Validizačné štúdie predstavujú základ pre použitie klasifikačného systému NANDA International v medzinárodnom kontexe po začlenení sociokultúrnych a lingvistických odlišností danej krajiny. Dobre prepracovaná metodológia tvorí východisko kvalitnej validizačnej štúdie. Ich nedostatok považuje Fehring za dôvod rozporu medzi klasifikačným systémom ošetrovateľských diagnóz NANDA a ich aktuálnym používaním v praxi. Autorky príspevku popisujú najčastejšie používané modely validizácie ošetrovateľských diagnóz, ich charakteristiku a využitie v konkrétnych štúdiách. Prvé 3 modely (retrospektívny identifikačný model, klinický model a model validizácie sestrami) vypracovali priekopníci metodológie ošetrovateľských diagnóz Gordon a Sweeney. Na ich prácu nadviazal Fehring, ktorý dopracoval metodológiu a predstavil ďalšie modely - model validity diagnostického obsahu, model klinickej diagnostickej validity, model etiologickej korelačnej validity, na pacienta zameraný model klinickej diagnostickej validity a diferenciálne diagnostický validizačný model. Fehringov model validity diagnostického obsahu má dominantné postavenie medzi modelmi. Komplexný prístup zahrnuje Hoskinsova metodológia klinickej validizácie a štvorfázový proces validizácie ošetrovateľských diagnóz, ktorí predstavili Guzzetta, Kinney a Grant. Výber modelu pre konkrétnu validizačnú štúdiu závisí na skúsenosti výskumníka, podmienkach v danej krajine, type štúdie, charaktere diagnózy, možnosti získania adekvátneho počtu expertov alebo spolupracujúcich pacientov, ako aj ďalších faktoroch.

Ústav ošetřovatelství Fakulta veřejných politik Slezská univerzita v Opavě

Lit.