• Je něco špatně v tomto záznamu ?

Sledovanie preskripcie antibiotík v ambulantnej a nemocničnej praxi v roku 2000 v okrese Bratislava V
[Surveillance of antibiotic prescription in out-patients department and hospital practices in Bratislava V in 2000]

Helena Hupková, J. Červenka, A. Mošaťová

. 2001 ; Roč. 7 (č. 9/10) : s. 235-240.

Jazyk slovenština Země Česko

Typ dokumentu přehledy

Perzistentní odkaz   https://www.medvik.cz/link/bmc02006650

Cieľ práce: Zhodnotiť úroveň preskripcie antibiotík v ambulantnej a nemocničnej praxi v náväznosti na úroveň mikrobiologickej diagnostiky pri infekciách dýchacích orgánov. Sledovať rizikové faktory pri preskripcii antibiotík. Metodika: Získanie údajov o preskripcii antibiotik pri jednotlivých diagnózách, výsledkoch mikrobiologických vyšetrení a rizikových faktorov v prospektívnej štúdii pomocou jednotných dotazníkov u ambulantních a nemocničných lekárov. Výsledky: Antibiotiká boli najčastejšie indikované při infekcích dýchacích orgánov (90,9 % pacientov). V ambulantnej praxi boli antibiotiká u 37,4 % pacientov indikované při diagnóze tonsillifis acuta. V ambulantnej praxi boli najviac predpisované penicilíny (28,9 %) a penicilíny potenciované inhibítorom (22,5 %), v nemocnici cefalosporiny (28,9 %). Predchádzajúcu antibiotickú liečbu uvádzajú lekári u 18,1 % pacientov, respiračné alergózy a chronické ochorenia dýchacích orgánov 22,6 % pacientov, aktívne fajčenie 10,1 % a pasívne fajčenie 9,0 % pacientov. Záver: Výsledky štúdie poukazujú na potrebu pokračovať v preskripčních štúdiách a na základe výsledkov preskripcie v jednotlivých regiónech v kolerácii s trendami rezistencie bakteriálních patogénov na antibiotiká vypracovať schémy preskripcie antibiotik so zámerom ovplyvniť preskripciu tých antibiotik, u kterých je sledovaný vzostupný vývoj rezistencie. Dôležité je sledovať indikovanou mikrobiologických vyšetrení, ich intrepretáciu a využitie ďalších laboratórnych metód predovšetkým u lekárov prvého kontaktu.

Aim of the study: Evaluation of antibiotic prescription level in out-door department and hospital practices in relation with the level of microbiologic diagnose determination in infections of respiratory tract. Detection of risk factors in regards to antibiotic prescription. Method: Data collection in prospective study of antibiofic prescripfion in single diagnoses, results of microbiological tests and risk factors, when utilising the same questionnaires in physicians of out-door departments and hospitals. Results: Antibiofics were the most frequent group applied in infections of respiratory tract (90,9 % pafients). Antibiotics were prescribed in 37,4 % patients with acute tonsillitis by physicians of out-door departments. Penicillins (28,9 %) and inhibitor-potentiated penicillins (22,5 %) were prescribed by physicians of out-door departments as the most frequent ones; cephalosporins (28,9 %) were in hospitals. Previous antibiode therapy is reported by physicians in 18,1 % patients, respiratory allergies and chronic diseases of respiratory tract in 22,6 % patients, active smoking in 10,1 % and passive smoking in 9,0 % patients. Conslusion: Results of the study indicate the need to continue prescription studies. Based on results of prescription in single regions in correlation with resistance tendency of bacterial pathogens to antibiotics designs of antibiotic prescription should be drawn in order to effect to that antibiotic prescription, where increasing resistance tendency appears. It is important to track microbiologic test application, their interpretation as well as utilisation of other laboratory methods especially in primary contact physicians.

Surveillance of antibiotic prescription in out-patients department and hospital practices in Bratislava V in 2000

Sledovanie preskripcie antibiotík v ambulantnej a nemocničnej praxi v roku 2000 v okrese Bratislava V = Surveillance of antibiotic prescription in out-patients department and hospital practices in Bratislava V in 2000 /

Surveillance of antibiotic prescription in out-patients department and hospital practices in Bratislava V in 2000 /

Bibliografie atd.

Lit: 12

Bibliografie atd.

