Detail
Article
Online article
FT
Medvik - BMC
  • Something wrong with this record ?

Incidencia a rizikové faktory delíria u pacientov po kardiochirurgických operáciách: modifikovateľné a nemodifikovateľné faktory
[Incidence and risk factors of delirium in patients after cardiac surgery: Modifiable and non-modifiable factors]

František Sabol, Boris Bilý, Panagiotis Artemiou, Adrián Kolesár, Pavol Török, Miroslava Bilecová-Rabajdová, Peter Kolarčík, Ján Luczy

. 2015 ; 57 (3) : 300-308.

Language Slovak Country Czech Republic

Predmet výskumu: Delírium po kardiochirurgických operáciách predstavuje závažnú komplikáciu. Klinická štúdia mala za úlohu posúdiť včasné rizikové faktory delíria a identifikovať, ktoré z nich by mohli byť potenciálne modifikované za účelom optimalizovania perioperačného manažmentu. Metodika: Pôvodná práca predstavuje prospektívnu klinickú observačnú štúdiu. Štúdia pozostáva z 250 po sebe nasledujúcich pacientov. Operačné postupy, spôsob vedenia anestézie ako aj pooperačný manažment pacientov boli realizované štandardným spôsobom. Incidencia a rizikové faktory pooperačného delíria boli analyzované v prvom kroku použitím analýzy s jednou premennou. Premenné považované za klinicky významné boli následne použité v analýze s viacerými premennými za účelom identifikovania nezávislých rizikových faktorov delíria. Prítomnosť delíria bola hodnotená pomocou skórovacej škály – The Confusion Assessment Method for the Intensive Care Unit (CAM-ICU) – každých 12 hodín po operácii. Výsledky: Pooperačné delírium sa rozvinulo u 52 pacientov (20,8 %). Analýza s použitím jednej premennej potvrdila, že pokročilý vek (p = 0,0001), vyššia hodnota EuroSCORE II (p = 0,0001), dlhšie trvanie mimotelového obehu (p = 0,0001), dlhšie trvajúce naloženie aortálnej svorky (p = 0,0001) a dávka sufentanilu (p = 0,010) boli signifikantne asociované so vznikom pooperačného delíria. Podávanie benzodiazepínov sa ukázalo ako intermediárny prediktor pooperačného delíria (p = 0,055). Zhrnutie: Pokročilý vek, vyššia hodnota EuroSCORE II, dlhšie trvanie mimotelového obehu a dlhšie naloženie aortálnej svorky, vyššie dávky sufentanilu podané v priebehu anestézie predstavujú všetko rizikové faktory vzniku pooperačného delíria. Jediným modifikovateľným rizikovým faktorom pooperačného delíria bola dávka podaného sufentanilu, ktorá súvisela s dĺžkou trvania samotnej operácie. Nové preventívne stratégie a podanie nižšej dávky sufentanilu počas samotnej operácie, ako aj použitie iných opiátových prípravkov by malo byť preskúmané a v prípade priaznivých výsledkov aplikované do praxe za účelom zníženia výskytu pooperačného delíria.

Background: Post cardiac surgery delirium is a severe complication. This study tried to evaluate the early postoperative delirium risk factors and to identify which of them can be modified in order to optimize perioperative management. Methods: It is a prospective observational study. Two hundred and fifty consecutive cardiac surgery patients took part in the study. Cardiac surgery, the anesthetic regiment and the postoperative management were standardized. The incidence and the risk factors of the postoperative delirium were analyzed by univariate and multivariate analysis. Delirium was assessed with screening scale – The Confusion Assessment Method for the intensive care unit every 12 h postoperatively. Results: Delirium developed in 52 patients (20.8%). Univariate analysis of the variables confirmed that older age (p = 0.0001), the higher EuroSCORE II value (p = 0.0001), longer CPB time (p = 0.0001), longer ACC time (p = 0.0001), and the sufentanil dose (p = 0.010) were strongly independently associated with postoperative delirium. The benzodiazepine administration was shown to be an intermediate predictor for developing postoperative delirium (p = 0.055). Conclusions: Advanced age, higher EuroSCORE II value, longer CPB and ACC times, and higher sufentanil doses during anesthesia were all predictors for the development of postoperative delirium. The only modifiable risk factor was the use of larger doses of sufentanil which is related with the duration of the operation. New preventive strategies and use of reduced dose of sufentanil intraoperatively, or the use of different opioid should be studied and applied in order to reduce the incidence of the postoperative delirium.

