Cor triatriatum sinister (CTS) patrí k zriedkavým vrodeným srdcovým anomáliám. Zvyčajne je ľavá predsieň rozdelená membránou, ktorá bráni prítoku krvi cez pľúcne žily k mitrálnej chlopni a spôsobuje klinické príznaky ako u mitrálnej stenózy s pľúcnou kongesciou a pľúcnou hypertenziou. Najlepším spôsobom liečby je chirurgické odstránenie membrány, ale je možná aj katetrizačná intervencia. V našom príspevku uvádzame prípad pacienta s vrodenou anomáliou CTS, u ktorého sme úspešne, katetrizačne balónom dilatovali stenotický otvor v membráne s priaznivým hemodynamickým a klinickým výsledkom.
Cor triatriatum sinister (CTS) is a rare cardiac congenital anomaly. Left atrium is separated by the membrane which is the cause of obstruction in blood flow from pulmonic veins to mitral valve, and mimicks the clinic manifestation of mitral stenosis with pulmonic congestion and pulmonary hypertension. Surgical resection of the membrane is the best option, but there is also possibility of transcatheter intervention. We here present the patient with the anomaly of CTS, who underwent cardiac catheterization and successful balloon dilatation of the orifice in the membrane with positive haemodynamic and clinical result.
- MeSH
- balónková angioplastika metody MeSH
- cor triatriatum * chirurgie diagnostické zobrazování patologie MeSH
- dilatace MeSH
- kardiochirurgické výkony metody MeSH
- lidé MeSH
- senioři MeSH
- srdeční katetrizace metody MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Defekt predsieňového septa predstavuje 5,9 % všetkých vrodených vývojových chýb srdca. Perkutánna implantácia okluzora je často používanou stratégiou liečby tejto malformácie. Šesťdesiatpäť ročná žena bola prijatá za účelom perkutánneho uzáveru defektu predsieňového septa. Počas zákroku došlo k dislokácii Amplatzerovho okluzora do pravej pľúcnej tepny. Vykonaný bol kardiochirurgický zákrok s explantáciou dislokovaného okluzora, uzáverom defektu a vytvorením aortokoronárneho bypassu s dobrým výsledkom. Dislokácia okluzora počas uzáveru defektu predsieňového septa je vzácna, ale život ohrozujúca komplikácia. Najčastejšie vyžaduje kardiochirurgickú intervenciu s explantáciou dislokovaného zariadenia a chirurgickým uzáverom defektu. Perkutánny uzáver defektu predsieňového septa je moderný a efektívny prístup liečby. Vzhľadom na možné riziká procedúry, možnosť okamžitej kardiochirurgickej intervencie pri vzniku komplikácií zvyšuje bezpečnosť tohto postupu.
Atrial septal defects represent 5.9% of all cases of congenital heart malformations. Percutaneous implantation of occluder devices is a widely used strategy in the treatment of this malformation. A 65-year-old woman was admitted for percutaneous closure of an atrial septal defect. During the proce- dure, dislocation of the Amplatzer occluder into the right pulmonary artery occurred. Surgery with removal of the device, closure of the defect and aortopulmonary bypass with the use of a cardiopulmonary bypass was performed with a good outcome. Dislocation of the device during atrial septal defect is a rare, but life-threatening complication. The most common dislocation of the occluder requires surgery with device removal and closure of the atrial septal defect. Percutaneous closure of the atrial septal defect by Amplatzer occluder implantation is a modern and applicable treatment strategy. However, in consideration of the risk of unforseeable complications, the opportunity for performing immediate surgical revision increases the safety of the procedure.
Huntington's disease (HD) is an inherited autosomal neurodegenerative disorder affecting predominantly the brain, characterized by motor dysfunctions, behavioral and cognitive disturbances. The aim of this study was to determine changes in the brain of transgenic minipigs before HD onset using (1)H magnetic resonance (MR) spectroscopy. Measurements were performed on a 3 T MR scanner using a single voxel spectroscopy sequence for spectra acquisition in the white matter and chemical shift imaging sequence for measurement in the striatum, hippocampus and thalamus. A decrease of (phospho)creatine (tCr) concentration was found only in the thalamus (p=0.002) of transgenic minipigs, nevertheless we found significant changes in metabolite ratios. Increase of the ratio choline compounds (tCho)/tCr was found in all examined areas: striatum (p=0.010), thalamus (p=0.011) as well as hippocampus (p=0.027). The ratio N-acetylaspartate+N-acetylaspartylglutamate (tNAA)/tCr (p=0.043) and glutamate+glutamine (Glx)/tCr (p=0.039) was elevated in the thalamus, the ratio myo-inositol (Ins)/tCr (p=0.048) was significantly increased in the hippocampus. No significant differences were observed in the metabolite concentrations in the white matter, however we found significant increase of ratios tNAA/tCr (p=0.018) and tCho/tCr (p=0.003) ratios in transgenic boars. We suppose that the majority of the observed changes are predominantly related to changes in energy metabolism caused by decrease of tCr.
