-
Je něco špatně v tomto záznamu ?
Sledovanie preskripcie antibiotík v ambulantnej a nemocničnej praxi v roku 2000 v okrese Bratislava V
[Surveillance of antibiotic prescription in out-patients department and hospital practices in Bratislava V in 2000]
Helena Hupková, J. Červenka, A. Mošaťová
Jazyk slovenština Země Česko
Typ dokumentu přehledy
- MeSH
- ambulantní zařízení statistika a číselné údaje MeSH
- antibakteriální látky škodlivé účinky terapeutické užití MeSH
- antibiotická rezistence MeSH
- lékové předpisy statistika a číselné údaje MeSH
- nemocnice statistika a číselné údaje MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
Cieľ práce: Zhodnotiť úroveň preskripcie antibiotík v ambulantnej a nemocničnej praxi v náväznosti na úroveň mikrobiologickej diagnostiky pri infekciách dýchacích orgánov. Sledovať rizikové faktory pri preskripcii antibiotík. Metodika: Získanie údajov o preskripcii antibiotik pri jednotlivých diagnózách, výsledkoch mikrobiologických vyšetrení a rizikových faktorov v prospektívnej štúdii pomocou jednotných dotazníkov u ambulantních a nemocničných lekárov. Výsledky: Antibiotiká boli najčastejšie indikované při infekcích dýchacích orgánov (90,9 % pacientov). V ambulantnej praxi boli antibiotiká u 37,4 % pacientov indikované při diagnóze tonsillifis acuta. V ambulantnej praxi boli najviac predpisované penicilíny (28,9 %) a penicilíny potenciované inhibítorom (22,5 %), v nemocnici cefalosporiny (28,9 %). Predchádzajúcu antibiotickú liečbu uvádzajú lekári u 18,1 % pacientov, respiračné alergózy a chronické ochorenia dýchacích orgánov 22,6 % pacientov, aktívne fajčenie 10,1 % a pasívne fajčenie 9,0 % pacientov. Záver: Výsledky štúdie poukazujú na potrebu pokračovať v preskripčních štúdiách a na základe výsledkov preskripcie v jednotlivých regiónech v kolerácii s trendami rezistencie bakteriálních patogénov na antibiotiká vypracovať schémy preskripcie antibiotik so zámerom ovplyvniť preskripciu tých antibiotik, u kterých je sledovaný vzostupný vývoj rezistencie. Dôležité je sledovať indikovanou mikrobiologických vyšetrení, ich intrepretáciu a využitie ďalších laboratórnych metód predovšetkým u lekárov prvého kontaktu.
Aim of the study: Evaluation of antibiotic prescription level in out-door department and hospital practices in relation with the level of microbiologic diagnose determination in infections of respiratory tract. Detection of risk factors in regards to antibiotic prescription. Method: Data collection in prospective study of antibiofic prescripfion in single diagnoses, results of microbiological tests and risk factors, when utilising the same questionnaires in physicians of out-door departments and hospitals. Results: Antibiofics were the most frequent group applied in infections of respiratory tract (90,9 % pafients). Antibiotics were prescribed in 37,4 % patients with acute tonsillitis by physicians of out-door departments. Penicillins (28,9 %) and inhibitor-potentiated penicillins (22,5 %) were prescribed by physicians of out-door departments as the most frequent ones; cephalosporins (28,9 %) were in hospitals. Previous antibiode therapy is reported by physicians in 18,1 % patients, respiratory allergies and chronic diseases of respiratory tract in 22,6 % patients, active smoking in 10,1 % and passive smoking in 9,0 % patients. Conslusion: Results of the study indicate the need to continue prescription studies. Based on results of prescription in single regions in correlation with resistance tendency of bacterial pathogens to antibiotics designs of antibiotic prescription should be drawn in order to effect to that antibiotic prescription, where increasing resistance tendency appears. It is important to track microbiologic test application, their interpretation as well as utilisation of other laboratory methods especially in primary contact physicians.
