Infekcie v súvislosti s centrálnym žilovým katétrom (ďalej CŽK) predstavuju stále aktuálny problém, ktorý je podmienený výrazným nárastom používania CŽK. Autori použili pre definíciu infekčních komplikácií charakteristiku podľa Sitges-Serra a podľa CDC (Centrum for Disease Control). Ide o katétrovú sepsu, kontamináciu, kolonizáciu, infekciu v mieste vpichu, tunelovú infekciu a katétrovú bakteriémiu. Diagnóza týchto infekcií nie je lahká a zakladá sa na vyšetrení hemokultury a kultivácie špičky vybratého CŽK. V etiopatogenéze zohrávajú významnú úlohu koaguláza-negatívne stafylokoky, potom gramnegatívne baktérie a menej často kvasinky a plesne. Nález baktérií v krvi z intravaskulárneho katétra je konečným výsledkom komplexního procesu, který zodpovídá patogeneze a vzniku katétrovej infekcie: kontaminácia katétra, adherencia mikroorganizmov na vnútorný povrch katétra, bakteriálny rast a pasáž do krvného ručiska. Klinické příznaky sú nespecifické. Významnými faktormi pre vznik infekcie CŽK sú: rozhodnutie o jeho zavedení s poscením možných rizízík pre daného pacienta, voľba miesta vpichu a jeho dezinfekcia a použitie aseptických ochranných pomôcok při zavádzaní CŽK. Najrizikovejšou sa ukazuje vena jugularis interna. Rovnako aj vena femoralis je riziková pre možný prenos infekcie z genitoanálnej oblasti. CŽK je treba ponechať in situ iba čo najkratšiu dobu, po 10. dni od zavedenia výrazne stúpa riziko vzniku akejkoľvek infekčnej komplikácie. Dôležitým faktorom zníženia výskytu infekčních komplikácií je aj minimalizovanie odberov z CŽK.

Infecfions related to central velus lines represent an everlasting problem due, among other causes, mostly to thein increasing use. To define infectious complications in this petting, Sitges – Serra and CDC kriteria were used and cases dividend into catheter-related sepsis, catheter contamination, catheter colonization, exit site infection, tunnel infection and catheter-related bacteremia, accordingly. The diagnosis of this sort of infections is difficult and is based on blood and catheter tip cultures. Coagulase-negative staphylococci, gramnegative bakteria and less frequentely fungi play an important role as etiologic agents. The presence of bakteria in the blood drawn from the indwelling line is the result of a komplex process leading to infection: contamination of the catheter, adherence of bakteria to its inner surface, multiplication of bacteria and thein penetration to the blood stream. The clinical fingings are uncharacteristic. The known risk factors are the decision to insert the line itself, the site of insertion, degrese of adhering to aseptic techniques and specific risks related to an individual patient. Inner jugular vein poses considerable risk as well as the femoral vein that can be readily infected from the anogenital region. Central velus lines should be left in site for the shortest possible time, after 10 days the risk of infectious complications rises considerably. Blood withdrawals from the line should be kept to a minimum.

Jednotka intenzívnej starostlivosti Klinika detí a dorastu LF UPJŠ a FNsP Košice

Etiopatogenesis and microbial profile of infectious complications related to central venous catheters

Etiopatogenéza a mikrobiálny profil infekčných komplikácií centrálneho žilového prístupu = Etiopatogenesis and microbial profile of infectious complications related to central venous catheters /

Etiopatogenesis and microbial profile of infectious complications related to central venous catheters /

Lit: 32

Souhrn: eng