- MeSH
- geneticky modifikovaná zvířata MeSH
- Huntingtonova nemoc diagnostické zobrazování metabolismus MeSH
- magnetická rezonanční spektroskopie * metody MeSH
- miniaturní prasata MeSH
- modely nemocí na zvířatech * MeSH
- mozek diagnostické zobrazování metabolismus MeSH
- prasata MeSH
- protony MeSH
- zvířata MeSH
- Check Tag
- mužské pohlaví MeSH
- zvířata MeSH
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
- práce podpořená grantem MeSH
Koronárna revaskularizácia chorých s koronárnou chorobou srdca (KCHS) patrí dnes k účinnej liečbe a často zachraňujúcej život. Zlepšuje symptómy, prežívanie a kvalitu života týchto pacientov. Perkutánna koronárna intervencia (PKI) nadobudla prevahu nad fibrinolýzou v liečbe akútneho koronárneho syndrómu s eleváciou ST segmentu (STEMI). V súčasnosti je jeho najúčinnejšou liečbou. Nemenej dôležitá je následná starostlivosť o týchto chorých, ktorá znamená: 1. nemocničnú starostlivosť v prvých hodinách po výkone, 2. včasnú nemocničnú starostlivosť v ďalších dňoch, 3. dlhodobú liečbu po prepustení z nemocnice vrátane sekundárnej prevencie KCHS.
Summary: Coronary revascularization of patients with coronary heart disease (CAD) is the effective and life-saving procedure today. It makes symptoms less problematic, prolongs life and improves quality of life in these patients. Percutaneous coronary interventions (PCI) become dominant over the fibrinolysis in the treatment of acute coronary syndrome with ST elevations (STEMI). Nowadays it is the most effective treatment of acute myocardial infarction. The following long-term medical treatment is also important and it means: 1. in-hospital treatment in the early hours after intervention, 2. in-hospital treatment in the following days, and 3. long-term treatment after leaving the hospital including the secondary prevention of CAD.
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
Koronárna revaskularizácia chorých s koronárnou chorobou srdca (KCHS) patrí dnes k účinnej a často život zachraňujúcej liečbe. Zlepšuje symptómy, prežívanie a kvalitu života týchto pacientov. Perkutánne koronárne intervencie (PKI) nadobúdajú prevahu v liečbe akútneho koronárneho syndrómu - nestabilnej anginy pectoris a infarktu myokardu bez ST elevácie a predovšetkým s ST eleváciou, kým aortokoronárne premostenie (AKP) pri chronických prejavoch KCHS. S pribúdajúcimi intervenciami na koronárnych tepnách narastá aj počet pacientov po týchto zákrokoch, ktorí potrebujú novú intervenciu pre restenózu po PKI alebo pre uzavreté artériové či venózne štepy po chirurgickom AKP.
Coronary revascularization of patients with coronary heart disease (CAD) is the effective and life-saving procedure today. It relieves symptoms, prolongs life and improves quality of life in these patients. Percutaneous coronary interventions (PCI) become dominant in treatment of acute coronary syndrome - unstable angina and non-ST elevation myocardial infarction, but especially in ST elevation myocardial infarction, while coronary artery bypass graft (CABG) in chronic forms of CAD. With increased interventions on coronary arteries the number of patients after these procedures is also increasing in which new intervention is needed for restenosis after PCI or closed arterial or venous bypass grafts after coronary surgery.
Koronárna revaskularizácia chorých s ischemickou chorobou srdca (ICHS) pred nekardiálnou operáciou patrí dnes k aktuálnym medicínskym postupom. Súvisí to s predlžovaním priemerného veku života našej populácie, so zvyšovaním počtu vykonaných perkutánnych koronárnych intervencií (PKI) alebo aortokoronárnych premostení (AKP), ako aj s narastajúcou potrebou chirurgických výkonov v starobe. Kardiológ je u týchto chorých postavený pred dva hlavné okruhy problémov: 1. Kedy indikovať koronárnu revaskularizáciu? 2. Ako postupovať u chorých, ktorí už revaskularizáciu absolvovali? Riešením je stratifikácia rizika samotnej ICHS, realizácia PKI alebo AKP u vysokorizikových pacientov, adekvátna medikamentózna príprava, určenie rizika a načasovanie nekardiálneho chirurgického výkonu.