Surveillance of antibiotic prescription in out-patients department and hospital practices in Bratislava V in 2000
Sledovanie preskripcie antibiotík v ambulantnej a nemocničnej praxi v roku 2000 v okrese Bratislava V = Surveillance of antibiotic prescription in out-patients department and hospital practices in Bratislava V in 2000 /
Surveillance of antibiotic prescription in out-patients department and hospital practices in Bratislava V in 2000 /
Lit: 12
Bibliografie atd.Souhrn: eng
- 000
- 00000naa a2200000 a 4500
- 001
- bmc02006650
- 003
- CZ-PrNML
- 005
- 20180228103220.0
- 008
- 020400s2001 xr u slo||
- 009
- AR
- 040 __
- $a ABA008 $b cze $c ABA008 $d ABA008 $e AACR2
- 041 0_
- $a slo $b eng
- 044 __
- $a xr
- 100 1_
- $a Hupková, Helena, $4 aut $7 xx0077489 $d 1955-2014
- 245 10
- $a Sledovanie preskripcie antibiotík v ambulantnej a nemocničnej praxi v roku 2000 v okrese Bratislava V = $b Surveillance of antibiotic prescription in out-patients department and hospital practices in Bratislava V in 2000 / $c Helena Hupková, J. Červenka, A. Mošaťová
- 246 11
- $a Surveillance of antibiotic prescription in out-patients department and hospital practices in Bratislava V in 2000
- 314 __
- $a Odd. klin. mikrobiológie, NsP, Bratislava-Petržalka, SK
- 504 __
- $a Lit: 12
- 504 __
- $a Souhrn: eng
- 520 3_
- $a Cieľ práce: Zhodnotiť úroveň preskripcie antibiotík v ambulantnej a nemocničnej praxi v náväznosti na úroveň mikrobiologickej diagnostiky pri infekciách dýchacích orgánov. Sledovať rizikové faktory pri preskripcii antibiotík. Metodika: Získanie údajov o preskripcii antibiotik pri jednotlivých diagnózách, výsledkoch mikrobiologických vyšetrení a rizikových faktorov v prospektívnej štúdii pomocou jednotných dotazníkov u ambulantních a nemocničných lekárov. Výsledky: Antibiotiká boli najčastejšie indikované při infekcích dýchacích orgánov (90,9 % pacientov). V ambulantnej praxi boli antibiotiká u 37,4 % pacientov indikované při diagnóze tonsillifis acuta. V ambulantnej praxi boli najviac predpisované penicilíny (28,9 %) a penicilíny potenciované inhibítorom (22,5 %), v nemocnici cefalosporiny (28,9 %). Predchádzajúcu antibiotickú liečbu uvádzajú lekári u 18,1 % pacientov, respiračné alergózy a chronické ochorenia dýchacích orgánov 22,6 % pacientov, aktívne fajčenie 10,1 % a pasívne fajčenie 9,0 % pacientov. Záver: Výsledky štúdie poukazujú na potrebu pokračovať v preskripčních štúdiách a na základe výsledkov preskripcie v jednotlivých regiónech v kolerácii s trendami rezistencie bakteriálních patogénov na antibiotiká vypracovať schémy preskripcie antibiotik so zámerom ovplyvniť preskripciu tých antibiotik, u kterých je sledovaný vzostupný vývoj rezistencie. Dôležité je sledovať indikovanou mikrobiologických vyšetrení, ich intrepretáciu a využitie ďalších laboratórnych metód predovšetkým u lekárov prvého kontaktu.
- 520 9_
- $a Aim of the study: Evaluation of antibiotic prescription level in out-door department and hospital practices in relation with the level of microbiologic diagnose determination in infections of respiratory tract. Detection of risk factors in regards to antibiotic prescription. Method: Data collection in prospective study of antibiofic prescripfion in single diagnoses, results of microbiological tests and risk factors, when utilising the same questionnaires in physicians of out-door departments and hospitals. Results: Antibiofics were the most frequent group applied in infections of respiratory tract (90,9 % pafients). Antibiotics were prescribed in 37,4 % patients with acute tonsillitis by physicians of out-door departments. Penicillins (28,9 %) and inhibitor-potentiated penicillins (22,5 %) were prescribed by physicians of out-door departments as the most frequent ones; cephalosporins (28,9 %) were in hospitals. Previous antibiode therapy is reported by physicians in 18,1 % patients, respiratory allergies and chronic diseases of respiratory tract in 22,6 % patients, active smoking in 10,1 % and passive smoking in 9,0 % patients. Conslusion: Results of the study indicate the need to continue prescription studies. Based on results of prescription in single regions in correlation with resistance tendency of bacterial pathogens to antibiotics designs of antibiotic prescription should be drawn in order to effect to that antibiotic prescription, where increasing resistance tendency appears. It is important to track microbiologic test application, their interpretation as well as utilisation of other laboratory methods especially in primary contact physicians.
- 650 _2
- $a lékové předpisy $x STATISTIKA A ČÍSELNÉ ÚDAJE $7 D011307
- 650 _2
- $a antibakteriální látky $x škodlivé účinky $x TERAPEUTICKÉ UŽITÍ $7 D000900
- 650 _2
- $a antibiotická rezistence $7 D004352
- 650 _2
- $a ambulantní zařízení $x STATISTIKA A ČÍSELNÉ ÚDAJE $7 D000554
- 650 _2
- $a nemocnice $x STATISTIKA A ČÍSELNÉ ÚDAJE $7 D006761
- 655 _2
- $a přehledy $7 D016454
- 700 1_
- $a Červenka, J. $4 aut
- 700 1_
- $a Mošaťová, A. $4 aut
- 773 0_
- $w MED00011029 $t Klinická mikrobiologie a infekční lékařství $g Roč. 7, č. 9/10 (2001), s. 235-240 $x 1211-264X
- 910 __
- $a ABA008 $b B 1913 $c 339b $y 0 $z 0
- 990 __
- $a 20020608 $b ABA008
- 991 __
- $a 20180228103212 $b ABA008
- BAS __
- $a 3
- BMC __
- $a 2001 $b Roč. 7 $c č. 9/10 $d s. 235-240 $i 1211-264X $m Klinická mikrobiologie a infekční lékařství $x MED00011029
- LZP __
- $b přidání abstraktu