Autori v štúdii približujú činnosť prvých protialkoholických liečební v medzivojnovom Československu a poukazujú na ich význam v boji proti alkoholizmu. Boj proti alkoholizmu patril v prvej Československej republike medzi najnáročnejšie úlohy v zdravotníctve i v spoločnosti. Na problém alkoholizmu a jeho negatívny vplyv na zdravie, ako aj na nepriaznivé ekonomické a sociálne dopady alkoholizmu upozorňovali nielen lekári, učitelia a kňazi, ale aj politici. O počte osôb závislých na alkohole sa v medzivojnovom období neviedli systematické štatistické hlásenia. Pacientov hospitalizovali na psychiatrických oddeleniach alebo klinikách len vtedy, keď sa vyskytli vážnejšie zdravotné problémy a komplikácie. Prínosom v boji proti alkoholizmu bolo zriadenie prvých protialkoholických liečební, dobovo označovaných aj ako "abstinentské penzióny". Vznikli z iniciatívy Československého abstinentného zväzu, prvá z nich v roku 1923 v Tuchlove a druhá v roku 1937 v Istebnom nad Oravou. Pacienti pred nástupom do zariadenia museli absolvovať lekárske vyšetrenie, na základe ktorého sa odporúčal a špecifikoval ich pobyt. Liečbu v zariadeniach si hradil pacient sám, nemajetným sa poskytovala bezplatná liečba z finančných zdrojov Ministerstva verejného zdravotníctva a telesnej výchovy. V oboch zariadeniach sa praktizoval spôsob liečby ?duchovno-mravnej a lekársko-pracovnej povahy". Pracovná terapia sa vykonávala v dielňach, v záhrade a v lese. Súčasťou liečby bola aj vodoliečba a športové aktivity. Výsledky liečby boli priaznivé u pacientov s dostatočne silnou motiváciou dlhodobo abstinovať. V opačnom prípade dochádzalo k recidívam.

The authors in the study describe the activities in a first anti-alcoholic treatment centres in the interwar Czechoslovakia and they focus on their importance in the fight against alcoholism. The fight against alcoholism was during the first Czechoslovak Republic the main challenge for the health care and also for the society. Doctors, teachers, priests and politicians were the ones who at that time drew attention to the problem of alcoholism and its adverse health and economical effects as well as social impacts. The number of persons addicted to alcohol in the interwar period was not covered by any systematic statistical reporting. Patients were hospitalized in psychiatric departments or clinics only in case they had serious health problems and affiliated complications. The establishment of the first treatment centres for alcoholism, also known as "Abstinence pensions" was significantly contributing to the fight against alcoholism. These centres/'pensions" were established from initiative of the Czechoslovak Abstinence Association, the first one in 1924 in Tuchlov, and the second in 1937 in Istebné nad Oravou. Patients before enrolling on the treatment procedure had to undergo complex medical inspection that recommended and specifies their stay in the facility. Treatment was paid by a patient, for the poor ones the treatment was provided for free while the fee was covered by funds of the Ministry of Public Health and Physical Education. Both of the mentioned facilities used the treatment method based on spiritual-moral, medical and work nature. Therapy by work was carried out in small manufactories, in the garden and in the forest. Hydrotherapy and sports activities were also part of the treatment. Positive treatment results were only achieved by patients with a sufficiently strong motivation to long-term abstinence. In remaining cases relapse was quite often.

Historický ústav Slovenskej akadémie vied Bratislava Slovenská republika

Psychiatrická klinika Lekárskej fakulty UK a UN Bratislava Staré Mesto Bratislava Slovenská republika

Importance of anti-alcohol treatment institutions for the fight against alcoholism in the first Czechoslovak Republic

Literatura