Detail
Článek
Článek online
FT
Medvik - BMČ
  • Je něco špatně v tomto záznamu ?

Dlhodobá úzkosť a klinicky diagnostikované poruchy: súvislosti s traumatizáciou v detstve a neistou vzťahovou väzbou v dospelosti
[Long-term anxiety and clinically diagnosed disorders: associations with childhood trauma and insecure attachment in adulthood]

Natália Kaščáková, Martina Petríková, Jozef Hašto, Peter Tavel

. 2022 ; 118 (5) : 189-197.

Jazyk slovenština Země Česko

Typ dokumentu práce podpořená grantem, klinická studie

Perzistentní odkaz   https://www.medvik.cz/link/bmc22027784

Digitální knihovna NLK
Zdroj

E-zdroje Online

Cieľ: V genéze väčšiny duševných porúch sa uplatňuje kombinácia hereditárnych dispozícií a nepriaznivých faktorov prostredia. Cieľom tejto práce bolo zistiť asociácie medzi rôznymi formami zlého zaobchádzania v detstve a dlhotrvajúcou úzkosťou v populácii a poruchami zo spektra neurotických, stresových a somatoformných porúch v dospelosti. Súbor a metodika: Z reprezentatívnej vzorky ČR (n = 1800, 48,7 % mužov, priemerný vek 46,61) boli vybraní: (A) subjektívne "zdraví" respondenti (n = 405, 58 % mužov, priemerný vek 36,54 ? 14,45) a (B) respondenti, ktorí subjektívne udávali dlhodobo úzkosť (n = 125, 32,8 % mužov, priemerný vek 40, 51 ? 12,71). Klinickú vzorku (C) tvorili pacienti zo spektra neurotických, stresových a somatoformných porúch (F 40-48) (n = 73, 27,4 % mužov, priemerný vek 40,51 ? 12,71). Respondenti v štandardizovanom interview odpovedali na nasledovné dotazníky: dotazník Trauma z dětství (CTQ), otázky na dlhotrvajúce zdravotné ťažkosti (vrátane úzkosti), Dotazník Prožívání blízkých vztahů (ECR-R-16), Stručná škála resilience (BRS) a vybrané otázky na anxietu v rámci Stručného Inventáře příznaků (BSI-53). Výsledky: Respondenti z populačnej vzorky, udávajúci emočné týranie a emočné a fyzické zanedbávanie mali aj po zohľadnení veku a pohlavia vyššie riziko, že budú trpieť dlhotrvajúcou úzkosťou. Všetky formy zlého zaobchádzania boli asociované so zvýšeným rizikom výskytu klinicky diagnostikovanej poruchy zo spektra neurotických, stresových a somatoformných porúch oproti populácii, ktorá neudávala žiadne ťažkosti, ale aj oproti populácii udávajúcej úzkosť. Riziko výskytu dlhotrvajúcej úzkosti v populačnej vzorke a klinicky diagnostikovanej poruchy zostalo štatisticky významné aj po zohľadnení vzťahovej úzkostnosti, vzťahovej vyhýbavosti a resiliencie. Záver: Významné asociácie medzi zlým zaobchádzaním v detstve a dlhotrvajúcou úzkosťou v populačnej vzorke a výskytom porúch zo spektra neurotických, stresových a somatoformných porúch v dospelosti poukazujú na dôležitosť faktorov prostredia - špeciálne zlých skúseností s opatrujúcimi osobami v detstve - v etiopatogenéze týchto porúch a upriamujú pozornosť na možnosti prevencie a nutnosť zohľadňovať ich pri terapeutických intervenciách.

Objective: A combination of hereditary dispositions and adverse environmental factors are involved in the development of most mental disorders. The study aimed to assess associations between various forms of childhood adversity and long-term anxiety in the population and disorders from the spectrum of neurotic, stress and somatoform disorders in adulthood. eurotic, stress and somatoform disorders (F 40-48) (n = 73, 27.4% men, mean age 40.51 ? 12.71). Respondents answered the following questionnaires in a standardized interview: the Childhood Trauma Questionnaire (CTQ), the Experiences in Close Relationships - Revised questionnaire (ECR-R-16), the Brief Resilience Scale (BRS) and selected questions on anxiety within the Brief Symptom Inventory (BSI-53). Results: Respondents from the population sample reporting emotional abuse and emotional and physical neglect had even higher odds of suffering from long-term anxiety, after adjusting for age and gender. All forms of childhood adversity were associated with increased risk of clinically diagnosed disorder from the spectrum of neurotic, stress and somatoform disorders compared to the population which did not report any difficulties but also compared to the population reporting anxiety. The risk of long-term anxiety in the population sample and the sample with a clinically diagnosed disorder remained statistically significant even after adjusting for attachment anxiety, attachment avoidance and resilience. Conclusion: Significant associations between childhood adversity and long-term anxiety in the population sample and the occurrence of disorders in the spectrum of neurotic, stress and somatoform disorders in adulthood point to the importance of environmental factors - especially adverse experiences with child caregivers - in the aetiopathogenesis of the disorders and prevention and highlight the possibilities of prevention and the need to consider them in therapeutic interventions.

