Cyklistika vo všetkých jej podobách je v súčasnosti u nás ale i vo svete jednou z najviac vy-konávaných pohybových aktivít. Stacionárny bicykel je často využívaný ako doplnok fyzioterapie pri rôznych vertebrogénnych ťažkostiach, ale i po operáciách axiálneho systému. Je ale stacionárny bicykel vhodným doplnkom rehabilitácie pri poškodení osového aparátu človeka? Metódy a súbor: Pre zber objektívnych dát sme použili neinvazívny diagnostický systém SonoSens Monitor. Po nalepení elektród na presne lokalizované miesto na tele respondenta, sme realizovali dva 10-minútové intervaly bicyklovania na stacionárnom bicykli. Výskumný súbor tvorili zdraví jedinci oboch pohlaví vo veku 23±2 rokov, s výškou 170±10 cm, hmotnosťou 75±10 kg a BMI v rozmedzí od 17 do 25.Výsledky: Na základe zhodnotení jednotlivých meraní a číselných hodnôt sme zaznamenali najvýraznejšie odchýlky z referenčných hodnôt pri jazde na stacionárnom bicykli v sagitálnej rovine vo všetkých úsekoch chrbtice, ktoré predstavujú neprimerané zaťaženie pevných aj mäkkých časti axiálneho aparátu, o čom svedčí aj hodnota štatistickej významnosti p<0,005. Záver: Z výsledkov je zrejmé, že jazda na stacionárnom bicykli nie je vhodným doplnkom fyzioterapeutickej liečby vertebrogénnych ťažkostí.

Basis and objective: Cycling in all its forms is presently in this country and in the world one of the most frequently performed motion activities. The stationary bicycle is often used as a supplement of physiotherapy is various vertebrogenic difficulties, but also after surgeries on the axial system. However, is the stationary bicycle a suitable supplement of rehabilitation is damages of human axial apparatus? Methods and cohort: For collection of objective data the authors used a noninvasive diagnostic system SonoSens Monitor. After sticking the electrodes on precisely specified positions on the respondent's body, the authors execute two 10-minute intervals of cycling on the stationary bicycle. The observed group employed health individuals of both sexes at the age of 23± 2 years, height 170±10 cm, weight 75±10 kg and BMI in the range of 17 to 25. Results: Based on the evaluation of individual measurements the authors recorded most conspicuous deviations from reference values in respondents' riding the stationary bicycle in sagittal plane with all sections of the spine, which is also documented by the level of statistical significance p< 005. Conclusion: the results made it obvious that riding on the stationary bicycle is not a suitable supplement of physiotherapeutic treatment of vertebrogenic difficulties.

Katedra fyzioterapie Fakulta zdravotníckych odborov Prešovská univerzita v Prešove

Katedra športov v prírode Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzita Karlova Praha

Is the stationary bicycle a suitable supplement of physiotherapy in vertebrogenic difficulties?