Cieľ: Cieľom tejto štúdie bolo identifikovať potenciálne homogénne podskupiny vysokoškolských študentov na základe ich profilu pitia alkoholu a následne ich porovnať z hľadiska demografických údajov, úzkosti, depresie, vnímaného stresu a reziliencie. Metódy: Nábor účastníkov (N = 1282; 80 % žien) bol robený medzi vysokoškolskými študentmi počas pandémie COVID-19 a z nej plynúcich obmedzení na Slovensku. Priemerný vek participantov bol 22,06 roka. Participanti vyplnili online prieskum pozostávajúci z batérie dotazníkov merajúcich psychopatológiu. Na odhadnutie rôznych podskupín pitia alkoholu medzi vysokoškolákmi bola použitá analýza latentných tried (LCA) na položkách testu Alcohol Use Disorders Identification Test (AUDIT). Tieto podskupiny boli následne porovnané v demografických a psychopatologických charakteristikách s využitím testu jednocestná ANOVA. Výsledky: LCA odhadla tri podskupiny: ľahkí konzumenti (55,2 %), rizikoví konzumenti (35,4 %) a problémoví konzumenti (9,4 %). Problémoví konzumenti mali najvyššiu úroveň vnímaného stresu, depresie a úzkosti, a zároveň najnižšiu odolnosť. Záver: Študenti s profilom problémového pitia sa od rizikovo pijúcich študentov líšil najmä dôsledkami pitia a frekvenciou nárazového pitia alkoholu. Rozdiely medzi výsledkami tejto štúdie a predchádzajúcich výskumov možno do určitej miery pripísať situácii spojenej s prebiehajúcou pandémiou COVID-19 v čase zberu údajov.
Objective: This study aims to identify potential homogeneous subgroups of college students based on their drinking patterns and then compare them on demographics, anxiety, depression, perceived stress, and resilience. Methods: Participants (N = 1282; 80% females) were recruited among college students during lockdown in the COVID-19 pandemic in Slovakia. The mean age of participants was 22.06 years. They completed an online survey consisting of a battery of questionnaires measuring psychopathology. The Latent Class Analysis (LCA) on Alcohol Use Disorders Identification Test (AUDIT) items was utilized to estimate different drinking subgroups among college students. These subgroups were then compared on demographic and psychopathological characteristics using one-way ANOVA. Results: The LCA estimated three subgroups: light drinkers (55.2%), at-risk drinkers (35.4%), and problem drinkers (9.4%). Problem drinkers had the highest levels of perceived stress, depression, and anxiety as well as the lowest resilience. Conclusion: Participants with problem drinking profile differed from at-risk drinking students mainly by the consequences of drinking and the frequency of binge drinking. The differences between the findings of the present study and previous research could be attributed to some extent to the situation associated with the ongoing COVID-19 pandemic at the time of data collection.
- MeSH
- COVID-19 psychology MeSH
- Data Interpretation, Statistical MeSH
- Humans MeSH
- Young Adult MeSH
- Alcohol Drinking in College * psychology MeSH
- Alcohol-Related Disorders classification prevention & control MeSH
- Behavior Rating Scale statistics & numerical data MeSH
- Check Tag
- Humans MeSH
- Young Adult MeSH
- Geographicals
- Slovakia MeSH
Cieľ: Cieľom výskumu bolo preskúmať úlohu subjektívne vnímanej asertivity, sociálnych zručností a závažnosti symptómov ako prediktorov každodenného fungovania u pacientov s poruchami z okruhu schizofrenického spektra. Materiál a metóda: Výskumu sa zúčastnilo 30 pacientov s poruchami z okruhu schizofrenického spektra liečených v Psychiatrickom stacionári Psychiatrickej kliniky LF UK a UNB. Na hodnotenie funkčnosti boli použité metódy: Škála špecifických úrovní fungovania SLOF a Škála osobnej a sociálnej výkonnosti PSP. Závažnosť symptómov sme vyhodnocovali prostredníctvom Škály globálneho klinického dojmu CGI upravenej pre pacientov so schizofréniou. Ako ďalšie metódy boli použité Dotazník asertivity, Dotazník mylných presvedčení a Dotazník komunikačných zručností. Výsledky boli spracované cez korelačnú a regresnú analýzu. Výsledky: Celková funkčnosť bola nižšia u ľudí so závažnejšou negatívnou symptomatikou (rs = -0,394, p = 0,031) a celkovou horšou závažnosťou ochorenia (rs = -0,436, p = 0,016). Celkovo symptómy vysvetľovali cca 19,8 % variability. V prípade subjektívnej funkčnosti meranej symptómy vysvetľovali cca adjR2 = 67,4 % pozorovanej variability. Ako významné prediktory sme identifikovali závažnosť pozitívnych (rs = -0,358, p = 0,003) aj negatívnych symptómov (rs = -0,652, p < 0,001). Asertivita nesúvisela s hodnotením funkčnosti. Záver: Výsledky preukázali, že najsilnejšími prediktormi funkčnosti u pacientov s poruchami schizofrenického spektra sú symptómy ochorenia, najmä závažnosť pozitívnych a negatívnych symptómov. Subjektívne vnímaná asertivita nepredikovala subjektívne vnímané ani objektívne posudzované psychosociálne fungovanie. Pacienti boli schopní relatívne presne hodnotiť úroveň svojho fungovania, najmä v pracovnej oblasti.
