VÝCHODISKÁ: V období mladej dospelosti, ktoré sa prelína s obdobím štúdia na vysokej škole, dosahuje pravdepodobnosť užívania návykových látok svoj vrchol. Vzorce rizikovej konzumácie alkoholu vysokoškolákov sú odlišné v porovnaní s tými, ktorí na vysokej škole neštudujú. CIELE: Príspevok predstavuje vybrané výsledky medzinárodnej štúdie SLiCE týkajúce sa rizikového správania vysokoškolákov (riziková konzumácia alkoholu, fajčenie, skúsenosti s drogami, rizikové sexuálne správanie) štyroch zúčastnených krajín (Slovensko, Česko, Litva, Maďarsko) so zreteľom na vybrané sociodemografické ukazovatele: pohlavie, bývanie a partnerský vzťah. METÓDY: Rizikovú konzumáciu alkoholu sme zisťovali dotazníkom AUDIT. Fajčenie, skúsenosti s drogami, rizikové sexuálne správanie vybranými položkami z dotazníkovej batérie SLiCE. VÝSKUMNÁ VZORKA: 860 vysokoškolákov (Slovensko - 237, Česko -192, Litva - 245, Maďarsko -186), 75,' .,5 % žien. Priemerný vek bol 20,84 roka. VÝSLEDKY: Významné rozdiely v takmer všetkých ukazovateľoch rizikovej konzumácie alkoholu sme zistili z hľadiska pohlavia a ne/prítomnosti partnerského vzťahu bez ohľadu na krajinu. Významná bola interakcia vzťahu a krajiny na i ei ukazovatele rizikovej konzumácie alkoholu. Frekvencia fajčenia tabakových cigariet u slovenských vysokoškolákov sa ukázala byť významne vyššia. Skúsenosť s marihuanou udáva 8,6 % výskumnej vzorky. V sexuálne rizikovom správaní sa ukazujú byť slovenskí a českí študenti rizikovejší oproti vysokoškolákom z Maďarska a Litvy. ZÁVERY: Štúdia prispela k analýzam špecifického vzorca konzumácie alkoholu vysokoškolákmi, ktoré nájdu svoje využitie pri tvorbe a realizácii preventívnych programov.

BACKGROUND: The likelihood of drug abuse tends to reach its peak in young adulthood, the period of university studies. It has been shown that patterns of risky drinking among university students differ from those recorded among their peers who do not study at university. AIMS: To test whether different sociodemographic factors (gender, accommodation type, relationship status) are related to risky behaviour among university students (risky alcohol use, smoking, drug use, risky sexual behaviour) and to test whether differences exist between countries (Slovakia, the Czech Republic, Lithuania, Hungary). DESIGN AND MEASUREMENTS: The data were collected as part of the SLiCE international study. Risky drinking was measured using the AUDIT questionnaire. Smoking, experience with drugs, and risky sexual behaviour were measured using selected items of the SLiCE questionnaire battery. PARTICIPANTS: The sample consisted of 860 university students (237 Slovaks, 192 Czechs, 245 Lithuanians, and 186 Hungarians), 75.5% of whom were women. The average age was 20.9 years. RESULTS: Significant differences in risky drinking were found for gender and relationship status. The effect of gender on excessive alcohol consumption varies significantly between the countries. Slovak university students show a significantly higher rate of tobacco use. Marijuana had been used by 8.6% of the sample. The level of risky sexual behaviour tends to be higher among Slovak and Czech students. CONCLUSIONS: The study contributed to the analysis of specific patterns in risky drinking behaviour among university students and may prove useful in creating and implementing health-related prevention programmes.

Katedra pedagogickej psychológie zdravia Filozofická fakulta Univerzita P J Šafárika Košice

Klinika adiktologie 1 LF UK a VFN Praha

Risk behaviour of university students in the context of selected socio-demographic characteristics - comparison of four countries as part of the SLiCE International study

Literatura