR expression in tumour tissue compared with control one. By RT-PCR method we determined the expression of EPO, where our results showed an increased expression of EPO in tumours compared to control tissue. Conclusion: The function of EPO overexpression by cells in CCRCC has not been known yet, as only in 5 % of patients with RCC erythrocytosis is reported. The excessive EPO production in CCRCC cells is probably related to its proangiogenic, antiapoptotic and proliferative processes during tumourigenesis in neoplastic diseases.
Only a few cases of sarcomatoid renal cell carcinomas (RCCs) with squamous differentiation have been published. We present 2 RCCs exhibiting a hitherto not reported biphasic neoplastic cell population exhibiting a predominantly alveolar architecture where squamoid differentiation was identified in one of the neoplastic cell populations. None of the tumors showed chromophobe features or any evidence of sarcomatoid transformation. The tumors arose in 2 adult patients and were characterized by routine histology, immunohistochemistry, ultrastructure, array comparative genomic hybridization, confirmatory fluorescent in situ hybridization, and loss of heterozygosity analysis. Tumors measured 3 and 4 cm and were located within the renal parenchyma and had no pelvicalyceal connection. Both tumors were composed of a distinctly dual-cell population. The larger tumor cells displayed squamoid features and formed round well-demarcated solid alveolated islands that, in large parts, were surrounded by a smaller neoplastic cell component. The squamoid cells were immunoreactive for cytokeratins (CKs) (AE1-AE3, Cam 5.2, CK5/6, CK7, and CK20), epithelial membrane antigen, racemase/AMACR, and carboanhydrase IX (in 1 case focally). The small cell population was positive for CK7, epithelial membrane antigen, and racemase/AMACR, whereas CK20, AE1-3, and carboanhydrase IX were negative. CD10 was focally positive in the large squamoid cells in 1 case. Cathepsin K, E-cadherin, and CD117 displayed focal positivity in 1 case. Vimentin, RCC marker, parvalbumin, S100 protein, S100 A1, p63, p53, CDX2, uroplakin III, HMB45, TFE3, WT1, synaptophysin, chromogranin A, thyroglobulin, and TTF1 were negative. The proliferative activity (Ki-67) was low (1%) in the small cell component in both cases, whereas the large neoplastic tumor cells displayed a significantly higher proliferation (20%-35%). Ultrastructurally, desmosomes and tonofilaments were identified in the large tumor cells, confirming squamoid differentiation in a subset of tumor cells. Array comparative genomic hybridization of 1 analyzable case (confirmed with fluorescent in situ hybridization and loss of heterozygosity analysis) revealed partial or complete losses of chromosomes 2, 5, 6, 9, 12, 15, 16, 17, 18 and 22, (including biallelic loss of CDKN2A locus) and partial gains of chromosomes 1, 5, 11, 12 and 13. Follow-up at 6 years showed no recurrence or metastasis in 1 patient. The other (male) patients had a subcutaneous metastasis at presentation, but during a 1-year follow-up no evidence of recurrence or further metastatic events have been documented. Our data indicate that biphasic alveolosquamoid renal carcinoma is a unique and distinctive tumor. The large squamoid and small tumor cells have overlapping but still distinctive immunohistochemical patterns of protein expression. Multiple chromosomal aberrations were identified, some of them located in regions with known tumor suppressor genes and oncogenes.
- MeSH
- chromozomální aberace MeSH
- diferenciální diagnóza MeSH
- hybridizace in situ fluorescenční MeSH
- imunohistochemie MeSH
- karcinom z renálních buněk genetika metabolismus patologie ultrastruktura MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- nádorové biomarkery metabolismus MeSH
- nádory ledvin genetika metabolismus patologie ultrastruktura MeSH
- následné studie MeSH
- senioři MeSH
- srovnávací genomová hybridizace MeSH
- ztráta heterozygozity MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
- kazuistiky MeSH
- práce podpořená grantem MeSH
- srovnávací studie MeSH
Úvod a ciele: Adenokarcinóm obličiek (RCC – renal cell carcinoma) je najbežnejším nádorovým ochorením obličiek a tvorí 3 % zo všetkých nádorových ochorení. Pacienti sú pri stanovení diagnózy často v pokročilom štádiu ochorenia a až 20-30 % pacientov je postihnutých metastázami. Materiál a metódy: Pacientom po radikálnej nefrektómii boli odobraté tumorové a kontrolné tkanivá, v ktorých sa sledovali zmeny expresie kaveolínu-1 (Cav-1) prostredníctvom metódy western blot a imunohistochémie (ICC). Zmeny expresie boli porovnané s TNM klasifikáciou a Fuhrmanovej nukleárnym gradingom tumorov. Výsledky: V tumorových tkanivách sme pozorovali nadprodukciu Cav-1 v porovnaní s kontrolným tkanivom. Súbor pacientov sme rozdelili podľa TNM klasifikácie do skupín T1a, T1b, T3a a T3b a podľa Fuhrmanovej nukleárneho gradingu do skupín G1, G2 a G3. Zaznamenali sme zvýšenú expresiu Cav-1 v T1a stupni TNM klasifikácie a v G1 stupni Fuhrmanovej gradingu v porovnaní s kontrolou. Záver: Cav-1 sa môže podieľať na rozvoji nádorovej masy. Jeho vysoké hladiny by mohli slúžiť ako indikátor závažnosti ochorenia adenokarcinómu obličiek.