Incidence and risk factors of delirium in patients after cardiac surgery: Modifiable and non-modifiable factors

References provided by Crossref.org

Bibliography, etc.

Literatura

000      
00000naa a2200000 a 4500
001      
bmc15035502
003      
CZ-PrNML
005      
20250107075012.0
007      
ta
008      
151106s2015 xr f 000 0|slo||
009      
AR
024    7_
$a 10.1016/j.crvasa.2015.01.004 $2 doi
040    __
$a ABA008 $d ABA008 $e AACR2 $b cze
041    0_
$a slo $b eng
044    __
$a xr
100    1_
$a Sabol, František $7 xx0129265 $u Klinika srdcovej chirurgie, VÚSCH a.s., Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Košice, Slovenská republika
245    10
$a Incidencia a rizikové faktory delíria u pacientov po kardiochirurgických operáciách: modifikovateľné a nemodifikovateľné faktory / $c František Sabol, Boris Bilý, Panagiotis Artemiou, Adrián Kolesár, Pavol Török, Miroslava Bilecová-Rabajdová, Peter Kolarčík, Ján Luczy
246    31
$a Incidence and risk factors of delirium in patients after cardiac surgery: Modifiable and non-modifiable factors
504    __
$a Literatura
520    3_
$a Predmet výskumu: Delírium po kardiochirurgických operáciách predstavuje závažnú komplikáciu. Klinická štúdia mala za úlohu posúdiť včasné rizikové faktory delíria a identifikovať, ktoré z nich by mohli byť potenciálne modifikované za účelom optimalizovania perioperačného manažmentu. Metodika: Pôvodná práca predstavuje prospektívnu klinickú observačnú štúdiu. Štúdia pozostáva z 250 po sebe nasledujúcich pacientov. Operačné postupy, spôsob vedenia anestézie ako aj pooperačný manažment pacientov boli realizované štandardným spôsobom. Incidencia a rizikové faktory pooperačného delíria boli analyzované v prvom kroku použitím analýzy s jednou premennou. Premenné považované za klinicky významné boli následne použité v analýze s viacerými premennými za účelom identifikovania nezávislých rizikových faktorov delíria. Prítomnosť delíria bola hodnotená pomocou skórovacej škály – The Confusion Assessment Method for the Intensive Care Unit (CAM-ICU) – každých 12 hodín po operácii. Výsledky: Pooperačné delírium sa rozvinulo u 52 pacientov (20,8 %). Analýza s použitím jednej premennej potvrdila, že pokročilý vek (p = 0,0001), vyššia hodnota EuroSCORE II (p = 0,0001), dlhšie trvanie mimotelového obehu (p = 0,0001), dlhšie trvajúce naloženie aortálnej svorky (p = 0,0001) a dávka sufentanilu (p = 0,010) boli signifikantne asociované so vznikom pooperačného delíria. Podávanie benzodiazepínov sa ukázalo ako intermediárny prediktor pooperačného delíria (p = 0,055). Zhrnutie: Pokročilý vek, vyššia hodnota EuroSCORE II, dlhšie trvanie mimotelového obehu a dlhšie naloženie aortálnej svorky, vyššie dávky sufentanilu podané v priebehu anestézie predstavujú všetko rizikové faktory vzniku pooperačného delíria. Jediným modifikovateľným rizikovým faktorom pooperačného delíria bola dávka podaného sufentanilu, ktorá súvisela s dĺžkou trvania samotnej operácie. Nové preventívne stratégie a podanie nižšej dávky sufentanilu počas samotnej operácie, ako aj použitie iných opiátových prípravkov by malo byť preskúmané a v prípade priaznivých výsledkov aplikované do praxe za účelom zníženia výskytu pooperačného delíria.
520    9_