Souhrn: eng

000      
00000naa a2200000 a 4500
001      
bmc02006650
003      
CZ-PrNML
005      
20180228103220.0
008      
020400s2001 xr u slo||
009      
AR
040    __
$a ABA008 $b cze $c ABA008 $d ABA008 $e AACR2
041    0_
$a slo $b eng
044    __
$a xr
100    1_
$a Hupková, Helena, $4 aut $7 xx0077489 $d 1955-2014
245    10
$a Sledovanie preskripcie antibiotík v ambulantnej a nemocničnej praxi v roku 2000 v okrese Bratislava V = $b Surveillance of antibiotic prescription in out-patients department and hospital practices in Bratislava V in 2000 / $c Helena Hupková, J. Červenka, A. Mošaťová
246    11
$a Surveillance of antibiotic prescription in out-patients department and hospital practices in Bratislava V in 2000
314    __
$a Odd. klin. mikrobiológie, NsP, Bratislava-Petržalka, SK
504    __
$a Lit: 12
504    __
$a Souhrn: eng
520    3_
$a Cieľ práce: Zhodnotiť úroveň preskripcie antibiotík v ambulantnej a nemocničnej praxi v náväznosti na úroveň mikrobiologickej diagnostiky pri infekciách dýchacích orgánov. Sledovať rizikové faktory pri preskripcii antibiotík. Metodika: Získanie údajov o preskripcii antibiotik pri jednotlivých diagnózách, výsledkoch mikrobiologických vyšetrení a rizikových faktorov v prospektívnej štúdii pomocou jednotných dotazníkov u ambulantních a nemocničných lekárov. Výsledky: Antibiotiká boli najčastejšie indikované při infekcích dýchacích orgánov (90,9 % pacientov). V ambulantnej praxi boli antibiotiká u 37,4 % pacientov indikované při diagnóze tonsillifis acuta. V ambulantnej praxi boli najviac predpisované penicilíny (28,9 %) a penicilíny potenciované inhibítorom (22,5 %), v nemocnici cefalosporiny (28,9 %). Predchádzajúcu antibiotickú liečbu uvádzajú lekári u 18,1 % pacientov, respiračné alergózy a chronické ochorenia dýchacích orgánov 22,6 % pacientov, aktívne fajčenie 10,1 % a pasívne fajčenie 9,0 % pacientov. Záver: Výsledky štúdie poukazujú na potrebu pokračovať v preskripčních štúdiách a na základe výsledkov preskripcie v jednotlivých regiónech v kolerácii s trendami rezistencie bakteriálních patogénov na antibiotiká vypracovať schémy preskripcie antibiotik so zámerom ovplyvniť preskripciu tých antibiotik, u kterých je sledovaný vzostupný vývoj rezistencie. Dôležité je sledovať indikovanou mikrobiologických vyšetrení, ich intrepretáciu a využitie ďalších laboratórnych metód predovšetkým u lekárov prvého kontaktu.
520    9_
$a Aim of the study: Evaluation of antibiotic prescription level in out-door department and hospital practices in relation with the level of microbiologic diagnose determination in infections of respiratory tract. Detection of risk factors in regards to antibiotic prescription. Method: Data collection in prospective study of antibiofic prescripfion in single diagnoses, results of microbiological tests and risk factors, when utilising the same questionnaires in physicians of out-door departments and hospitals. Results: Antibiofics were the most frequent group applied in infections of respiratory tract (90,9 % pafients). Antibiotics were prescribed in 37,4 % patients with acute tonsillitis by physicians of out-door departments. Penicillins (28,9 %) and inhibitor-potentiated penicillins (22,5 %) were prescribed by physicians of out-door departments as the most frequent ones; cephalosporins (28,9 %) were in hospitals. Previous antibiode therapy is reported by physicians in 18,1 % patients, respiratory allergies and chronic diseases of respiratory tract in 22,6 % patients, active smoking in 10,1 % and passive smoking in 9,0 % patients. Conslusion: Results of the study indicate the need to continue prescription studies. Based on results of prescription in single regions in correlation with resistance tendency of bacterial pathogens to antibiotics designs of antibiotic prescription should be drawn in order to effect to that antibiotic prescription, where increasing resistance tendency appears. It is important to track microbiologic test application, their interpretation as well as utilisation of other laboratory methods especially in primary contact physicians.
650    _2
$a lékové předpisy $x STATISTIKA A ČÍSELNÉ ÚDAJE $7 D011307
650    _2
$a antibakteriální látky $x škodlivé účinky $x TERAPEUTICKÉ UŽITÍ $7 D000900
650    _2
$a antibiotická rezistence $7 D004352
650    _2
$a ambulantní zařízení $x STATISTIKA A ČÍSELNÉ ÚDAJE $7 D000554
650    _2
$a nemocnice $x STATISTIKA A ČÍSELNÉ ÚDAJE $7 D006761
655    _2
$a přehledy $7 D016454
700    1_
$a Červenka, J. $4 aut
700    1_
$a Mošaťová, A. $4 aut
773    0_
$w MED00011029 $t Klinická mikrobiologie a infekční lékařství $g Roč. 7, č. 9/10 (2001), s. 235-240 $x 1211-264X
910    __
$a ABA008 $b B 1913 $c 339b $y 0 $z 0
990    __
$a 20020608 $b ABA008
991    __
$a 20180228103212 $b ABA008
BAS    __
$a 3
BMC    __
$a 2001 $b Roč. 7 $c č. 9/10 $d s. 235-240 $i 1211-264X $m Klinická mikrobiologie a infekční lékařství $x MED00011029
LZP    __
$b přidání abstraktu

Najít záznam

Citační ukazatele

Nahrávání dat ...

Možnosti archivace

Nahrávání dat ...