Úvod: Chronickú obštrukčnú chorobu pľúc (CHOCHP) charakterizuje porucha prietoku vzduchu prieduškami. Tieto zmeny sú ireverzibilné a zvyčajne progredujú. CHOCHP sa delí na základe funkčných parametrov a fenotypu. Exacerbácia CHOCHP akceleruje chorobu s negatívnymi dopadmi pre pacienta, priebeh a prognózu choroby. Rozvoj akútnej dychovej nedostatočnosti je častou príčinou ich hospitalizácie. Tretina pacientov hospitalizovaných pre respiračnú insuficienciu si vyžaduje ventilačnú podporu. Pre vysokú mortalitu invazívne ventilovaných pacientov sa v dnešnej dobe preferujú konzervatívne liečebné postupy a neinvazívna ventilačná podpora. Cieľ práce bol retrospektívny prehľad priebehu, komplikácií a mortality pacientov vo vyšších štádiách CHOCHP s ťažkým respiračným zlyhaním a nutnosťou ventilačnej podpory. Naše skúsenosti: Behom ročného obdobia na jednotke intenzívnej starostlivosti pľúcnej kliniky sme zaznamenali až 69% úspešnosť zvládnutia ťažkého respiračného zlyhania za pomoci neinvazívnej ventilačnej podpory. Takto sme sa mohli vyhnúť nutnosti intubácie. Priemerná doba neinvazívnej ventilácie bola 93 hodín. Preferovaný bol tlakovo podporný režim. Ventilácia bola vykonávaná intermitentne s prestávkami po zlepšení klinického stavu a úprave alebo stabilizácii krvných plynov. Najčastejšou komplikáciou bola nespolupráca pacienta. Druhú skupinu tvorili pacienti s CHOCHP na oddelení intenzívnej medicíny (za ročné obdobie), ktorých bolo nutné invazívne ventilovať pre ťažké respiračné zlyhanie, u väčšiny pacientov bola prítomná aj cirkulačná instabilita. Vyvolávajúcim faktorom exacerbácie bola u väčšiny pacientov infekcia. Všetci pacienti mali realizovanú tracheostómiu pre predpokladanú dlhšiu dobu ventilácie a za účelom jednoduchšieho odpájania od umelej pľúcnej ventilácie. Priemerná doba UPV bola 12 dní a priemerná doba odpájania 4 dni. Diskusia: Rozvoj akútnej dychovej nedostatočnosti je častou príčinou hospitalizácie pacientov s CHOCHP. Tretina hospitalizovaných pacientov si vyžaduje ventilačnú podporu. Ventilačná podpora pacientov s CHOCHP s invazívnym zaistením dýchacích ciest, je vzhľadom na vysokú až 30% mortalitu vyhradená pre pacientov, u ktorých zlyhali menej invazívne postupy. Hlavným cieľom ventilačnej mechanickej podpory u pacientov s exacerbovanou CHOCHP je zmiernenie problémov, zníženie mortality a morbidity. Vo viacerých štúdiách bolo dokázané, že neinvazívna ventilačná podpora v krvných plynoch zvyšuje pH a znižuje PaCO2, znižuje dychovú prácu, zmierňuje dýchavicu, skracuje dobu hospitalizácie, znižuje mortalitu a bráni nutnosti intubácie. V porovnaní s invazívnou mechanickou ventilačnou podporou je jednoduchší odvykací proces, znížené riziko nozokomiálnych infekcií dýchacích ciest a v neposlednom rade znížená mortalita. Indikácie na invazívnu pľúcnu ventiláciu sú zároveň aj indikáciami na preklad na OIM. Nepriaznivými faktormi invazívnej pľúcnej ventilácie je nutnosť analgosedácie a zabránenie prirodzenej schopnosti očisty dýchacích ciest. Záver: Rozvoj závažnej akútnej respiračnej nedostatočnosti u pacientov s vyššími štádiami CHOCHP predstavuje závažný medicínsky problém, ako aj nemalý ekonomický problém a odhaľuje aj etické problémy. U pacientov, ktorí vyžadujú ventilačnú podporu je napriek relatívne priaznivej krátkodobej prognóze, dlhodobá prognóza veľmi nepriaznivá.

Background: Chronic obstructive pulmonary disease (COPD) is characterized by impaired air flow in the bronchi. These changes are irreversible and usually progressive. COPD is classified based on functional parameters and phenotypes. Exacerbation of COPD accelerates the disease with negative impacts on the patient, course and prognosis. Development of acute respiratory insufficiency is a frequent cause of hospital admissions. One third of patFents hospitalized for respiratory Insufficiency require ventilatory support. Due to high mortality rates associated with invasive ventilation, conservative treatment and non-invasive ventilatory support are preferred today. The aim was a retrospective overview of the course, complications and patient mortality rates of advanced COPD with severe respiratory failure and a need for ventilatory support. Our experiences: Over a 1-year period at a department of pulmonary medicine intensive care unit, a success rate of up to 69% was achieved in the management of severe respiratory failure with non-invasive ventilation support. Thus, necessary intubation was avoided. The mean time of non-invasive intubation was 93 hours. Pressure controlled ventflation was preferred. Ventilation was intermittent with pauses after clinical condition improvement and normalization or stabilization of blood gases. The most frequent complication was patient non-compliance. Another group comprised COPD patients at a department of intensive care medicine (over a 1-year period) requiring invasive ventilation due to severe respiratory failure, with circulatory instability being present in most patients. All patients underwent tracheostomy due to expected prolonged ventilation and to facilitate weaning from artificial pulmonary ventilation. The mean time of artificial pulmonary ventilation was 12 days and the mean weaning time was 4 days. Discussion: The development of acute respiratory insufficiency is a frequent cause for hospitalization of patients with COPD. One third of hospitalized patients require ventilatory support. Given the mortality rates of up to 30 %, ventilatory support with invasive airway management is only used in tiiose COPD patients in whom less invasive procedures failed. The main goals of mechanical ventilation in patients with COPD exacerbations are to reduce problems and to decrease mortality and morbidity rates. Several studies have shown that non-invasive ventilatory support increases pH and lowers PaC02 in blood gases, decreases respiratory effort, reduces dyspnea, shortens hospital stays, reduces mortality and prevents the need for intubation. Unlike invasive mechanical ventilation, it is associated with a simpler weaning process, lower risk of nosocomial airway infections and, last but not least, reduced mortality. Indications for invasive pulmonary ventilation are also indications for transfer of patients to a department of intensive care medicine. The adverse factors of invasive pulmonary ventilation are the need for analgesia and sedation and inhibited ability to clear the airways. Conclusion: The development of acute respiratory insufficiency in patients with advanced COPD is both a serious health issue and not a small economic problem, also revealing ethical issues. Despite a relatively favorable short-time prognosis, patients requiring ventilatory support have a very poor long-term prognosis.

Klinika anesteziologie a intenzívnej medicíny Oddelenie intenzívnej medicíny 2 LF UK a UNB Bratislava

Klinika anesteziologie a intenzívněn medicíny Oddelenie intenzívnej medicíny 2 LF UK a UNB Bratislava

Klinika pneumológie a ftineológie 1 UNB a SZU

Special considerations in ventilation of patients with COPD - our own experiences

Literatura