Poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti na pracoviskách intenzívnej starostlivosti vyžaduje od sestier vysokú odbornosť, samostatnosť a kritické myslenie. Mimoriadne dôležitým bodom je začleniť sestry absolventky do ošetrovateľskej starostlivosti o kriticky chorého pacienta. Vzhľadom na vysokú náročnosť práce a pracovnú záťaž v intenzívnej starostlivosti je dôležité, aby mali sestry absolventky väčšiu úroveň podpory pri zvládaní uspokojovania potrieb kriticky chorých pacientov. Cieľom príspevku je prezentovať výsledky prieskumu, ktorý bol zameraný na adaptačný proces sestier na pracoviskách intenzívnej starostlivosti. Kľúčové slová
Providing nursing care in workplaces intensive care requires high level of expertise, autonomy and critical thinking. An extremely important point is to include graduate nurses in the nursing care of a critically ill patient. Considering the high demands of the work and the workload in intensive care, it is important that graduate nurses have a high level of support in meeting the needs of critically ill patients. The aim of the paper is present the results of a survey that was focused on the adaptation process of nurses in workplaces intensive care.
V príspevku je v rámci historického výskumu z primárnych zdrojov spracovaná problematika návštev príbuzných pacientov v 30. rokoch 20. storočia. Návštevy príbuzných v zdravotníckych zariadeniach sa v tej dobe riadili presnými pravidlami. Tieto pravidlá boli zamerané na správanie sa návštev v presne stanovených návštevných hodinách, ktoré boli podriadené jednak požadovanému kľudu pre pacientov a jednak v prospech nerušenej a neprerušovanej práce lekárov a ošetrovateliek. Mnohé informácie o pacientovi lekári neoznamovali, nakoľko tieto podliehali lekárskemu tajomstvu. Vstup do nemocnice mali zakázané osoby, ktoré by mohli chorého rozrušiť, osoby v podnapitom stave a návštevy mali zakázané tí pacienti, ktorí trpia kožnými, pohlavnými alebo infekčnými ochoreniami. Odporúčané boli návštevy len na krátku dobu a najviac tri osoby u jedného pacienta. Vypracované pravidlá obsahovali napr. odporúčanie priniesť chorým kvety pre radosť a napr. zakazovali nosenie pokrmov a nápojov chorému. Návštevy príbuzných pôsobia v značnej miere na chorých pozitívne, pretože sú akýmsi spojovníkom medzi svetom chorých a vonkajším svetom zdravých. Treba si však uvedomiť aj to, že niekedy môžu pacientov rozladiť – a to najmä svojimi názormi, že v zdravotníckom zariadení nie je podľa nich všetko v poriadku. Ústavy mali veľkú snahu vychádzať návštevám v ústrety, nakoľko si uvedomovali, že práve návštevníci sa v značnej miere podieľajú na imidži nemocnice.
The topic of the report is visiting relatives in hospitals in the 1930s of the 20th century and it has been processed from primary resources within historical research. Visiting relatives in the healthcare centres followed strict rules. These rules were for visitors – how to behave in the exact visiting hours. The hours for visitors were subordinated to the required rest of patients and to the benefit of undistorted and uninterrupted work of doctor and nurses. A lot of pieces of information were doctors secret, so doctors didn´t pass them to the relatives of patients. People who were to upset patients or who used alcohol weren´t allowed to visit patients. Also patients who suffered from skin, sex and infections illnesses were not allowed to be visited. Only short-term vosots were suggested and maximum 3 people could visit one patient at one time. The rules contained, for example, recommedation to bring flowers to cheer up the patient and drinks and food were forbidden. Visits had positive influence on ill people as they created a kind of bond–connection between the world of ill people and the world of healthy on es. However, we have to be aware of the fact that sometimes they can make patients upset – mainly by presenting opinions that not everxthing in healthcare centre runs smoothly. Institutes made a big effort to meet visitors halfway as they realised that visitors played a main role when creating the image of the hospital.
Štúdia sa zameriava na začiatky ošetrovateľského vzdelávania na Slovensku, ktoré sú spojené s činnosťou Kongregácie milosrdných sestier Svätého kríža. Prvá slovenská dvojročná ošetrovateľská škola v Bratislave vznikla po oficiálnom schválení na zriadenie v roku 1929 a slávnostné otvorenie školy sa udialo 2. 11. 1931 s následnou riadnou výučbou. Výraznou osobnosťou od začiatku stojacou na jej čele sa stala Sr. Fides Jozefína Dermeková, ktorá svojím organizačným a pedagogickým nadaním výraznou mierou prispela k jej úspešnému fungovaniu.