Study aims: The aim of this research was to examine the role of assertiveness, social skills and the role of symptom severity as predictors of psychosocial functioning in patients with schizophrenia spectrum disorders. Material and method: Thirty patients with schizophrenia spectrum disorders treated in the Psychiatric Inpatient Unit of the Psychiatric Clinic of the Faculty of Medicine of the Comenius University and the UNB participated in the study. The following methods were used for functional assessment: the SLOF Specific Levels of Functioning Scale and the PSP Personal and Social Performance Scale. Symptom severity was evaluated using the CGI Global Clinical Impression Scale adapted for patients with schizophrenia. The Assertiveness Questionnaire, the Mistaken Beliefs Questionnaire, and the Social Skills Questionnaire were used as additional methods. The results were analyzed through correlation and regression analysis. Results: Overall functioning was lower in those with more severe negative symptoms (rs = -0.394, p = 0.031) and overall lower severity of illness (rs = -0.436, p = 0.016). Overall, symptoms explained approximately 19.8% of the variability. For subjective, symptoms explained approximately adjR2 = 67.4% of the observed variability. We identified severity of both positive (rs = -0.358, p = 0.003) and negative symptoms (rs = -0.652, p < 0.001) as significant predictors. Assertiveness was not related to functional assessment. Conclusion: The results showed that the strongest predictors of functionality in patients with schizophrenia spectrum disorders are symptoms of the illness, especially the severity of positive and negative symptoms. Subjectively perceived assertiveness did not predict either subjectively perceived or objectively assessed psychosocial functioning. Patients were able to assess their level of functioning relatively accurately, particularly in the work domain.
Cieľ: Zistiť výskyt somatických symptómov u adolescentov s dôrazom na prežívanie vzťahov s rodičmi (vrelosť, záujem, pocit bezpečia), a ďalšie rodinné faktory (rodičovský dohľad, inkonzistencia vo výchove). Overiť výskyt a rozdiely v somatickej symptomatológie v troch vekových kohortách (ranná, stredná, neskorá adolescencia). Materiál a metóda: K analýze somatických symptómov v kontexte percepcie rodinných faktorov adolescentmi (N = 1497) boli využité dáta z projektu SAHA (The Social and Health Assessment). Výsledky: Vzhľadom k nenormálnej distribúcii premenných boli zvolené neparametrické testy (Spearmanov variant koeficientu, Kruskalov-Wallisov test). Významné vzťahy boli zaznamenané medzi rodinnými vzťahmi (rodičovská vrelosť, záujem), rodinnými faktormi (inkonzistencia vo výchove) somatickou symptomatológiou vo všetkých troch vekových kohortách (10-13-roční) N = 199 (13,3 %); 2. (14-16-roční) N = 538 (35,9 %); 3. (17-18-roční). Analýza parciálnych symptómov priniesla zistenie, že akýkoľvek somatický symptóm súvisí s inkonzistenciou rodičovskej výchovy. Nižší výskyt somatickej symptomatológie bol identifikovaný v rodinnom prostredí, v ktorom adolescenti prežívajú pocit bezpečia, vo väčšej miere percipujú vrelosť rodičov a ich úprimný záujem. Prítomnosť parciálnych symptómov (bolesti hlavy, brucha, nevoľnosti alebo zvracanie, kožné vyrážky) bola preukázaná v spojení s percipovaním slabšej rodičovskej vrelosti. Záver: Výsledky poukazujú na dôležitosť percepcie rodinného prostredia v kontexte vzťahov medzi rodičmi a adolescentmi v súvislosti s prítomnosťou somatických symptómov.
