Cieľ: Cieľom štúdie bolo zistiť vnímanie ošetrovateľských intervencií u detí z pohľadu sestier v súvislosti s procedurálnou bolesťou pri invazívnych výkonoch, ako sú odber krvi a parenterálna aplikácia liekov. Dizajn: Kvantitatívna prierezová štúdia. Metodika: Súbor tvorilo 50 sestier pracujúcich na pediatrických pracoviskách s priemerným vekom 38,54 ± 10,55 rokov a s priemernou dĺžkou klinickej praxe 16,44 ± 12,05 rokov. Empirické údaje boli získané pomocou dotazníka vlastnej konštrukcie. Na analýzu dát bola použitá deskriptívna štatistika a percentuálne vyjadrenie vý- znamnosti, spôsobilosti a uskutočniteľnosti na základe váženého aritmetického priemeru. Výsledky: Najvyššie hodnoty boli zistené v oblasti významnosti, miera významnosti sa pohybovala v priemere 87,54 ± 7,24, miera spôsobilosti v priemere 78,5 ± 9,31 a miera uskutočniteľnosti v priemere 72,60 ± 11,71. Pred výkonom sestry prisúdili najvyššiu významnosť intervencii „edukácia rodi- čov – priebeh výkonu, príprava dieťaťa“ (94,5 %), ktorá dosiahla aj najvyššiu mieru spôsobilosti (87,0 %) a uskutočniteľnosti (80,5 %). Počas výkonu sestry prisúdili najvyššiu významnosť intervencii „realizovať výkon správnou technikou“ (93,0 %), ktorá dosiahla aj najvyššiu spôsobilosť (90,5 %). Po výkone sestry prisúdili najvyššiu významnosť intervenciám „pochváliť dieťa za zvládnutý výkon“ (96,0 %), „zabezpečiť dieťaťu pohodlie a komfort“ (95,5 %) a „edukácia rodičov o následnej starostlivosti“ (95,5 %). Uvedené intervencie dosiahli najvyššie hodnotenie aj z hľadiska spôsobilosti a uskutočniteľnosti. Záver: Napriek rozsiahlemu nárastu odborných poznatkov, informácií a účinných stratégií založených na dôkazoch týkajúcich sa manažmentu procedurálnej bolesti chýba ich aplikácia do klinickej pediatrickej praxe.

Purpose: The aim of the study was to determine the perception of painful invasive procedures in child patients such as venipuncture and parenteral drug administration from a nurse’s point of view. Design: A quantitative cross-sectional study. Methods: The sample consisted of 50 pediatric nurses with the mean age of 38.54 ± 10.55 years and an average clinical practice duration of 16.44 ± 12.05 years. A selfdesigned questionnaire was used to collect empirical data. Based on the weighted arithmetic mean, descriptive statistics as well as evaluation of importance, feasibility of nursing interventions and nurses’ competence/capability were used for the data analysis. Results: The highest values were achieved in the importance of nursing intervention rate – with an average of 87.54 ± 7.24, the average of nurses’ competence/capability rating was 78.5 ± 9.31, and the rate of feasibility of nursing intervention was on average 72.60 ± 11.71. Before nursing intervention, nurses attributed the highest importance to “parenting education – nursing performance, preparing a child for medical procedures” (94.5%), which achieved the highest competence/capability (87.0%) and feasibility (80.5%). During the interventionist’s procedure, nurses attributed the highest significance to “performing intervention with a good performance technique” (93.0%), which also achieved the highest competence/capability (90.5%). After nursing intervention, the nurses attributed the highest significance to “commending a child for being brave during intervention” (96.0%), “providing physical and psychological comfort for a child” (95.5%) and “parenting education for follow-up care” (95.5%). These nursing interventions also achieved the highest rating (both in terms of competence/capability and feasibility). Conclusion: Despite the extensive increase in scientific knowledge, information, and effective evidence-based strategies for procedural pain management, their application to clinical pediatric practice is missing

Masarykova univerzita v Brně Lékařská fakulta Brno Česká republika

Univerzita Komenského v Bratislave Jesseniova lekárska fakulta v Martine Ústav ošetrovateľstva Bratislava Slovenská republika

Nurses’ perspective on procedural pain in children

Literatura