Uniformná terapia stresu nie je možná, pretože stres je vysoko špecifická odpoveď organizmu na záťaž a je variabilná u každého jedinca. Chronické pôsobenie intenzívnych stresových situácií indukuje a urýchľuje rozvoj psychických ochorení. Pozitívne zvládanie stresových situácií dokáže minimalizovať alebo úplne odvrátiť škodlivé vplyvy, zatiaľ čo negatívne zvládanie stresových situácií môže prispieť k rozvoju depresie, úzkostných porúch či iných ochorení. Jedna z novších teórií, alostatická teória stresu, definuje alostázu ako udržiavanie stability (alebo homeostázy) prostredníctvom zmeny. Pokiaľ sa organizmus nedokáže so zmenami vnútornej stability efektívne vyrovnať, dochádza k stavu nazývanom nadmerná alostatická záťaž. Alostatickú záťaž možno merať pomocou indexu vypočítaného z niekoľkých neuroendokrinných, metabolických, kardiovaskulárnych a antropometrických parametrov. Meranie parametrov zahrnutých v alostatickom indexe je však v bežnej praxi často zložité a odporúčaný charakter meraných veličín ako aj ich počet je u rôznych autorov rôzny. Doterajšie poznatky jednoznačne dokazujú, že stres ako odpoveď organizmu na záťaž nie je potrebné liečiť, je treba predchádzať jeho negatívnym dôsledkom.

A general treatment of stress is not possible because stress is a highly specific response to different stimuli and it is variable in each individual. It is well known that chronic exposure to intensive stress situations may induce or speed up the development of psychiatric disorders. Positive stress coping can reduce or prevent negative consequences, while inadequate stress coping contributes to the development of disease states, such as affective and anxiety disorders. One of the latest concepts of stress is the allostatic theory. It defines allostasis as a process achieving stability (homeostasis) through change. When the individual is challenged repeatedly or when the allostatic systems remain turned on when no longer needed, it can produce a wear and tear on the body that has been termed „allostatic load“. Allostatic load can be evaluated by an index which is calculated from several neuroendocrine, metabolic, cardiovascular and anthropometric parameters. However, there is no unequivocal recommendation as to the nature and the number of parameters to be considered in the allostatic load index and measurement of these parameters is often complicated under clinical conditions. Current research provide evidence suggesting that the pharmacological treatment of the stress response, which is an unequivocal requirement for dealing with demanding situations, is not desirable. Instead, we should focus on the prevention of its negative consequences.

Katedra farmakológie a toxikológie Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského Bratislava

Laboratórium farmakologickej neuroendokrinológie Ústav experimentálnej endokrinológie Slovenská akadémia vied

Stress and possibilities of its pharmacological modulation – do we know to measure the stress load?

Literatura