Introduction and objectives: Renal cell carcinoma is the most common malignant disease of the kidney. It accounts for 3 % of all adult malignancies. The 20-30 % of patients are often diagnosed with metastatic disease. Material and methods: Samples of tumor and healthy tissues obtained from patients by radical nephrectomy were used to determine the expression of Cav-1 by western blot and immunohistochemistry. Changes of the expression level were correlated with TNM classification and Fuhrman nuclear grading of the tumors. Patients were divided into groups according to TNM classification and Fuhrman´s grading. Results: We observed over-expression of Cav-1 in the stages T1a of TNM and G1 of Fuhrman´s grading. Conclusion: Cav-1 may participate in the growth of tumors cell and angiogenesis and could be used as a biomarker of renal cell carcinoma.
Cieľ: Vyhodnotiť kvalitu primárnej transuretrálnej resekcie nádorov močového mechúra (TURBT) a stanoviť vplyv klinických a histopatologických parametrov nádoru na výskyt reziduálneho nádoru pri primárnych stredne a vysoko rizikových svalovinu neinfiltrujúcich nádoroch močového mechúra (NMIBC). Klinický súbor a metódy: Do retrospektívnej štúdie bolo zaradených všetkých 260 pacientov z obdobia 1991-2007 s primárnym NMIBC, ktorí spĺňali kritériá pre opakovanú resekciu (reTURBT). Všetci pacienti mali stredne a vysoko rizikové nádory podľa smerníc EAU. Hodnotili sme pohlavie, vek, pT, grading, počet a veľkosť primárneho nádoru/nádorov, prítomnosť svaloviny vo vzorkách resekovaného tkaniva nádoru, podanie farmorubicínu do 6 hodín po TURBT. Kvalitu primárnej resekcie sme hodnotili na základe výskytu svaloviny v resekovanom tkanive, podľa výskytu reziduálneho nádoru pri reTURBT a výskytu podštádiovania ochorenia. Na štatistické vyhodnotenie sme použili jednofaktorové a multifaktorové analýzy (chi-kvadrátový test, Mannov-Whitneyho neparametrický test, logistická regresná analýza). Výsledky: Priemerný vek pacientov v čase primárnej TURBT bol 64 rokov (rozsah 26 až 93 rokov, medián 65 rokov). Prevažovali pT1 nádory (70 %), svalovina nebola pri primárnej TURBT zachytená v 15,4 % prípadov. ReTURBT bola realizovaná v 124 prípadoch, reziduálny nádor bol nájdený v 50 (40 %) prípadoch. Histologicky bol reziduálny nádor potvrdený v 44 % pT1, 26 % pTa a 35 % pTx nádorov. Infiltráciu svaloviny sme pri reTURBT potvrdili v 3 (2,4 %) prípadoch. Reziduálny nádor bol zistený u 27 % G1, 30 % G2 nádorov a 54 % G3 nádorov, resp. u 29 % low grade nádorov a 54 % high grade nádorov. Najvyššie riziko ponechania reziduálneho nádoru (84 %) bolo pri viac ako 3 primárnych nádoroch s priemerom > 3 cm. Signifikantný vplyv na výskyt reziduálneho nádoru mali v jednofaktorovej aj multifaktorovej analýze grading a cystoskopický nález. Štádium pT a jednorazová pooperačná instilácia farmorubicínu neovplyvnili výskyt reziduálneho nádoru. Záver: V populácii primárnych stredne a vysoko rizikových NMIBC sme potvrdili absenciu svaloviny v primárne resekovanom tkanive v 15 % prípadov, výskyt reziduálneho nádoru v 40 % prípadov. Signifikantnými prediktormi prítomnosti reziduálneho nádoru boli stupeň diferenciácie buniek a nepriaznivý cystoskopický nález. Riziko podštádiovania ochorenia bolo v našom súbore extrémne nízke (2,4 % prípadov).