Coronary revascularization of patients before non-cardiac surgery today is actual medical treatment. The reason is prolongation of average age of our population, arising of percutaneous coronary interventions (PCI), coronary artery bypass grafts (CABG) and non-cardiac surgery in the elderly. Cardiologist has to resolve two main problems in these patients: 1. When one does indicate the revascularization? 2. What to do with patients after these revascularizations? The resolution is stratification of the risk of ischemic heart disease, realization of PCI or CABG in high risk patients, correct medical treatment and establishing risk and timing of non-cardiac surgery.
Úvod a cieľ: Katetrizačný uzáver ASD sa štandardne vykonáva pod kontrolou transezofageálnej echokardiografie (TEE). Zavedenie pažerákovej sondy pacientom spôsobuje značný dyskomfort a možnosť kontinuálneho TEE monitoringu procedúry, obzvlášť pri prolongovanejších výkonoch je limitovaná. Existujú práce dokumentujúce efektívnosť využitia intrakardiálnej echokardiografie (ICE) pri kontrole katetrizačného uzáveru predsieňových skratov, celkové skúsenosti s využitím ICE sú však pomerne malé. Cieľom práce je opísať vlastné skúsenosti s touto metodikou, zhodnotiť jej efektivitu, bezpečnosť a úskalia. Metodika a výsledky: Pod kontrolou ICE sme vykonali 26 katetrizačných uzáverov predsieňového skratu (22 ASD, 4 FOP). Primeraná vizualizácia septa bola dosiahnutá v 22 prípadoch (84,6?%), vo dvoch prípadoch vizualizácia bola slabá avšak zákrok bol dokončený, úplne neadekvátna vizualizácia bola vo dvoch prípadoch (7,6?%) a vyšetrenie bolo potrebné dokončiť pod kontrolou TEE. Uzáver skratu bol úspešný u 23 pacientov (88,4?%). Tolerancia ICE zo strany pacientov bola vynikajúca. Záver: ICE je efektívna a bezpečná zobrazovacia metodika na zabezpečenie kontroly katetrizačného uzáveru ASD/PFO. Jej hlavnou výhodou oproti TEE je lepšia tolerancia zo strany pacienta, možnosť kontinuálneho monitoringu a znížená potreba fluoroskopie a sedácie pacienta. Na druhej strane TEE však umožňuje detailnejší popis anatómie, rimov, dodatočných defektov apod. Použitie TEE v diagnostickej fáze považujeme za nenahraditeľné.
Aim: Catheter ASD closure is routinely guided by transoesophageal echocardiography (TEE). Oesophageal probe courses considerable dyscomfort to patients and using TEE during longer procedures could be limiting factor. There are data confirming effectiveness of intracardiac echocardiography (ICE) as imaging tool guiding the procedure, however, general experience with the technique is limited. The aim of this report is to describe our own experience with ICE and analyze its effectiveness, safety and pitfalls. Methods and results: We have performed 26 catheter closure of atrial shunts (22 ASD, 4 FOP) guided by ICE. There was appropriate visualization of atrial septum reached in 22 cases (84.6?%), in two cases it was less appropriate and in next two cases (7.6?%) it was unappropriate and switch to TEE was necessary. In 23 cases (88.4?%) the closure of the shunt was succesfull. The tolerance of ICE by patients was excelent. Conclusion: ICE is effective and safe imaging technique to guide procedure of catheter closure of ASD/PFO. The main advantage of ICE as compared to TEE si better tolerance by patient, possibility of continuous and prolong echo monitoring and decrease need for fluoroscopy and patient sedation. On the other hand TEE allows more detailed description of septal anatomy, rims, additional defects etc. Use of TEE in diagnostic period is not replaceable.
- MeSH
- defekty septa síní diagnóza chirurgie MeSH
- diagnostické techniky kardiovaskulární trendy využití MeSH
- echokardiografie transezofageální metody trendy využití MeSH
- foramen ovale chirurgie MeSH
- lidé MeSH
- miniinvazivní chirurgické výkony metody trendy využití MeSH
- retrospektivní studie MeSH
- srdeční katetrizace metody trendy využití MeSH
- vena femoralis chirurgie MeSH
- výsledky a postupy - zhodnocení (zdravotní péče) metody statistika a číselné údaje využití MeSH
- zaváděcí katétry trendy využití MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- MeSH
- balónková koronární angioplastika metody MeSH
- dospělí MeSH
- koronární nemoc terapie MeSH
- lidé MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
- MeSH
- anomálie koronárních cév patologie MeSH
- arteria pulmonalis MeSH
- dospělí MeSH
- lidé MeSH
- mitrální insuficience MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
