Východiská: V súčasnej dobe neexistuje dostatok štúdií, ktoré by porovnávali šírku linea alba u žien po pôrode so stresovou inkontinenciou moču a bez. Primárnym cieľom práce bolo porovnanie šírky (IRD – inter recti distance) u žien po pôrode so symptómami stresovej inkontinencie moču (SUI – stress urinary incontinence) a bez SUI. Sekundárnym cieľom práce bolo porovnanie morfometrie svalov panvového dna u žien po pôrode so symptómami SUI a bez. Metódy: Vyšetrenie IRD vzdialenosti bolo merané lineárnou sondou prostredníctvom 2D USG. Symptómy úniku moču boli hodnotené Dotazníkom medzinárodnej konzultácie o inkontinencii (ICIQ – UI SF). Symptómy hyperaktívneho močového mechúra boli hodnotené Krátkym dotazníkom príznakov urgentnej inkontinencie moču (OAB-q). Funkčný stav svalov panvového dna bol vyšetrený manometrom a morfometria svalov panvového dna bola vyšetrená prostredníctvom 3D/4D USG. Záver: Porovnávali sme IRD vzdialenosť so symptómami SUI a bez u žien po pôrode. Skupina pacientok so stresovou inkontinenciou moču mala väčšiu IRD vzdialenosť v pokoji a pri záťaži v porovnaní so ženami bez stresovej inkontinencie moču. Nebola zistená horšia funkcia a morfometria svalov panvového dna u žien so SUI v porovnaní so ženami bez SUI.
Background: Currently, there are not enough studies comparing the width of the linea alba in women with and without stress urinary incontinence in postpartum women. The primary aim of the study was to compare the width (IRD) in postpartum women with and without symptoms of stress urinary incontinence (SUI). The secondary aim of the study was to compare pelvic floor muscle morphometry in postpartum women with and without SUI symptoms. Methods: IRD distance was measured with a linear probe via 2D US. Urinary leakage symptoms were assessed by the International Consultation on Incontinence Questionnaire (ICIQ – UI SF). Symptoms of overactive bladder were assessed by the Brief Urge Urinary Incontinence Symptoms Questionnaire (OAB-q). The functional status of the pelvic floor muscles was examined by manometry and pelvic floor muscle morphometry was examined by 3D/4D US. Conclusion: We compared IRD distance with and without SUI symptoms in postpartum women. The group of patients with stress urinary incontinence had a greater IRD distance at rest and during exercise compared to women without stress urinary incontinence. No worse pelvic floor muscle function and morphometry was found in women with SUI compared to women without SUI.
Východiská: Vyšetrenie na prítomnosť diastázy priameho brušného svalu a vyšetrenie celej postúry je veľmi dôležité u žien po pôrode. V súčasnosti sa používa vyšetrenie prostredníctvom 2D ultrazvukom, caliprom a palpáciou. Vyšetruje sa v pokoji a pri záťažových testoch. Metódy: Prípadová štúdia pacientky s diastázou priameho brušného svalu po prvom spontánnom nekomplikovanom pôrode vo veku 32 rokov. Vyšetrenie na potvrdenie diastázy priameho brušného svalu – meranie šírky linea alba bola meraná lineárnou sondou 2D ultrazvukom 4,5 cm nad pupkom, v jeho oblasti a 4,5 cm pod pupkom. V ľahu na chrbte v pokoji, a pri elevácii dolných končatín. Miera závažnosti bola klasifikovaná do štyroch stupňov. Bolo realizované štandardné fyzioterapeutické vyšetrenie postúry. Intervenciou bolo individuálne cvičenie s aktiváciou m. transversus abdominis na redukciu diastázy priameho brušného svalu. Súčasťou cvičebného programu bola úprava postúry, úprava stereotypu a kvality dýchania, aktivácia svalov panvového dna. Realizované bolo aj cvičenie na redukciu bolesti ligamentózneho aparátu a nácvik správnej ergonómie. Dávkovanie cvičenia bolo v 1. týždni liečby 15 min denne, 2.–4. týždeň liečby 20 min denne, 5.–12. týždeň liečby 30 min denne, 5 dni v týždni, počas 12 týždňov. Záver: Efekt cvičenia s aktiváciou m. transversus abdominis na redukciu diastázy priameho brušného svalu u pacientky po pôrode bol objektívne dokázaný prostredníctvom vyššie uvedených objektivizačných metód.
