Cieľ: Zhodnotiť proces zvládania záťaže u pacientov po prekonaní cievnej mozgovej príhody (CMP) podľa teórie proaktívneho zvládania. Hodnotené boli rozdiely v stratégiách zvládania záťaže podľa pohlavia, veku a osobnostných charakteristík pacientov. Metódy: Pre zber dát boli použité sebahodnotiace dotazníky Greenglassovej dotazník PCI a Mini IPIP. Celkovo bolo dotazovaných 50 hospitalizovaných pacientov po CMP. Priemerný vek respondentov bol 70 rokov (SD = 9,86). Výskum bol schválený Etickou komisiou. Išlo o prierezový typ výskumu. Výsledky: Zistili sme, že u pacientov s CMP bolo proaktívne zvládanie záťaže využívané v menšej miere ako u všeobecnej populácie. Stratégie zvládania záťaže vykazovali štatisticky významné vzťahy s viacerými osobnostnými charakteristikami. Osobnostná charakteristika Neurotizmus vykazoval negatívny vzťah s proaktívnym zvládaním u pacientov po CMP. Záver: Zisteniami prispievame k poznaniu zastúpenia proaktívneho zvládania záťaže ako protektívnemu faktoru u pacientov po CMP, ktorý môže napomáhať v účinnejšej rehabilitácii v tejto skupine pacientov.

Aim: The aim of the present study was to evaluate the process of coping in patients after stroke according to the theory of proactive coping. Differences in selection of coping strategies in relation to gender, age and personality traits were evaluated. Methods: Self-assessment questionnaires Greenglass’s PCI (Proactive Coping Inventory) a Mini IPIP (International Personality Item Pool) were used for data collection. A total of hospitalized 50 stroke patients participated in the study. The average age of the respondents was 70 years (SD = 9.86). The study was approved by the Ethics Committee. The study was conducted as cross-section research. Results: Proactive coping in stroke patients was used to a lesser extent than in the general population. Coping strategies showed statistically significant relationships with personality characteristics. Neuroticism has shown negative relationship with proactive coping in patients after stroke. Conclusion: The findings contribute to the understanding of the representation of proactive coping as a protective factor in patients after stroke, which can help more effective rehabilitation in this group of patients.

Proactive coping in stroke patients

recenzovaný článek

Literatura