Porucha cirkadiánneho rytmu tlaku krvi (TK) u pacientov s artériovou hypertenziou je charakterizovaná chýbaním poklesu tlaku krvi v nočných hodinách (non dipper), je spojená so závažnejším stupňom ochorenia a vedie k akcelerovanému poškodeniu cieľových orgánov. Vplyv antihypertenzívnej liečby na úpravu cirkadiánneho rytmu TK nebol dostatočne sledovaný. 24 hodinové monitorovanie tlaku krvi pred a po 12-týždňovej liečbe lisinoprilom sme zrealizovali u 163 pacientov s miernou a stredne ťažkou hypertenziou. Po liečbe lisinoprilom došlo k signifikantnému poklesu systolického (139,5±13,07 vs 127,7±11,31 mm Hg); (p<0,001) a diastolického (83,1±8,37 vs. 75,3±7,75 mm Hg; (p<0,001) tlaku krvi. Nedošlo k zlepšeniu variability systolického (SD STK 15,2±3,54 vs. 15,2±3,92 mm Hg; NS) ani diastolického (SD DTK 11,6±2,67 vs. 12,1±3,01 mm Hg, NS) tlaku krvi. Došlo k zníženiu počtu pacientov s paradoxným vzostupom TK v nočných hodinách (16,4% vs 6,2%) (p<0,05) a non dipping chronogramu: 44,4% vs. 38,5%. Počet dipperov sa zvýšil z 32,7% na 39,5%. Po liečbe lisinoprilom došlo k signifikantnému poklesu systolického a diastolického tlaku krvi a k úprave cirkadiánneho rytmu tlaku krvi u pacientov s miernou a stredne ťažkou artériovou hypertenziou. Variabilita krvného tlaku nebola signifikantne zlepšená.

2 interná klinika LF Univ Kom a FNsP Bratislava