Background: Examination for the presence of diastasis of the rectus abdominis muscle and examination of the entire posture is very important in postpartum women. Currently, examination by 2D ultrasound, caliper and palpation is used. It is examined at rest and during stress tests. Methods: Case study of a patient with diastasis of the direct abdominal muscle after a first spontaneous uncomplicated delivery at the age of 32 years. Examination to confirm diastasis of the rectus abdominis muscle – the width of linea alba was measured with a 2D linear probe by ultrasound 4.5 cm above the umbilicus, in the region of the umbilicus and 4.5 cm below the umbilicus. Lying on the back at rest, and with elevation of the lower limbs. The degree of severity was classified into four grades. A standard physiotherapy postural examination was performed. A part of the intervention was individual exercise with activation of the m. transversus abdominis to reduce diastasis of the direct abdominal muscles. The exercise program included postural adjustment, modification of breathing stereotype and quality, and activation of pelvic floor muscles. Exercises to reduce pain in the ligamentous apparatus and training in correct ergonomics were also performed. The dosage of exercise was 15 min per day in the 1st week of treatment, 2–4 week of treatment 20 min per day, 5–12 week of treatment 30 min per day, 5 days per week, for 12 weeks. Conclusion: The effect of exercise with activation of m. transversus abdominis on the reduction of diastasis of the direct abdominal muscle in the postpartum patient was objectively proven by the above mentioned objectification methods.
- MeSH
- cvičení MeSH
- diastáza svalů * rehabilitace MeSH
- dospělí MeSH
- lidé MeSH
- musculus rectus abdominis patologie MeSH
- poporodní období MeSH
- techniky fyzikální terapie MeSH
- terapie cvičením * MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Cieľ: Cieľom práce bolo sledovanie vzťahu diastázy m. rectus abdominis (DRA) a bolesti chrbta u žien po pôrode. Desing štúdie: observačná prospektívna štúdia. Konečný súbor pozostával zo 118 žien po pôrode s DRA s priemerným vekom 33,11 rokov. Metodológia: Vyšetrenie diastázy – inter recti distance meraná lineárnou 2D ultrazvukovou sondou, 4,5 cm nad pupkom, v jej oblasti a 4,5 cm pod pupkom. V ľahu na chrbte v pokoji a počas záťažového testu (elevácia dolných končatín). Bolesti chrbta boli hodnotené dotazníkom Oswestry (ODI – Owestry Disability Index). Výsledky: Korelovali sme diastázu m. rectus abdominis nad pupkom, v oblasti pupka a pod ním bez záťaže a pri záťaži s jednotlivými sekciami dotazníka ODI pre hodnotenie bolesti pri aktivitách každodenného života. V sekciách sedenie, státie, sexuálny život, spoločenský život, cestovanie a celkové skóre sme identifikovali niekoľko miernych signifikantných korelácií. Najviac pri diastáze nad pupkom pri záťaži. Následne pri diastáze nad pupkom bez záťaže. Jedna signifikantná korelácia bola zaznamenaná pri diastáze v oblasti pupka. Záver: Intenzita bolesti a bolesť pri aktivitách každodenného života v sledovanom súbore bola minimálna. Bolo potvrdené, že ženy s diastázou majú negatívne pocity pre diastázu pri sexuálnom živote, ale aj v rámci cestovania a spoločenského života, z dôvodu toho, že je to problém aj estetického charakteru.
Aim: The aim of the work was to monitor the relationship between rectus abdominis diastasis and back pain in women after childbirth. Study design: observational prospective study. The final cohort consisted of 118 postpartum women with diastasis m. rectus abdominis (DRA) with a mean age of 33.11 years. Methods: Examination of diastasis – inter recti distance (IRD) measured with a linear 2D ultrasound probe, 4.5 cm above the navel, in its area and 4.5 cm below the navel. Lying on the back at rest, and during the stress test (elevation of the lower limbs), back pain was assessed by the Oswestry Disability Index (ODI). Results: We correlated diastasis m. rectus abdominis above the umbilicus, in the area of the umbilicus and below it with and without weight with individual sections of the ODI questionnaire for the assessment of pain during activities of daily living. In the sitting, standing, sex life, social life, travel and total score sections, we identified several moderate significant correlations; mostly with diastasis above the navel during weight bearing, and subsequently with diastasis above the navel without weight. One significant correlation was recorded for diastasis in the navel area. Conclusion: Pain intensity and pain during activities of daily living in the observed group was minimal. It has been confirmed that women with diastasis have negative feelings about diastasis in their sexual life, but also in travel and social life due to the fact that it is also a problem of aesthetic nature.
