Obezita predstavuje v súčasnosti celosvetovú pandémiu. Počet obéznych pacientov narastá aj v zdravotníckych zariadeniach, kde stoja pred ošetrujúcim personálom rôzne výzvy a prekážky, ktoré je potrebné pri ošetrovaní obéznych pacientov zvládnuť. Príspevok akcentuje pozornosť na najvýznamnejšie limitácie a riziká ošetrovania obéznych v zdravotníckych zariadeniach z pohľadu sestier z praxe.
Obesity is currently a global pandemic. The number of obese patients is also increasing in healthcare facilities, where nursing staff face various challenges and obstacles that need to be overcome when treating obese patients. The paper emphasizes attention to the most significant limitations of the treatment of obese people in healthcare facilities from the perspective
Cieľ: Zámerom príspevku je poukázanie na vnímanie záťaže a výskytu strachu z nákazy ochorenia COVID-19 u sestier poskytujúcich komunitnú ošetrovateľskú starostlivosť. Metódy: Zberu údajov sme realizovali prostredníctvom štruktúrovaného rozhovoru. Následne sme údaje získavali dotazníkom zameraným na identifikovanie úrovne strachu u sestier. Prieskumnú vzorku tvorilo 5 sestier, zber údajov prebiehal v mesiacoch november - december 2021 v zariadení APB GO Pflegezentrum Berlin Gmbh. Výsledky: Z hľadiska celkového vyhodnotenia dotazníka skúmajúceho mieru strachu u sestier nášho výberu, strednú mieru strachu pociťovali 4 sestry (s výsledkami 8, 9, 10, 11 bodov pri súhrnom hodnotení) a 1 sestra sa ocitla v pásme vysokej miery prežívania strachu s 15 bodmi, teda na dolnej hranici. Sestry deklarovali významnú záťaž a obavy z prenosu infekcie do domácnosti k rodine a uvádzali zvýšené nároky na ich prácu počas pandémie COVID-19. Záver: Pandémia výrazne ovplyvnila a ovplyvňuje prácu sestry v klinickej praxi, pretože spôsobuje nadmerné pracovné zaťaženie, ktoré je spojené so stresom, novými úlohami a najmä s obavou z nakazenia seba a svojej rodiny. Sestry prežívajú rôznu mieru stresu, strachu a iných psychických ťažkostí, ktoré je potrebné eliminovať.
Objective: The purpose of the contribution is to point out the perception of the burden and occurrence of fear of contracting the disease COVID 19 among nurses providing community nursing care. Methods: We collected data through a structured interview. Subsequently, we collected data using a questionnaire aimed at identifying the level of fear in nurses. The survey sample consisted of 5 nurses, data collection took place in the months of November - December 2021 at the APB GO Pflegezentrum Berlin Gmbh facility. Results: From the point of view of the overall evaluation of the questionnaire examining the level of fear in the nurses of our selection, 4 nurses felt a medium level of fear (with results of 8, 9, 10, 11, points in the summary of the evaluation) and 1 nurse found herself in the zone of high level of experiencing fear with 15 points on the lower limit. Nurses declared a significant burden and concerns about the transmission of infection in the home to the family and reported increased demands on their work during the pandemic. Conclusion: The pandemic has significantly affected and affects the work of nurses in clinical practice, because it causes an excessive workload, which is associated with stress, new tasks and especially with the fear of infecting oneself and one's family. Nurses experience varying degrees of stress, fear and other psychological difficulties that need to be eliminated.
Úvod: Medikačné pochybenie je definované ako udalosť, ktorá vďaka nevhodnému podaniu medikácie môže spôsobiť alebo môže viesť k poškodeniu pacienta. Táto udalosť je najčastejšie výsledkom ľudského pochybenia, v dôsledku nedbalosti, nedostatku kvalifikácie, nepozornosti, ale je tiež daná počtom príležitostí, pri ktorých môže dôjsť k zlyhaniu. Medikačné pochybenie predstavuje jeden z indikátorov poskytovania kvalitnej a bezpečnej ošetrovateľskej starostlivosti. Cieľ: Cieľom príspevku je poukázať na problematiku medikačného pochybenia v kontexte bezpečnosti pacienta z pohľadu sestry. Metodika: Príspevok predkladá sumarizáciu dostupných informácií v problematike medikačného pochybenia, na príkladoch deklaruje najčastejšie lieky, ktoré sú rizikové z hľadiska zámeny v praxi sestier. Príspevok má charakter literárneho prehľadu. Výsledky: Medikačný omyl, medikačná chyba alebo medikačné pochybenie predstavuje závažný a naliehavý problém najmä z hľadiska bezpečnosti pacienta. Liekové chyby môžu byť klasifikované z rôznych hľadísk. Na základe príčiny, ktorá chybu spôsobila, môžeme hovoriť o vynechaní podania liečiva, ďalej je to podanie chybnej dávky, aplikácia nenaordinovaného lieku, nesprávne zvolená lieková forma, nesprávny čas aplikácie alebo nesprávna cesta podania liečiva. V kontexte s medikačným pochybením sa popisujú aj rizikové lieky k zámene, ktoré sú typické tým, že majú podobný názov alebo ide o rôzne lieky s podobným obalom, či ten istý liek rôzneho objemu, rôznej dávky. V súčasnosti sa pozornosť venuje najmä obmedzovaniu prípravy liekov na oddelení a zaisteniu liekov pripravených k podaniu /RTU – z ang. ready to use/. Ide najmä o koncentrované lieky, ktoré sú dodávané v nosnom roztoku, v koncentrácii umožňujúcej priame podanie do žily. Touto problematikou sa zaoberá aj Svetová zdravotnícka organizácia v spolupráci s Joint Commission International, ktoré vydali smernicu Patient Safety Solutions zameranú na bezpečnosť pri manipulácii s koncentrovanými roztokmi elektrolytov. Ide o medzinárodné štandardy obsahujúce aj štandard pri manipulácii s liekmi s vyššou mierou rizika. Záver: Zvýšenie bezpečnosti procesu podávania liečiv môže byť dosiahnuté elimináciou rizikových faktorov a poskytnutím stratégii na zachytenie chýb a zmiernenie ich následkov. Každá stratégia prevencie chýb musí brať do úvahy celý rad faktorov súvisiacich so zdravotníckym personálom, pacientmi a organizačnými systémami. Zaistiť poskytovanie bezpečnej starostlivosti je jednou z priorít zdravotníctva na všetkých úrovniach. Snahou zdravotníkov by malo byť poskytovanie takej starostlivosti, kde sa riziko chýb eliminuje na čo najnižšiu úroveň.
