Cieľ: Výskum sa zaoberá analýzou vzťahov medzi osobnostnými dimenziami postulovanými v Cloningerovej teórii a poruchami osobnosti (PO) podľa DSM-IV. V súčasných klasifikačných systémoch sa na PO nazerá ako na kvalitatívne odlišné klinické syndrómy, ktoré je možné na základe diagnostických kritérií odlíšiť navzájom a taktiež od normálnej osobnosti. Dimenzionálny model PO predpokladá existenciu podobných vzťahov osobnostných dimenzií a prejavov porúch osobnosti aj na subklinickej úrovni. Predchádzajúce výskumy potvrdili, že dimenzie osobnosti v Cloningerovej teórii osobnosti môžu byť použité v diagnostike a diferenciálnej diagnostike porúch osobnosti. Materiál a metóda: Výskumu sa zúčastnilo 192 respondentov z bežnej, neklinickej populácie. Priemerný vek bol M = 34,48 a SD = 8,41. Medzi mužmi a ženami neboli štatisticky významné vekové rozdiely. Participanti vyplnili TCI-R a SCID-II-PQ. Výsledky: Analýza korelačných vzťahov medzi použitými metódami ukázala, že nízke skóre v charakterových dimenziách Sebariadenia a/alebo Spolupráce bolo typické takmer pre všetky poruchy (okrem obsedantno-kompulzívnej a histriónskej). Osobnostný profil temperamentu umožňuje rozlišovať medzi jednotlivými poruchami medzi klastra-mi podľa DSM-IV aj vo vnútri klastrov Klášter A bol okrem nízkej Spolupráce a Sebariadenia charakteristický aj vyššou mierou Vyhýbania sa poškodeniu a nižšou mierou Závislosti na odmene. Klaster B bol typický najmä vyšším skóre v dimenzii Vyhľadávanie nového. Pre Klaster C bola typická vysoká miera Vyhýbania sa poškodeniu. Záver: Výskum empiricky podporil využiteľnosť dimenzionálneho nazerania na poruchy osobnosti. Výsledky sú v súlade so zisteniami z predchádzajúcich výskumov, ktoré boli realizované na klinickej populácii. Limitom výskumu bola najmä absencia štruktúrovaného rozhovoru, ktorá by mala nasledovať po vyplnení skríningového dotazníku SCID-II-PQ, aby sa predišlo vysokej miere falošne pozitívnych prípadov.

Objectives: The aim of the research was analysis of the relationships between personality dimensions postulated in Clon-ingers theory and personality disorders (PD) in DSM-IV. Current classification systems of mental disorders look upon personality disorders as qualitatively different clinical syndromes, which can be distinguished from each other and from normal personality based on the diagnostic criteria. Dimensional model of personality disorders expects existence of similar relationships between personality dimensions and expression of personality disorders on subclinical level. A foregoing researches support that personality dimensions of Cloningers theory can be utilizable in diagnostic and differential-diagnostic process. Methods: Research sample consisted of 192 participants from general population. Mean age was M=34,48 and SD=8,41. There were no significant gender differences in age. Temperament Character Inventory and SCID-II-PQ were administered. Results: Analysis of correlational relationships revealed that low level of Self-Directedness and/or Cooperative -ness was typical for almost all personality disorders (except obsessive - compulsive and histrionic personality disorder). Profile of temperament dimensions allowed for differentiation between clusters but also within clusters. Cluster A was characteristic with lower Reward dependence and higher Harm avoidance. Cluster B was characteristic with higher levels of novelty seeking. Higher level of Harm avoidance was typical for cluster C. Conclusions: Research results brought further evidence of usefulness of dimensional model of personality disorder. Results are in line with foregoing researches on clinical population. Limitation of research was absence of structural interview after SCID-II-PQ screening which lead to high number of false positive diagnosis.

Katedry psychológie Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

Temperament, character and personality disorders

Literatura