Úvod: Profesia sestry patrí medzi pomáhajúce pracovné skupiny, ktoré sú exponované dlhodobému pracovnému stresu. Jeho genézu podmieňuje interakcia medzi konštantným emočným tlakom a intenzívnymi interpersonálnymi vzťahmi odohrávajúcich sa v pracovnom prostredí. Početné výskumy a publikácie determinujú špecifické zdroje v pracovnom živote sestry, ktoré môžu viesť k fyzickému a psychickému vyčerpaniu. Cieľom prierezovej štúdie bolo zistiť prítomnosť príznakov syndrómu vyhorenia u nami definovaného súboru sestier z hľadiska dĺžky odbornej praxe a identifikovať stratégie zvládania pracovného stresu využívanými sestrami. Metodika: Vzorku tvorilo 172 sestier pracujúcich v zdravotníckych zariadeniach, pracoviská chirurgických odborov: oddelenia chirurgie, úrazovej chirurgie, stomatochirurgie, urológie, oddelenie anesteziológie a intenzívnej medicíny, gynekológie, pracoviská internistických odborov: oddelenie dlhodobo chorých, neurológie, dom ošetrovateľskej starostlivosti, oddelenie dialýzy, kardiológie. K zberu údajov sme použili dotazník, ktorý skúmal prejavy syndrómu vyhorenia a tendencie copingových stratégií zvládania stresových situácií v práci sestry v závislosti od druhu pracoviska (klinického zamerania). Výsledky: Výsledky štúdie poukázali na fyzickú a psychickú náročnosť práce sestier so signifikanciou v skupine sestier pracujúcich v chirurgických odboroch. Sestry trpia bolestivými stavmi, poruchami spánku, cítia emocionálne napätie v dôsledku výkonu povolania. Práca sestier zasahuje do súkromného života a preferovanou stratégiou zvládania záťaže je spánok, pasívny odpočinok. Závery: Expozícia početným stresorom, vyčerpanosť sestier a existencia rizika syndrómu vyhorenia je aktuálnou výzvou pre hľadanie sofistikovaných stratégií pomoci zdravotníckym pracovníkom za účasti politického rezortu, zdravotníckeho manažmentu a vzdelávacích inštitúcií.

Introduction: Nurse's profession is one of the helping work groups that are exposed to long-term work-related stress. Its genesis makes the interaction between constant emotional pressure and intense interpersonal relationships taking place in the work environment. Numerous research and publications determine the specific resources in the nursing work that can lead to physical and mental exhaustion. The goal of the cross-sectional study was to identify the presence of symptoms of burnout syndrome in a defined set of nurses in terms of length of professional practice and to identify work-related stress management strategies using by nurses. Material and Methods: The research group consisted of 172 nurses working in healthcare facilities, the departments of surgical departments: departments of surgery, traumatology, stomatology, urology, department of anaesthesiology and intensive medicine, gynaecology, workplaces of internal departments: long-term care, neurology, nursing care, cardiology. To collect the data, we used a questionnaire that explored the symptoms of burnout syndrome and the tendency of coping strategies to manage stressful situations in nursing work, depending on the type of workplace (clinical focus). Results: The results of the study revealed the physical and psychological difficulty of nursing work with significance in a group of nurses working in surgical departments. Nurses suffer from painful conditions, sleep disturbances, feel emotional tension due to their occupation. The work of nurses interferes with private life and the preferred strategy of managing the burden is sleep, passive rest. Conclusions: Exposure to numerous stressors, exhaustion of nurses, and the existence of burnout risk syndrome is the current challenge to find sophisticated strategies to help healthcare workers with the involvement of the political department, healthcare management and educational institutions.

Katedra ošetrovateľstva Fakulta zdravotníckych odborov Prešovská univerzita v Prešove

Burnout as a determinant of job performance of nurses