V tradičnom ponímaní sa dyslexia považuje za vývinovú poruchu čítania, ktorá s jazykovým vývinom detí súvisí len okrajovo a spája sa s deficitmi percepčno-motorickej povahy. Prevencia, diagnostika a terapia sa preto naďalej sústreďujú na tieto okruhy deficitov. Cieľom štúdie je ukázať, že u slovensky hovoriacich detí s narušeným vývinom reči – vývinovou dysfáziou v predškolskom veku sú prítomné deficity v troch okruhoch schopností, považovaných za prediktory dyslexie: vo fonologickom uvedomovaní, rýchlom automatickom pomenovaní a poznaní písmen. Prítomnosť týchto deficitov chápeme ako argument v prospech tvrdenia, že dyslexia je vývinová porucha prevažne jazykovej povahy.

Traditionally dyslexia has been understood as a condition only marginally associated with language development but mostly connected with perceptual-motor disabilities. This interpretation influences up to date preventive, diagnostic and remediation activities which are concentrated at these areas of skills. The aim of the study is to show that Slovak speaking preschool age children with specific language impairment do have deficits in three areas of skills that are currently considered as predictors of dyslexia: in phonological awareness, rapid naming and letter knowledge. The inherence of these deficits is regarded by the author as the argument supporting a predominantly linguistic origin of dyslexia.

Ústav psychologických a logopedických štúdií Katedra logopédie PdF Univerzita Komenského Bratislava

Specific language impairment in preschool age – beginning of dyslexia?

Literatura