Long-term anxiety and clinically diagnosed disorders: associations with childhood trauma and insecure attachment in adulthood

Bibliografie atd.

Literatura

000      
00000naa a2200000 a 4500
001      
bmc22027784
003      
CZ-PrNML
005      
20230504135811.0
007      
ta
008      
221206s2022 xr f 000 0|slo||
009      
AR
040    __
$a ABA008 $b cze $d ABA008 $e AACR2
041    0_
$a slo $b eng
044    __
$a xr
100    1_
$a Kaščáková, Natália $7 xx0063778 $u Institut sociálního zdraví UP Olomouc $u Psychiatricko-psychoterapeutická ambulancia Pro mente sana, Bratislava, Slovensko
245    10
$a Dlhodobá úzkosť a klinicky diagnostikované poruchy: súvislosti s traumatizáciou v detstve a neistou vzťahovou väzbou v dospelosti / $c Natália Kaščáková, Martina Petríková, Jozef Hašto, Peter Tavel
246    31
$a Long-term anxiety and clinically diagnosed disorders: associations with childhood trauma and insecure attachment in adulthood
504    __
$a Literatura
520    3_
$a Cieľ: V genéze väčšiny duševných porúch sa uplatňuje kombinácia hereditárnych dispozícií a nepriaznivých faktorov prostredia. Cieľom tejto práce bolo zistiť asociácie medzi rôznymi formami zlého zaobchádzania v detstve a dlhotrvajúcou úzkosťou v populácii a poruchami zo spektra neurotických, stresových a somatoformných porúch v dospelosti. Súbor a metodika: Z reprezentatívnej vzorky ČR (n = 1800, 48,7 % mužov, priemerný vek 46,61) boli vybraní: (A) subjektívne "zdraví" respondenti (n = 405, 58 % mužov, priemerný vek 36,54 ? 14,45) a (B) respondenti, ktorí subjektívne udávali dlhodobo úzkosť (n = 125, 32,8 % mužov, priemerný vek 40, 51 ? 12,71). Klinickú vzorku (C) tvorili pacienti zo spektra neurotických, stresových a somatoformných porúch (F 40-48) (n = 73, 27,4 % mužov, priemerný vek 40,51 ? 12,71). Respondenti v štandardizovanom interview odpovedali na nasledovné dotazníky: dotazník Trauma z dětství (CTQ), otázky na dlhotrvajúce zdravotné ťažkosti (vrátane úzkosti), Dotazník Prožívání blízkých vztahů (ECR-R-16), Stručná škála resilience (BRS) a vybrané otázky na anxietu v rámci Stručného Inventáře příznaků (BSI-53). Výsledky: Respondenti z populačnej vzorky, udávajúci emočné týranie a emočné a fyzické zanedbávanie mali aj po zohľadnení veku a pohlavia vyššie riziko, že budú trpieť dlhotrvajúcou úzkosťou. Všetky formy zlého zaobchádzania boli asociované so zvýšeným rizikom výskytu klinicky diagnostikovanej poruchy zo spektra neurotických, stresových a somatoformných porúch oproti populácii, ktorá neudávala žiadne ťažkosti, ale aj oproti populácii udávajúcej úzkosť. Riziko výskytu dlhotrvajúcej úzkosti v populačnej vzorke a klinicky diagnostikovanej poruchy zostalo štatisticky významné aj po zohľadnení vzťahovej úzkostnosti, vzťahovej vyhýbavosti a resiliencie. Záver: Významné asociácie medzi zlým zaobchádzaním v detstve a dlhotrvajúcou úzkosťou v populačnej vzorke a výskytom porúch zo spektra neurotických, stresových a somatoformných porúch v dospelosti poukazujú na dôležitosť faktorov prostredia - špeciálne zlých skúseností s opatrujúcimi osobami v detstve - v etiopatogenéze týchto porúch a upriamujú pozornosť na možnosti prevencie a nutnosť zohľadňovať ich pri terapeutických intervenciách.
520    9_
