Na rozdiel od aeróbnych aktivít, ktoré sa stali integrálnou súčasťou preventívnej medicíny, voči silovým cvičeniam stále prevláda skôr rezervovaný postoj. Hlavným dôvodom obáv je riziko srdcovocievnych komplikácií v dôsledku nadmerného zvýšenia krvného tlaku. V skutočnosti sa však v ostatnom desaťročí nahromadili dôkazy o tom, že krvný tlak pri silových cvičeniach dosahuje potenciálne nebezpečné hodnoty iba za pri dvíhaní maximálnych váh veľkými svalovými skupinami za súčasnej aktivácie Valsalvovho manévra, potrebného na stabilizáciu torza. Pri dvíhaní váh do 70 % jednorázového maxima bez výrazného zapájania Valsalvovho manévra sa prakticky nelíši od hodnôt pri typických aeróbnych aktivitách. Mierne zvýraznenie vzostupu diastolického tlaku sa posudzuje ako priaznivá zmena, ktorá podporuje prekrvenie koronárnych artérií. Typické silové cvičenia síce spravidla nezlepšujú aeróbne schopnosti, na druhej strane však vedú k zlepšeniu maximálnej sily a celému radu ďalších prizanivých zdravotných účinkov ako zvýšenie aktívnej telovej hmoty a úrovne bazálneho metabolizmu, kostnej denzity, citlivosti inzulínových recetorov, zrýchlenie pasáže potravy tráviacim ústrojenstvo a zlepšeniu proprioceptívnych funkcií. Takéto adaptačné zmeny sa môžu významným spôsobom uplatňovať tak v prevencii ako aj liečbe celého radu chronických ochoren, najmä diabetes mellitus, osteoporózy, obezity, osteoartrózy a iných. Záverom možno konštatovať, že správne vykonávané silové cvičenia predstavujú bezpečný a účinný prostriedok na zlepšenie zdravia a kvality života nielen u mladých osôb, ale aj v populácii stredného a vyššieho veku.

Ústav vied o športe FTVŠ UK Bratislava