Syndróm akútnej dychovej tiesne (ARDS) predstavuje najťažšiu formu respiračného zlyhania. Etiologicky, patomorfologicky aj patofyziologicky prebieha v dvoch formách, ktoré majú spoločný klinický obraz. Pľúcny ARDS je vyvolaný na pľúca priamo pôsobiacimi inzultami, mimopľúcny ARDS sa rozvíja v dôsledku nepriamo pôsobiacich faktorov, najčastejšie systémovej zápalovej reakcie. Obe formy časovo prebiehajú v troch fázach, ktoré označujeme ako fáza exudatívna, proliferačná a fibrotická. Osobitne vyčleňujeme fázu rezolúcie. Patofyziologicky dochádza k poruchám ventilácie a perfúzie, znižuje sa poddajnosť pľúc a hrudného koša, dochádza k zníženiu pľúcnych objemov, rozvíja sa pľúcna hypertenzia. Liečba vychádza z poznania etiológie, patológie a z klinického obrazu. Jedinou liečebnou modalitou, ktorá dokázateľne znižuje morbiditu a mortalitu pacientov s ARDS je ventilačná podpora s aplikáciou tzv. „ochranných ventilačných režimov“.

Acute respiratory distress syndrome (ARDS) is the most severe form of respiratory failure. As far as its aetiology, pathomorphology and pathophysiology are concerned, the condition may present in two forms with a common clinical picture. Whereas pulmonary ARDS is caused by direct insults to the lungs, extrapulmonary ARDS is due to indirect factors, mostly in the presence of systemic inflammatory response. Both forms of ARDS include three phases - exudative, proliferative and fibrotic, and a separate resolution phase. Pathophysiologically, ventilation and perfusion are impaired, lung-thorax compliance decreases, lung volumes are reduced and pulmonary hypertension develops. The treatment of ARDS is base ised on the aetiology, pathology and clinical picture. Nowadays, the only method proven to decrease morbidity and mortality of ARDS patients is ventilatory support with the application of the so-called protective ventilation strategies.

Odd anesteziológie a intenzívnej medicíny Špecializovaná nemocnica sv Svorada Zobor n o Zobor

Acute respiratory distress syndrome (ARDS)

Lit.: 33