$a Background: Post cardiac surgery delirium is a severe complication. This study tried to evaluate the early postoperative delirium risk factors and to identify which of them can be modified in order to optimize perioperative management. Methods: It is a prospective observational study. Two hundred and fifty consecutive cardiac surgery patients took part in the study. Cardiac surgery, the anesthetic regiment and the postoperative management were standardized. The incidence and the risk factors of the postoperative delirium were analyzed by univariate and multivariate analysis. Delirium was assessed with screening scale – The Confusion Assessment Method for the intensive care unit every 12 h postoperatively. Results: Delirium developed in 52 patients (20.8%). Univariate analysis of the variables confirmed that older age (p = 0.0001), the higher EuroSCORE II value (p = 0.0001), longer CPB time (p = 0.0001), longer ACC time (p = 0.0001), and the sufentanil dose (p = 0.010) were strongly independently associated with postoperative delirium. The benzodiazepine administration was shown to be an intermediate predictor for developing postoperative delirium (p = 0.055). Conclusions: Advanced age, higher EuroSCORE II value, longer CPB and ACC times, and higher sufentanil doses during anesthesia were all predictors for the development of postoperative delirium. The only modifiable risk factor was the use of larger doses of sufentanil which is related with the duration of the operation. New preventive strategies and use of reduced dose of sufentanil intraoperatively, or the use of different opioid should be studied and applied in order to reduce the incidence of the postoperative delirium.
650    12
$a kardiochirurgické výkony $x metody $7 D006348
650    12
$a pooperační komplikace $x epidemiologie $x etiologie $7 D011183
650    12
$a delirium $x diagnóza $x etiologie $x farmakoterapie $7 D003693
650    _2
$a rizikové faktory $7 D012307
650    12
$a incidence $7 D015994
650    _2
$a mimotělní oběh $x metody $x škodlivé účinky $7 D005112
650    _2
$a sufentanil $x aplikace a dávkování $x škodlivé účinky $7 D017409
650    _2
$a věkové faktory $7 D000367
650    _2
$a časové faktory $7 D013997
650    _2
$a prospektivní studie $7 D011446
650    _2
$a lidé $7 D006801
700    1_
$a Bilý, Boris, $d 1987- $7 xx0326741 $u Klinika srdcovej chirurgie, VÚSCH a.s., Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Košice, Slovenská republika
700    1_
$a Artemiou, Panagiotis $7 osd2016925721 $u Klinika srdcovej chirurgie, VÚSCH a.s., Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Košice, Slovenská republika
700    1_
$a Kolesár, Adrian $7 xx0105461 $u Klinika srdcovej chirurgie, VÚSCH a.s., Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Košice, Slovenská republika
700    1_
$a Török, Pavol $7 xx0119602 $u Klinika anestéziológie a intenzívnej medicíny, VÚSCH a.s., Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Košice, Slovenská republika
700    1_
$a Rabajdová, Miroslava $7 xx0229940 $u Ústav lekárskej a klinickej biochémie, Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Slovenská republika
700    1_
$a Kolarčík, Peter, $d 1982- $7 xx0233055 $u Ústav verejného zdravotníctva, Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Slovenská republika
700    1_
$a Luczy, Ján $7 xx0254807 $u Klinika srdcovej chirurgie, VÚSCH a.s., Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Košice, Slovenská republika
773    0_
$t Cor et Vasa (Brno) $x 0010-8650 $g Roč. 57, č. 3 (2015), s. 300-308 $w MED00010972
856    41
$u http://www.e-coretvasa.cz/ $y domovská stránka časopisu
910    __
$a ABA008 $b A 2980 $c 438 $y 4 $z 0
990    __
$a 20151105123003 $b ABA008
991    __
$a 20250107075010 $b ABA008
999    __
$a ok $b bmc $g 1096638 $s 918662
BAS    __
$a 3
BMC    __
$a 2015 $b 57 $c 3 $d 300-308 $i 0010-8650 $m Cor et Vasa (Brno) $n Cor Vasa (Brno Print) $x MED00010972
LZP    __
$c NLK125 $d 20151218 $a NLK 2015-38/pk

Find record

Citation metrics

Loading data ...

Archiving options

Loading data ...