- MeSH
- jeptišky dějiny MeSH
- studium ošetřovatelství * dějiny pracovní síly MeSH
- učitelé psychologie MeSH
- Publikační typ
- historické články MeSH
Vedecká monografia s názvom „Adaptácia nástrojov merania v ošetrovateľstve“ poskytuje prierez i výsledky troch výskumov, zameraných na seniorov, resp. geriatrických pacientov. Každý výskum je prezentovaný v samostatnej kapitole. Prvá kapitola predstavuje využitie štandardizovaných testov pri hodnotení kvality života v súvislosti s depresiou v inštitucionálnych zariadeniach. Zameraním druhej kapitoly je popis výskumu a výsledkov retrospektívneho šetrenia – využitia a následného overenia prediktívnych skórovacích systémov v intenzívnej starostlivosti. V rámci tretej kapitoly je validovaný dotazník pre hodnotenie kvality života pacientov liečených pre kolorektálny karcinóm. Ide o pilotné výskumy v rámci Slovenskej republiky s daným zameraním.
Príspevok sa venuje problematike kardiopulmonálnej resuscitácie pacienta, pri ktorej sú prítomní aj jeho príbuzní. Záchranári, ale aj sestry pracujúce na urgentnom príjme alebo v intenzívnej starostlivosti často krát stoja pred otázkou - „nechať príbuzných blízko resuscitovaného, alebo ich požiadať, aby sa vzdialili“, ak sú prítomní pri postihnutom v čase resuscitácie. „Áno“ aj „nie“ má svoje pozitíva i negatíva. Nezhodnú sa na tom ani poprední intenzivisti či záchranári. Z právnej stránky je prítomnosť príbuzných možná – pacient má právo mať pri sebe svojich príbuzných, a to aj v situácii, ktorá môže skončiť neúspechom – v tomto prípade smrťou.
The report is dedicated to cardiopulmonary resuscitation in front of relatives of a patient. Rescuers, as well as nurses working at emergency department or intensive care often deal with dilemma to let the relatives stay by the resuscitated patient or ask them to leave during resuscitation. Both „yes“ and „no“ have their pros and cons. Prominent intensivists and rescuers have different opinion. According to law – presence of relatives is allowed – patient has got the right to have his relatives by him also in a situation which might fail – finish – in this case by death.
Nádorové ochorenie hrtana patrí medzi najzávažnejšie onkologické problémy v oblasti otorinolaryngológie. Tvorí 3% všetkých rakovinových nádorov. Na Slovensku ročne ochorie asi 300 pacientov. V liečbe karcinómu hrtana je veľakrát jediným možným radikálnym terapeutickým postupom totálna laryngektómia. Tento operačný výkon je pre pacienta veľmi náročný jednak po fyzickej, ale aj psychickej stránke, nakoľko mení jeho aktívny život. Operácia vedie k strate hlasu a reči, k zmene prirodzeného spôsobu dýchania, k odstráneniu respiračnej a ochrannej funkcie nosa, k poruche prehĺtania a k psycho-sociálno-ekonomickým problémom. Ide vždy o veľmi závažný zásah do života, ktorý vo svojom dôsledku skôr či neskôr spôsobuje trvalú invaliditu. Príspevok sa zaoberá vnímaním a prežívaním kvality života tracheostomovaných pacientov po totálnej laryngektómii.
Tumor of larynx belongs to the most serious oncological problems in the area of otorhinolaryngology. It is 3 % of all cancer tumors. Every year about 300 people get this illness in Slovakia. Total laryngectomy is often the only possible radical therapeutic procedure in the therapy of carcinoma of larynx. This operation is both mentally and physically extremely difficult for a patient, as it changes his / her active life. The operation causes the loss of voice and ability to speak, changes natural way of breathing, abolishes respiratory, protective and olfactory nose functions; disrupts swallowing and it generates psycho-social-economic problems. It is always a very serious intervention to the patient´s life and sooner or later it leads to the permanent disability. The contribution is focused on perception and quality of life patients after total laryngectomy.
- MeSH
- kvalita života MeSH
- laryngektomie * metody využití MeSH
- lidé MeSH
- nádory hrtanu * psychologie rehabilitace terapie MeSH
- otorinolaryngologické chirurgické výkony metody využití MeSH
- psychologie metody výchova MeSH
- psychoterapie metody MeSH
- role ošetřovatelky MeSH
- samostatný způsob života etika psychologie výchova MeSH
- sociální opora * MeSH
- tracheostomie metody psychologie rehabilitace MeSH
- zdravotní sestry psychologie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