Objective: To evaluate the quality of primary TURBT and establish the impact of clinical and histopathological tumor characteristics on incidence of residual tumor in primary intermediate and high risk non-muscle invasive bladder cancer (NMIBC). Materials and methods: All 260 consecutive patients with primary NMIBC treated at our department in 1991-2007 were included into this retrospective study. All of them fitted criteria assigned for repeat TURBT and in all cases intermediate or high risk tumor was diagnosed according to EAU Guidelines. We evaluated gender, age, pT stage, grade, number and diameter of tumors, presence of muscle in specimens, instillation of farmorubicin within 6 hours after TURBT. The quality of TURBT was determined upon absence of muscle in specimen, incidence of residual tumor and muscle invasive bladder cancer in reTURBT specimen. Univariate (Chi-square test, Mann-Whitney test) and multivariate (logistic regression) statistical methods were used for the analysis. Results: Mean age at the time of primary TURBT was 64 years (range 26-93 years, median 65 years). In most cases pT1 tumor was diagnosed (70 %), muscle was not present in 15.4 % of primary TURBT specimens. Repeat TURBT was performed in 124 cases, residual tumor was diagnosed in 50 (40 %) of them. Residual tumor was found in 44 % pT1, 26 % pTa and 35 % pTx tumors. Muscle invasion was confirmed in 3 (2.4 %) cases. Residual tumor was found in 27 % G1, 30 % G2 and 54 % G3 tumors or in 29 % low grade and 54 % high grade tumors. The highest risk of residual tumor (84 %) was found in case of more than 3 primary tumors in bladder cavity with diameter > 3 cm. Significant impacts of grade and cystoscopic finding on incidence of residual tumor were confirmed in univariate and multivariate analysis. Intravesical instillation of farmorubicin and pT stage did not influence the incidence of residual tumor. Conclusions: In our cohort of intermediate and high risk NMIBC the absence of muscle in primary specimens was found in 15 % of cases and residual tumor in 40 % of cases. Significant predictors of residual tumor were tumor grade and unfavorable cystoscopic finding. Incidence of disease under staging (2.4 %) was extremely low in our cohort of patients.
Úvod: Bioptické vyšetrenie pečene zohráva v pediatrickej praxi dôležitú úlohu pre stanovenie správnej diagnózy pečeňových ochorení a rôznych bližšie nešpecifikovaných hepatopatií. Cieľ štúdie: Cieľom tejto štúdie bola retrospektívna analýza histomorfologických nálezov vo vzorkách punkčných hepatálnych biopsií u detí a rozbor morfologických diagnóz jednotlivých ochorení. Pacienti a metodika: Sledované boli histologické parametre 100 perkutánnych punkčných biopsií pečene u detí hospitalizovaných pre určité hepatálne ochorenie alebo prejavy pečeňového poškodenia neznámeho pôvodu. Vek detí varíroval od 3 mesiacov do 18 rokov (medián 9,7 r.), pomer chlapcov a dievčat bol 56 : 44. V 11 prípadoch mali bioptovaní pacienti menej ako 12 mesiacov. Vzorky tkaniva bolo po fixácii štandardne laboratórne spracované a s využitým špeciálnych histochemických a imunohistochemických vyšetrovacích metód vyhodnotené patológmi. Na stanovenie „gradingu“ a „stagingu“ chronických hepatitíd autori využívali kritériá modifikovaného Indexu histologickej aktivity navrhovanej Ishakom. K ostatným histologickým nálezom sa vyjadrovali deskriptívne. Výsledky: Najčastejšiu morfologickú diagnózu (n = 66) predstavovali zápalové zmeny tkaniva, pričom dominovali najmä chronické hepatitídy – 22-krát chronická hepatitída B, 6-krát chronická hepatitída C, 4-krát autoimunitná hepatitída, 1-krát chronická cholangitída a 7-krát chronická hepatitída neznámej etiológie. Akútna resp. nešpecifická reaktívna hepatitída boli potvrdené u 26 detí vrátane 4 prípadov CMV (cytomegalovírus) a 1 prípadu EBV (Epsteinov-Barrovej vírus) infekcie. Nálezy súvisiace s vrodenými a geneticko-metabolickými chorobnými jednotkami (2-krát susp. Bylerov syndróm, 2-krát bližšie nešpecifikovaná vrodená cholestatická hepatopatia, 1-krát diabetická hepatopatia, 2-krát susp.Wolmanova choroba alebo Niemannova-Pickova choroba, 1-krát atrézia resp. hypoplázia intrahepatálnych žlčovodov, 1-krát extrahepatálna biliárna atrézia) prevládali najmä u malých detí prevažne v dojčenskom veku. Samostatná fibróza pečene sa vyskytovala v 3 a kompletná cirhóza