Cieľ: Stanovením volumometrických DXA parametrov korigovať zmeny BMD súvisiace s predpokladaným rastovým zaostávaním detí s juvenilnou idiopatickou artritídou (JIA) za predpokladu, že vBMD (objemová BMD) dieťaťa s chronickým ochorením aj pri nižšom vzraste môže byť za určitých podmienok ideálna a stanoviť odhady týchto parametrov pre jednotlivé štádiá puberty. Metódy: Predpokladaný pokles aBMD (areálna BMD) vo vzťahu k oneskorenému rastu a maturácii skeletu detí s JIA bol korigovaný stanovením BMAD (bone mineral apparent density) a WA BMD (width-adjusted BMD), ktoré boli získané prepočtom z vertebrálnych parametrov PA DXA scanov (Hologic) a z párovaných PA a laterálnych DXA scanov (L2–L4). Výstupy boli hodnotené u 60 detí s JIA v porovnaní s kontrolnou skupinou zdravých detí (n = 60). Výsledky: Zaznamenali sme signifikantné zníženie priemernej hodnoty PA BMD u skupiny detí s JIA (0,206 ± 0,06) v porovnaní s kontrolným súborom (0,602 ± 0,08, p <0,005). Po stanovení volumometrických DXA korekcií sa však priemerné hodnoty BMAD a WA BMD medzi skupinou detí s JIA a skupinou zdravých detí od seba nijako signifikantne neodlišovali (BMAD u pacientov s JIA 0,12 ± 0,06 vs. skupina zdravých detí 0,13 ± 0,07, p = 0,73, WA BMD v skupine detí s JIA 0,19 ± 0,05 vs. kontrolná skupina zdravých detí 0,20 ± 0,07, p = 0,86). Vo výstupoch tiež uvádzame, že hoci sme zaznamenali pokles PA BMD Z–skóre <-2 SD až u 17 (28,3 %) detí s JIA, po stanovení volumometrických prepočtov sme identifikovali iba 8 (13,33 %) JIA subjektov so signifikantným znížením vBMD voči kontrolnej skupine, vyhodnotenej ako na základe PA scanov (BMAD), tak z párovania PA a laterálnych DXA scanov (WA BMD). Zároveň, pri porovnaní Tanner štádií 1–5, prezentujeme WA BMD ako parameter citlivejší na zmeny súvisiace s rastom a sexuálnou maturáciou v porovnaní s BMAD, pričom deklarujeme prudšie tempo jeho nárastu v jednotlivých Tanner štádiách. Záver: Zníženie BMD založené výlučne na ohodnotení PA DXA scanov môže predstavovať u dieťaťa s chronickým ochorením limitujúcim rast diagnózu významne nadhodnotenú, stanovenú často nesprávne, t.j. aj za predpokladu ideálnej hodnoty vBMD.

Objective: To correct the changes in BMD associated with expected growth delay in children with juvenile idiopathic arthritis (JIA) by determining of volumometric DXA parameters, provided that vBMD (volumetric BMD) of a child with a chronic disease (even at delayed growth) may under certain conditions also be ideal and set the estimation of these parameters for concrete stages of puberty. Methods: In association with delay in growth and maturation of the skeleton the expected decrease of aBMD (areal BMD) in children with JIA was corrected by determining the BMAD (bone mineral apparent density) and WA BMD (width-adjusted BMD) vertebral DXA parameters, which have been obtained by using subsequent calculation of outputs derived from PA DXA scans (Hologic) and paired PA and lateral DXA scans (L2–L4). Outcomes were evaluated in 60 children with JIA and compared to the control group of healthy children (n=60). Results: Significant decrease of the mean PA BMD values in children with JIA (0.206 ± 0.06) when compared to the control group (0.602 ± ?0.08, p<0.005) have been detected. After determining the volumetric DXA corrections, however, mean values of BMAD as well as of WA BMD parameter did not differ significantly between the JIA group and healthy controls (BMAD 0.12 ± 0.06 in patients with JIA vs. 0.13 ± 0.07 in the group of healthy children, p=0.73, WA BMD 0.19 ± 0.05 in children with JIA vs. 0.20 ± 0.07 in the control group, p=0.86). We state, that although decrease of PA BMD Z-score <-2SD in 17 (28.3%) in children with JIA has been noticed, after determining the volumetric calculations, only 8 (13.33%) JIA subjects with a significant decrease vBMD when compared to the control group have been identified, evaluated by PA scan (BMAD), as well as by pairing of PA and lateral DXA scan (WA BMD). Likewise, in comparison with Tanner stages 1–5 we state, that WA BMD seems to be more sensitive DXA parameter in association with changes of growth and sexual maturation when compared to BMAD. We also declare its sharper pace of increase during concrete Tanner stages. Conclusion: Reduction in BMD based solely on evaluation of PA DXA scans may in a child with a chronic illness (limiting growth) represent a diagnosis significantly overstated, often given incorrectly, ie even assuming the ideal values of vBMD.

Dermatovenerologická klinika JLF UK a UNM Martin

Klinika detí a dorastu DFN Košice

Klinika detí a dorastu JLF UK a UNM Martin

Volumometric corrections of vertebral DXA scans in children with juvenile idiopathic arthritis