Cieľ: Cieľom práce bolo porovnanie efektu dynamickej neuromuskulárnej stabilizácie (DNS) v kontexte s klasickou rehabilitáciou v experimentálnej skupine, s klasickou rehabilitáciou v kontrolnej skupine u pacientov po artroskopickej operácii plecového kĺbu. Hodnotený bol efekt liečby a jej vplyv na bolesť, disabilitu, rozsah pohybu plecového kĺbu, ako aj kvalitu života pacientov po operácii. Súbor a metódy: Výskumnú vzorku tvorilo 73 pacientov po artroskopickej operácii plecového kĺbu (s priemerným vekom 46,88 ± 13,74 roka). Náhodným výberom boli pacienti rozdelení do dvoch skupín – experimentálnej (n = 36) a kontrolnej skupiny (n = 37). Intervencia: Dĺžka trvania intervencie bola 2 týždne pre obe skupiny. Experimentálna skupina – DNS 5× týždenne v dĺžke trvania 30 min, kontrolná skupina – klasická rehabilitácia 5× týždenne v dĺžke trvania 30 min. Použili sme dotazník disability ramena (DASH – The Disabilities of the Arm, Shoulder and Hand) pre hodnotenie bolesti a disability ramena. Kvalita života bola hodnotená dotazníkom SF-36 (The Short Form Health Survey 36 items), ktorý hodnotí vnímanie zdravotného stavu, pozostáva z ôsmich subškál, ktoré hodnotia telesný a mentálny komponent. Tento dotazník je vhodný na hodnotenie kvality života ľudí s chronickými bolesťami. Obsahuje sekcie: fyzické fungovanie, obmedzenia v rolách v dôsledku fyzických ťažkostí, telesná bolesť, vnímanie a všeobecného zdravia, vitalita, sociálne fungovanie, obmedzenia v rolách v dôsledku mentálnych ťažkostí, mentálne zdravie, celkové skóre. Výsledky: V hodnotení bolesti a disability boli po liečbe medzi skupinami signifikantné rozdiely p ≤ 0,05 v celkovom skóre dotazníka DASH v prospech experimentálnej skupiny. V hodnotení kvality života prostredníctvom dotazníka SF-36 boli po liečbe medzi skupinami zaznamenané signifikantné rozdiely p ≤ 0,05 v doménach: obmedzenia v rolách v dôsledku fyzických ťažkostí, telesná bolesť, sociálne fungovanie v prospech experimentálnej skupiny. V ostatných doménach kvality života neboli po liečbe medzi skupinami zaznamenané signifikantné rozdiely. Záver: DNS sa ukazuje byť vhodnou a komplexnou metódou pre zníženie disability a bolesti v oblasti ramena u pacientov po artroskopii, je potrebné však uvedenú metodiku cvičiť dlhšie časové obdobie, ktoré je nutné na zlepšenie stability a sily svalov.
Aim: The aim of the work was to compare the effect of dynamic neuromuscular stabilization (DNS) in the experimental group in comparison with classical rehabilitation in the control group in patients after arthroscopic shoulder surgery. The effect of the treatment and its influence on pain, disability, range of motion of the shoulder joint, as well as the quality of life of patients after surgery were evaluated. Sample and methods: The research sample consisted of 73 patients after arthroscopic shoulder surgery (with a mean age of 46.88 ± 13.74 years). They were randomly divided into two groups - experimental (n = 36) and control (n = 37). Intervention: The intervention lasted 2 weeks for both groups. Experimental group – DNS 5 times a week for 30 minutes, control group – classic rehabilitation 5 times a week for 30 minutes. The DASH – Shoulder Disability Questionnaire was used to assess shoulder pain and disability. Quality of life was assessed by the SF-36 questionnaire, which assesses the perception of health status and consists of eight subscales for physical and mental components. This questionnaire is suitable for assessing the quality of life in patients with chronic pain. It contains the following sections: physical functioning, limitations in roles due to physical difficulties, physical pain, perception of general health, vitality, social functioning, limitations in roles due to mental difficulties, mental health, total score. Results: In the assessment of pain and disability after treatment, there were significant differences between the groups – p ≤ 0.05 – in the overall score of the DASH questionnaire in favour of the experimental group. In the evaluation of quality of life using the S-36 (The Short Form Health Survey 36 items) questionnaire, significant differences – p ≤ 0.05 – were noted after treatment between groups in the domains: limitations in roles due to physical difficulties, physical pain, social functioning in favour of the experimental group. In the other quality of life domains, no significant differences were observed between the two groups after treatment. Conclusion: DNS has been shown to be a suitable and complex method for reducing disability and shoulder pain in patients after arthroscopy, but it is necessary to practice this method for a longer period of time to improve muscle stability and strength.
- Klíčová slova
- dynamická neuromuskulární stabilizace,
- MeSH
- artroskopie rehabilitace MeSH
- bolest ramene rehabilitace MeSH
- kontrolní skupiny MeSH
- kvalita života MeSH
- měření bolesti MeSH
- pohyb fyziologie MeSH
- postura těla MeSH
- průzkumy a dotazníky MeSH
- ramenní kloub chirurgie patofyziologie MeSH
- rozsah kloubních pohybů MeSH
- terapie cvičením * metody MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Publikační typ
- srovnávací studie MeSH