tiež v 3 prípadoch. Nález individuálne sa vyskytujúcej siderózy (n = 3) a steatózy vrátane steatohepatitídy (n = 7) bol skôr ojedinelý, pretože patologické hromadenie lipidov, žlče a železitého pigmentu rôzneho stupňa bolo asociované so širokým spektrom rozličných histopatologických jednotiek. Pri týchto nálezoch sa taktiež relatívne často nachádzali aj sprievodné zápalové zmeny parenchýmu. U 9 detí neboli vo vzorkách pečene potvrdené žiadne signifikantné histomorfologické nálezy. Záver: Histologické nálezy v pečeni sú u detí aj pri rôznych chorobných jednotkách často podobné a vo väčšine prípadov asociované so zápalovými alebo reaktívnymi zmenami parenchýmu. Diagnosticky sú najdôležitejšie predovšetkým včasné štádiá ochorení. Histologické vyšetrenie podáva informáciu najmä o morfologickom štádiu choroby, ktoré je pre prognózu pacienta veľmi dôležité. Z pohľadu určenia etiológie má menší význam.
Introduction: Liver biopsy examination plays an important role in assessment of accurate diagnosis of the liver diseases and various non-specified hepatopathies in pediatric practice. Aim of the study: The goal of this study was the retrospective analysis of the histomorphological findings in liver biopsy specimens of children and analysis of morphological diagnoses of individual disorders. Patients andmethods: The histological parameters of percutaneous core needle biopsies of 100 pediatric patients were observed. All children were admitted to hospital because of certain liver disorder or various hepatic damage of unknown origin. The age of children varied from 3 months to 18 years (9.7 yr. average), boy-to-girl ratio was 56 : 44. 11 patients had less than 12 months at the time of biopsy. The fixed tissues were processed under the standard conditions using special histochemical and immunohistochemical staining methods and evaluated by pathologists. Histological grading and staging of chronic hepatitis were evaluated according to modified Histology Activity Index criteria proposed by Ishak. Authors used only descriptive evaluation for other histomorphological findings. Results: The most frequent morphological diagnoses (n=66) were the inflammatory changes of tissue, especially chronic hepatitis predominated. There were recognised 22 cases of chronic hepatitis B, 6x chronic hepatitis C, 4x autoimmune hepatitis, 1 chronic cholangitis and 7 cases of chronic hepatitis of unknown origin. Acute or non-specific reactive hepatitis were present in 26 children including 4 cases of CMV (cytomegalovirus) and 1 case of EBV (Epstein-Barr virus) infection. Findings associated with congenital and genetic-metabolic pathological entities (2x suspected Byler’s syndrome, 2x congenital cholestatic hepatopathy not otherwise specified, 1x diabetic hepatopathy, 2x susp.Wolman’s disease or Niemann-Pick’s disease, 1x atresia or hypoplasia of the intrahepatic bile ducts, 1x extrahepatic biliary atresia) predominated in small children, mostly in infants. Simple hepatic fibrosis occurred in 3 cases and complete cirrhosis in 3 other cases. A picture of individual siderosis (n=3) and steatosis, including steatohepatitis (n=7) was relatively rare, because a pathological accumulation of lipids, bile, and iron pigment of various degree was related to the broad spectrumof nosological entities also with secondary reactive inflammatory changes. No significant histological features in liver biopsy samples were in 9 children. Conclusion: The histomorphological liver findings in children are often similar in various nosological entities and aremostly associated with inflammatory or reactive changes of the parenchyma. Diagnostically, the most difficult are early phases of diseases. A histological examination gives especially the information about morphological stage that is very important for prognosis of the patient. It provides the less relevant data about etiology. Key words: liver biopsy, hepatitis, non-alcoholic fatty liver
- MeSH
- biopsie MeSH
- diferenciální diagnóza MeSH
- dítě MeSH
- hepatitida MeSH
- histologie MeSH
- hospitalizace MeSH
- kojenec MeSH
- lidé MeSH
- metabolické nemoci genetika MeSH
- mladiství MeSH
- nemoci jater diagnóza MeSH
- retrospektivní studie MeSH
- vrozené poruchy metabolismu MeSH
- ztučnělá játra MeSH
- Check Tag
- dítě MeSH
- kojenec MeSH
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
