Ciele. Cieľom štúdie bolo overiť faktorovú štruktúru slovenskej verzie škály ProQOL, ktorá umožňuje zistiť mieru výskytu pozitívnych a negatívnych dôsledkov vykonávania pomáhajúcej profesie – zadosťučinenie z pomáhania a únavu z pomáhania (sekundárny traumatický stres a vyhorenie). Na základe teoretických východísk a výskumných zistení boli overované tri modely: dvojfaktorový (zadosťučinenie z pomáhania a únava z pomáhania), trojfaktorový (zadosťučinenie z pomáhania, sekundárny traumatický stres a vyhorenie) a dvojfaktorový (zadosťučinenie z pomáhania a sekundárny traumatický stres). Metóda. Výskum bol realizovaný na dvoch súboroch pomáhajúcich pracovníkov (N1 = 739 a N2 = 686), ktorí vyplnili škálu ProQOL. Dáta boli podrobené konfirmačnej faktorovej analýze s využitím metódy maximum likelihood v programe IBM SPSS Statistics 21 a AMOS. Výsledky. Konfirmačná faktorová analýza podporila dvojfaktorový model zadosťučinenia z pomáhania a sekundárneho traumatického stresu, ktorý vykazoval najlepšie parametre na oboch výskumných súboroch (súbor 1: RMR = = 0,047; SRMR = 0,061; GFI = 0,917; AGFI = =0,896; NFI = 0,852; CFI = 0,886; TLI = 0,872; RMSEA = 0,062; súbor 2: RMR = 0,054; SRMR = 0,051; GFI = 0,907; AGFI = 0,884; NFI = 0,899; CFI = 0,922; TLI = 0,913; RMSEA = = 0,065). Je možné konštatovať, že slovenská adaptácia ProQOL je reliabilná a validná a predstavuje vhodný nástroj na zisťovanie miery zadosťučinenia z pomáhania a sekundárneho traumatického stresu u pomáhajúcich pracovníkov. Limity. Vo výskumných súboroch boli zastúpené prevažne ženy. Druhý výskumný súbor bol vybraný nenáhodne. V prvom výskumnom súbore bolo dvakrát menej zdravotníkov, ale ostatné typy profesií boli v oboch súboroch zastúpené v porovnateľnom pomere. Výskum prebiehal iba v zariadeniach sociálnej a zdravotnej starostlivosti, preto sa zistenia vzťahujú len na vybrané typy pomáhajúcich profesií: zdravotníkov, sociálnych pracovníkov, psychológov, terapeutov, pedagógov, vychovávateľov a riadiacich pracovníkov.

Objectives. The aim of the present study was to test the factor structure of the Slovak version of the Professional quality of life scale (ProQOL). The instrument measures the frequency of experiencing positive and negative consequences of professional helping – compassion satisfaction and compassion fatigue (secondary traumatic stress and burnout). The three models were tested: a two-factor model (compassion satisfaction and compassion fatigue), a three-factor model (compassion satisfaction, secondary traumatic stress and burnout) and a two-factor model (compassion satisfaction and secondary traumatic stress). Method. Two groups of helping professionals participated (N1 = 739; N2 = 686) and completed the ProQOL. Confirmatory factor analysis (maximum likelihood method) in AMOS for IBM SPSS Statistics 21 was used to test the data. Results. A two-factor model (compassion satisfaction and secondary traumatic stress) was supported in both research samples (sample 1: RMR = 0,047; SRMR = 0,061; GFI = 0,917; AGFI = 0,896; NFI = 0,852; CFI = 0,886; TLI = 0,872; RMSEA = 0,062; sample 2: RMR = 0,054; SRMR = 0,051; GFI = 0,907; AGFI = = 0,884; NFI = 0,899; CFI = 0,922; TLI = 0,913; RMSEA = 0,065). Slovak adaptation of the Pro- QOL is a reliable and valid measure of compassion satisfaction and secondary traumatic stress among helping professionals. Limitations. More women than men participated. Purposive sampling method was used in the second research sample. Only helping professionals working in institutions providing social and health care participated: health professionals, social workers, psychologists, therapists, teachers, educators and supervisors. There were more health professionals in the second group of participants.

Katedra psychológie FF UPJŠ Košice

Confirmatory factor analysis of the Slovak version of the Professional quality of life scale (ProQOL)

Literatura