Účel prehľadu Účelom tohto prehľadu je upozorniť na zásadné články súčasnej literatúry, ktoré ovplyvnili naše poznanie využiteľnosti biomarkerov pri astme, a to v klinickej praxi, ako aj vo výskume. Biomarkery pochádzajú z mnohých zdrojov [bronchoalveolárna laváž (BAL), spútum, vydychovaný vzduch a krv] a majú veľké spektrum rôznych vlastností aj uplatnenia. Nové poznatky V súčasnosti je stále väčšia pozornosť venovaná biomarkerom vo vydychovanom vzduchu, a to plynným časticiam (vydychovaný oxid dusnatý), ako aj molekulám s vyššou molekulovou hmotnosťou [kondenzát vydychovaného vzduchu (exhaled breath condensate, EBC)]. Súčasný výskum v oblasti analýzy EBC sa zameriava na hodnotenie, štandardizáciu a technické podmienky, zatiaľ čo výskum v oblasti vydychovaného oxidu dusnatého (exhaled nitric oxide, ENO) sa presunul k overovaniu jeho predikčnej hodnoty v konkrétnych klinických situáciách. Využitie veľmi dômyselných bioštatistických metód a kombinatórnych analýz vedie k ďalšiemu pokroku vo zmysle využitia biomarkerov. Súhrn Pre klinickú prax diagnostiky a liečby astmy sú zatiaľ zrejme najviac overenými a aj najspoľahlivejšími biomarkermi parametre zápalu v indukovanom spúte a hodnoty ENO. Niektoré štúdie, v ktorých sa vyšetroval ENO, sa zdajú byť obzvlášť sľubné z hľadiska skorého využitia v praxi. Výsledky meraní EBC sú na použitie pre klinické účely v súčasnosti ešte príliš nejednoznačné. Nie všetky otázky významné pre klinickú prax alebo výskum je však možné zodpovedať pomocou vyšetrenia spúta a merania EBC alebo ENO, a preto si dôležité miesto v oblasti výskumu stále ponechávajú BAL, bronchiálna biopsia a snáď i stanovenie EBC.

The purpose of this review is to highlight seminal and current literature that informs our understanding of the clinical and investigative utility of biomarkers in asthma. Biomarkers derive from a variety of sources [bronchiolar lavage (BAL), sputum, exhaled breath, and blood], and have widely variant performance characteristics, and applicability. RECENT FINDINGS: Increasing attention is given to biomarkers in exhaled breath, both gaseous (exhaled nitric oxide) and higher molecular weight moieties [in exhaled breath condensate (EBC)]. Current research in EBC analysis has focused on validation, standardization, and technical considerations, whereas research on exhaled nitric oxide (ENO) has moved to testing its predictive value in clinical situations. The use of advanced biostatistical techniques, and combinatorial analyses has led to additional advances in the utility of biomarkers. SUMMARY: To date, the best validated, and best performing biomarkers for clinical asthma appear to be measures of inflammation in induced sputum, and measures of ENO. Some trials using ENO appear particularly promising for early clinical use. EBC metrics are at present too inchoate for clinical purposes. However, not all important clinical and research questions can be addressed with sputum, EBC, or ENO metrics, leaving an important place for BAL, bronchial biopsy, and perhaps EBC measurements in the research arena.

Pulmonary and Critical Care Medicine University of Texas Medical Branch Galveston

Biomarkers in asthma

Lit.: 74