Úvod: Pankreatické cystické lézie (PCL) sú diagnostikované čoraz častejšie a niektoré majú malígny potenciál. Rozhodnutie o indikácii endosonografickej tenkoihlovej aspirácie (EUS-FNA) a resekcie zostáva stále výzvou. Ciele: Zhodnotiť realizovateľnosť a diagnostický prospech EUS--FNA, a u pacientov podstupujúcich chirurgickú resekciu, porovnať výsledky EUS-FNA s resekčnou histológiou. Metódy: Retrospektívna observačná štúdia u pacientov podstupujúcich EUS-FNA pre PCL. Hodnotili sme morfologické rizikové znaky: solídny komponent, nástenný uzol > 5 mm, rozšírený pankreatický vývod > 5 mm, veľkosť lézie > 4 cm. Mucinózna lézia bola definovaná makroskopicky pozitívnym string testom, hustým mucínom a/alebo vysokým CEA (> 100 ng/ml) alebo nízkou hladinou glukózy (< 2,8 mmol/l). Získaný materiál bol natretý na podložné sklíčka a odoslaný na cytológiu. Výsledky: Zahrnuli sme 30 pacientov, pomer M/Ž bol 20/10, priemerný vek bol 66,5 (IQR 58–73) rokov. Sedemnásť pacientov malo 1 a viac rizikových znakov, 13 nemalo žiadne. Makroskopické hodnotenie tekutiny bolo úspešné u 23 (76,6 %) pacientov, bolo pozitívne u 14 (skupina M) a negatívne u 9 pacientov (skupina N). Analýza tekutiny ukázala predpokladanú mucinóznu léziu u všetkých pacientov v skupine M a u štyroch (44,4 %) v skupine N. Desať pacientov podstúpilo chirurgickú resekciu. V porovnaní s resekčnou histológiou mala prítomnosť najmenej jedného rizikového znaku 100% senzitivitu a 42,8% špecificitu na diagnostiku high-grade neoplázie, tekutinová analýza mala 71,4% senzitivitu a 66,6% špecificitu pre mucinóznu léziu a cytologické hodnotenie malo 0% senzitivitu a 66,6% špecificitu pre high-grade neopláziu. Záver: Naša štúdia poskytuje pohľad na diagnostickú komplexnosť PCL. Ukazuje, že pacientov bez morfologických rizikových znakov je možné bezpečne sledovať a EUS-FNA je potrebná pri léziách s 1 alebo viacerými rizikovými znakmi. Lézie s mucinóznou tekutinou a rizikovým znakom by mali byť indikované na resekciu pre vysoké riziko malignity.

Background: Pancreatic cystic lesions (PCLs) are being more frequently diagnosed and some have the potential for malignant transformation. The decision for performing EUS-FNA and indicating surgery remains challenging. Aims: To evaluate the feasibility and diagnostic yield of EUS-FNA, and in patients undergoing surgery to compare results of EUS-FNA with the resection histology. Methods: A retrospective observational study in patients undergoing EUS-FNA for PCLs. We assessed morphological risk features: solid component, a mural nodule >5 mm, dilated pancreatic duct >5 mm, lesion size >4 cm. The mucinous content was defined macroscopically by positive string test/thick mucin and/or by high CEA (>100 ng/ml) or low glucose (<2.8 mmol/l). Aspirated material was smeared and sent for cytology. Results: We included 30 patients, an M/F ratio of 20/10, with a median age of 66.5 (IQR 58–73) years. Seventeen patients had one or more risk features, 13 had none. The macroscopic evaluation of fluid was reported in 23 (76.6%) patients, it was positive in 14 (Group M) and negative in nine patients (Group N). The fluid analysis showed a presumed mucinous lesion in all patients in Group M, and four (44.4%) in Group N. Ten patients underwent surgery. Compared with resection histology, the presence of at least one risk feature had 100% sensitivity and 42.8% specificity for diagnosing high-grade neoplasia, the fluid analysis had 71.4% sensitivity and 66.6% specificity for a mucinous lesion, and cytological evaluation had 0% sensitivity and 66.6% specificity for high-grade neoplasia. Conclusion: Our study provides insight into the diagnostic complexity of PCLs. Our experience supports safe follow-up in patients without morphological risk features, and EUS-FNA indication in lesions with one or more risk features. Due to the high risk of malignancy, presumed mucinous lesions with a risk feature should be referred for surgery.

Department of Gastroenterology and Hepatology 5th Department of Internal Medicine Comenius University Faculty of Medicine and University Hospital Bratislava

Department of Surgical Oncology SZU National Institute of Oncology Bratislava

Pathological Anatomy − DCP Bratislava Unilabs Slovensko s r o Bratislava

Tenkoihlová aspirácia pod endosonografickou kontrolou u pankreatických cystických lézií - skúsenosti z jedného centra a porovnanie s resekčnou histológiou

Citace poskytuje Crossref.org