Odporúčania pre chronické srdcové zlyhávanie (SZ) odporúčajú rovnakú liečbu u mužov ako u žien. Ženy sa však od mužov významne odlišujú v mnohých aspektoch (v individuálnej odpovedi na farmakologickú liečbu, v adekvátnej preskripcii a dávkovaní liekov s dokázaným benefitom pri SZ). V budúcnosti bude azda možné uprednostniť určitú liečbu podľa pohlavia, šitú na mieru ženám. Vo všeobecnosti bol prínos liečby beta?blokátorov, ACE inhibítorov, sartanov a spironolaktónu v klinických štúdiách so SZ rovnaký, nezávislý od pohlavia. Existujú však podklady pre možnú nadradenosť sartanov nad ACE inhibítormi u žien. Liečba digoxínom môže byť spojená s vyššou mortalitou u žien (ale nie u mužov). Vedľajšie účinky ACE inhibítorov sa častejšie vyskytujú u žien. Riziko hyperkaliémie pri užívaní kandesartanu bolo vyššie u mužov. Mužov so SZ môže spironolaktón ochraňovať pred rizikom fraktúr. Ženy so SZ boli horšie liečené (menej často dostávali odporúčanú liečbu, v optimálnej dávke). Pri zohľadnení objektívnych dôvodov však rozdiely v kvalite liečby neboli zistené. Všetky uvedené rozdiely majú potenciálne široké implikácie pre rutinnú klinickú prax

At this point, guidelines recommend the same care for patients with chronic heart failure (HF), regardless of gender. In the future, however, HF care may need to be tailored by sex, as the best way to optimize outcomes for both men and women. Because prior studies demonstrated sex-related differences in many aspects of HF care (in the appropriate use and dosing of evidence-based therapy and in the individual response to pharmacological treatment between women and men with HF). In general, benefi t of beta-blockers, ACE inhibitors, angiotensin II receptor blockers (ARBs) and spironolactone in clinical trials was similar, regardless of gender. Women with HF appear to have signifi cantly lower mortality rates on ARBs than on the more standard HF therapy (ACE inhibitors), but there was no difference in survival in men prescribed ARBs compared to ACE inhibitors. In a post hoc subgroup analysis digoxin was associated with a increased risk of death from any cause among women with HF, but not men. ACE inhibitor-induced cough was more frequent among women. The risk of hyperkalemia was increased with male gender in HF patients treated with candesartan. The use of spironolactone was inversely associated with fractures in men with CHF. Previous studies have suggested that female with HF are less likely received guideline- recommended therapies (in appropriate doses). Female patients with HF were less likely to receive certain guideline- recommended evidence-based treatments, but the infl uence of patient sex on delivery of these therapies was disappeared when the objective reasons for non-using of these therapies were taken into account. These sex differences could have potential widespread implications for routine heart failure care.

Kardiologické oddelenie Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb Banská Bystrica

Gender differences in pharmacotherapy of chronic heart failure

Lit.: 49