$a Objective: A combination of hereditary dispositions and adverse environmental factors are involved in the development of most mental disorders. The study aimed to assess associations between various forms of childhood adversity and long-term anxiety in the population and disorders from the spectrum of neurotic, stress and somatoform disorders in adulthood. eurotic, stress and somatoform disorders (F 40-48) (n = 73, 27.4% men, mean age 40.51 ? 12.71). Respondents answered the following questionnaires in a standardized interview: the Childhood Trauma Questionnaire (CTQ), the Experiences in Close Relationships - Revised questionnaire (ECR-R-16), the Brief Resilience Scale (BRS) and selected questions on anxiety within the Brief Symptom Inventory (BSI-53). Results: Respondents from the population sample reporting emotional abuse and emotional and physical neglect had even higher odds of suffering from long-term anxiety, after adjusting for age and gender. All forms of childhood adversity were associated with increased risk of clinically diagnosed disorder from the spectrum of neurotic, stress and somatoform disorders compared to the population which did not report any difficulties but also compared to the population reporting anxiety. The risk of long-term anxiety in the population sample and the sample with a clinically diagnosed disorder remained statistically significant even after adjusting for attachment anxiety, attachment avoidance and resilience. Conclusion: Significant associations between childhood adversity and long-term anxiety in the population sample and the occurrence of disorders in the spectrum of neurotic, stress and somatoform disorders in adulthood point to the importance of environmental factors - especially adverse experiences with child caregivers - in the aetiopathogenesis of the disorders and prevention and highlight the possibilities of prevention and the need to consider them in therapeutic interventions.
650    17
$a úzkostné poruchy $x etiologie $x psychologie $7 D001008 $2 czmesh
650    17
$a dospělí s anamnézou domácího násilí nebo sexuálního zneužívání v dětství $x psychologie $7 D054523 $2 czmesh
650    _7
$a úzkost $x etiologie $x psychologie $7 D001007 $2 czmesh
650    _7
$a připoutání k objektu $7 D009769 $2 czmesh
650    _7
$a průzkumy a dotazníky $7 D011795 $2 czmesh
650    _7
$a dospělí $7 D000328 $2 czmesh
650    _7
$a lidé $7 D006801 $2 czmesh
650    _7
$a lidé středního věku $7 D008875 $2 czmesh
650    _7
$a mužské pohlaví $7 D008297 $2 czmesh
655    _7
$a práce podpořená grantem $7 D013485 $2 czmesh
655    _7
$a klinická studie $7 D000068397 $2 czmesh
700    1_
$a Petríková, Martina $7 xx0279520 $u Institut sociálního zdraví UP Olomouc
700    1_
$a Hašto, Jozef, $d 1949- $7 xx0028604 $u Institut sociálního zdraví UP Olomouc $u Psychiatricko-psychoterapeutická ambulancia Pro mente sana, Bratislava, Slovensko $u Katedra sociálnej práce, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Bratislava, Slovensko
700    1_
$a Tavel, Peter, $d 1966- $7 mzk2007381874 $u Institut sociálního zdraví UP Olomouc
773    0_
$t Česká a slovenská psychiatrie $x 1212-0383 $g Roč. 118, č. 5 (2022), s. 189-197 $w MED00010990
856    41
$u http://www.cspsychiatr.cz/dwnld/CSP_2022_5_189_197.pdf $y plný text volně přístupný
910    __
$a ABA008 $b A 504 $c 617 $y p $z 0
990    __
$a 20221206144757 $b ABA008
991    __
$a 20230504135808 $b ABA008
999    __
$a ok $b bmc $g 1867360 $s 1179097
BAS    __
$a 3
BMC    __
$a 2022 $b 118 $c 5 $d 189-197 $i 1212-0383 $m Česká a slovenská psychiatrie $x MED00010990
LZP    __
$c NLK193 $d 20230504 $a NLK 2022-42/dk

Najít záznam

Citační ukazatele

Pouze přihlášení uživatelé

Možnosti archivace

Nahrávání dat ...