Cieľ: Cieľom štúdie bolo zistiť súvislosti vybraných faktorov (veku, vzdelania, parity, plánovania dieťaťa, podpory kontaktu koža na kožu /skin to skin contact; SSC/, dojčenia, spokojnosti s partnerskou podporou, ochorenia dieťaťa, rizika depresie) s popôrodnou vzťahovou väzbou (mother-infant bonding; MIB) u slovenských žien. Metódy: Bol zvolený dizajn prierezovej štúdie. Na zber relevantných údajov sa použili dotazník popôrodnej vzťahovej väzby (Postpartum Bonding Questionnaire; PBQ) a škála popôrodnej depresie (Edinburgh Postnatal Depression Scale, EPDS). Dotazníky boli doplnené o výskumné premenné nevyhnutné na skúmanie vzťahov medzi týmito položkami a MIB. Výskumný súbor tvorilo 204 žien (priemerný vek 30,9 ± 4,8 rokov), ktoré boli 6 týždňov po pôrode. Na analýzu údajov bola použitá deskriptívna štatistika, Wilcoxon dvojvýberový test, Kruskal-Wallis test a regresný model. Výsledky: Menej kvalitná väzba medzi matkou a dieťaťom bola preukázaná u matiek s vyšším vzdelaním, s nepodporeným SSC po pôrode, nespokojných s partnerskou podporou a u matiek s rizikom depresie. Podľa regresného modelu medzi PBQ skóre a EPDS skóre sa preukázala štatisticky signifikantná súvislosť (p < 0.0001). Záver: Poznanie a identifikovanie rizikových faktorov MIB s dôrazom na skríning psychického stavu matiek považujeme zo strany pôrodných asistentiek za kľúčové pri navrhovaní včasných intervencií pre zlepšenie kvality tehotenstva, materstva a detstva.

Aim: The aim of the study was to determine the relationship between the selected factors (age, education, parity, child planning, skin-to-skin contact (SSC) support, breastfeeding, partner support satisfaction, a child with an illness, risk of depression) and their influence on postpartum mother-infant bonding (MIB) in Slovak women. Methods: A cross-sectional study was used. To collect the relevant data, the Postpartum Bonding Questionnaire (PBQ) and Edinburgh Postnatal Depression Scale (EPDS) were used. The questionnaires were supplemented by research variables essential for the evaluation of the links between these items and the MIB. The study sample consisted of 204 women (mean age 30.9 ± 4.8 years) who were 6 weeks after childbirth. The received data were analysed using descriptive statistics, the Wilcoxon two-sample test, the Kruskal-Wallis test, and the Regression modelling. Results: A lower quality mother-infant relationship was demonstrated in mothers with higher education, with unsupported postpartum SSC, dissatisfied with partner support, as well as in mothers at risk of depression. According to the regression model, a statistically significant correlation was demonstrated between the PBQ score and the EPDS score (p < 0.0001). Conclusions: Identification of MIB risk factors with an emphasis on screening for the mother's mental state is considered to be a key factor in designing early interventions to improve the quality of pregnancy, motherhood and childhood.

Comenius University in Bratislava

Comenius University in Bratislava Jessenius Faculty of Medicine in Martin Bioinformatics Unit Biomedical Center Martin Martin Slovak Republic

Comenius University in Bratislava Jessenius Faculty of Medicine in Martin Department of Midwifery Martin Slovak Republic

Jessenius Faculty of Medicine in Martin Department of Foreign Languages Martin Slovak Republic

Popôrodná vzťahová väzba medzi matkou a dieťaťom a s ňou súvisiace faktory

References provided by Crossref.org

Literatura