Introduction: Medication error is defined as an event that, due to the inappropriate administration of medication, may cause or may lead to harm to the patient. This event is most often the result of human error, due to carelessness, lack of qualification, inattention, but it is also given by the number of opportunities in which failure can occur. Medication error is one of the indicators of providing quality and safe nursing care. Objective: The objective of the paper is to highlight the issue of medication error in the context of patient safety from the nurse’s point of view. Methodology: The paper presents a summary of the available information on the issue of medication error, using examples to declare the most common drugs that are risky from the point of view of confusion in the practice of nurses. The contribution has the character of a literary review. Results: Medication error, medication error or medication malpractice represents a serious and urgent problem, especially from the point of view of patient safety. Medication errors can be classified from different points of view. Based on the reason that caused the error, we can talk about missing the administration of the medicine, then it is the administration of the wrong dose, the application of a non-prescribed medicine, the wrongly chosen pharmaceutical form, the wrong time of application or the wrong route of administration of the medicine. In the context of medication error, there are also descriptions of risky medicines for confu- TATIANA HUDÁKOVÁ1,2, MIROSLAVA CAPULIČOVÁ3 1 NsP Trebišov, Svet zdravia, SNP 1079, 075 01 2 SZŠ Michalovce, Masarykova 27, 071 01 3 VÚSCH, Košice, Ondavská 8, 040 11 MEDIKAČNÉ POCHYBENIE A LIEKY RIZIKOVÉ K ZÁMENE MEDICATION MALPRACTICE AND DRUGS AT RISK OF CONFUSION 47 4/2023 sion, which are typical in that they have a similar name or are different medicines with similar packaging, or the same medicine in different volumes, different doses. Currently, attention is paid mainly to limiting the preparation of medicines in the department and securing medicines ready for administration /RTU - from Eng. ready to use/. These are mainly concentrated medicines that are supplied in a carrier solution, in a concentration that allows direct administration into a vein. The World Health Organization also deals with this issue in cooperation with the Joint Commission International, which issued the Patient Safety Solutions directive focused on safety when handling concentrated electrolyte solutions. These are international standards including a standard for the handling of medicines with a higher degree of risk. Conclusion: Increasing the safety of the medication administration process can be achieved by eliminating risk factors and providing a strategy to capture errors and mitigate their consequences. Any error prevention strategy must take into account a range of factors related to healthcare staff, patients and organizational systems. Ensuring the provision of safe care is one of the priorities of healthcare at all levels. The effort of health professionals should be to provide such care where the risk of errors is eliminated to the lowest possible level.
Príspevok sa zameriava na oblasť starostlivosti o pacienta so zaistenými dýchacími cestami (DC) endotracheálnou kanylou (ETK). Starostlivosť o pacienta s ETK je dôležitá prioritne z dôvodu prevencie ventilátorovej pneumónie (VAP). Tá predstavuje najzávažnejšiu nozokomiálnu infekciu na intenzívnych oddeleniach. Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s ETK zahŕňa starostlivosť o subglotický priestor, starostlivosť o ústnu dutinu, starostlivosť o fixáciu a prevenciu vzniku defektov sliznice a kože. Z hľadiska odporúčaní získaných literárnym prehľadom je potrebné udržiavať optimálny tlak v obturačnej manžete ETK v rozmedzí 18-22 mmHg (25-30 H2O), pri odsávaní zo subglotického priestoru u pacienta s ETK s odsávaním zo subglotického priestoru sa preferuje spôsob intermitentného odsávania, pretože nedochádza k traumatizácii tracheálnej sliznice. Fixácia ETK je možná viacerými spôsobmi, avšak dôraz je kladený na prevenciu traumatizácie sliznice a prevenciu dekubitov. Súčasťou starostlivosti o pacienta s ETK je aj odsávanie z dolných dýchacích ciest, kde je možné postupovať otvoreným alebo uzatvoreným spôsobom.
The report focuses on the area of patient care with a secured respiratory tract (RT) with an endotracheal cannula (ETC). Caring for a patient with ETC is important primarily for the prevention of ventilator-associated pneumonia (VAP). It represents the most serious nosocomial infection in intensive care units. Nursing care for a patient with ETC includes care of the subglottic space, care of the oral cavity, care for fixation and prevention of mucosal and skin defects. From the point of view of the recommendations obtained from the literature review, it is necessary to maintain the optimal pressure in the ETC obturation cuff in the range of 18-22 mmHg (25-30 H2O), when suctioning from the subglottic space in a patient with ETC with suction from the subglottic space prefers the method of intermittent suction, because there is no traumatization of the tracheal mucosa. ETC fixation is possible in several ways, but the emphasis is placed on the prevention of mucosal trauma and the prevention of pressure ulcers. Part of the care of a patient with ETC is suctioning from the lower RT, where it is possible to proceed in an open or closed manner.