Objective: The aim of the study was to verify the occurrence of somatic symptoms in adolescents, with an emphasis on relationships with parents (warmness, interest, sense of security) and other family factors (parental supervision, inconsistency in upbringing). This is followed by a study of current somatic symptomatology in adolescents and differences in their preference of somatic symptoms in three age cohorts. Material and method: Data from the SAHA (The Social and Health Assessment) project were used to analyze somatic symptoms in the context of adolescents and their perception of family (N=1497). Results: Due to the abnormal distribution of the variables, non-parametric assays were chosen (Spearman variance coefficient, Kruskal Wallis test). Significant associations were observed between family relationships (parental warmth, interest), family factors (inconsistency in upbringing) by somatic symptomatology in all three age cohorts (10 to 13 years) N = 199 (13.3%); 2. (14 to 16 years) N = 538 (35.9%); 3. (17 to 18 years). Analysis of partial symptoms has revealed that any somatic symptom is related to the discrepancy in parenting. A lower occurrence of somatic symptomatology has been identified in a family setting in which adolescents experience a sense of security. In addition they perceive the extent of parental warmth and their sincere interest much greater. The presence of partial symptoms (headache, abdominal discomfort, nausea or vomiting, skin rashes) has been demonstrated in conjunction with the weaker parental endurance. Conclusion: The results demonstrate the importance of perception of the family environment in the context of parental and adolescent relationships in relation to the presence of somatic symptoms.
- MeSH
- Child MeSH
- Data Interpretation, Statistical MeSH
- Cohort Studies MeSH
- Quality of Life psychology MeSH
- Humans MeSH
- Adolescent * MeSH
- Perception MeSH
- Surveys and Questionnaires statistics & numerical data MeSH
- Adolescent Psychiatry MeSH
- Psychophysiologic Disorders * psychology MeSH
- Parents psychology MeSH
- Family Relations * psychology MeSH
- Behavior Rating Scale statistics & numerical data MeSH
- Psychology, Social MeSH
- Students psychology statistics & numerical data MeSH
- Education MeSH
- Self Report statistics & numerical data MeSH
- Check Tag
- Child MeSH
- Humans MeSH
- Adolescent * MeSH
Príspevok sa venuje analýze výskytu rizikového správania u žiakov mladšieho školského veku na základe hodnotenia učiteľov primárneho stupňa základných škôl prostredníctvom Škály rizikového správania žiaka (Mezera et al., 2000). Na základe výskumných zistení štúdia konštatuje prevalenciu agresie u 118 žiakov (z toho 74 chlapcov a 44 dievčat). Bol zistený štatisticky významný rozdiel (na hladine významnosti α = 0,05) v premenných asociálne správanie, antisociálne správanie, impulzívne správanie, maladaptívne správanie, negativistické správanie ako aj inklinovanie k problémovej skupine v prospech chlapcov. Štúdia zahŕňa podrobnejšiu analýzu celkového výskytu kategórií rizikového správania žiakov mladšieho školského veku posudzovaných učiteľom, ako aj rodové rozdiely vyskytujúce sa v jednotlivých kategóriách správania a tieto dáva do súvisu so zisteniami iných autorov Verešová & Hušvétyiová, 2005; Čerešník & Gatial 2014; Siquetra et al., 2010; Trentacosta & Shaw, 2012 a pod.).
In the last few years, it was recorded a significant increase of aggression, bullying, intolerance and other forms of inappropriate behaviour in children in primary and secondary schools. Problems at schools which are solved too late, or more often not solved at all, frequently cause not only the masking of these phenomena and thus provide support to aggressors but also the demotivation of teachers, burnout syndrome, dissatisfaction at work and so on. This study is trying to analyse an incidence of problem behaviour pupils in younger school age. Its aim is to present the results of our broadly conceived research which had the goal of ascertaining the opinions of teachers on the characteristics of aggression in younger schoolage pupils and the evaluation of risky behaviour of pupils by the primary school teachers.
- MeSH
- Aggression psychology MeSH
- Child Behavior * psychology MeSH
- Psychology, Child MeSH
- Child MeSH
- Adult psychology MeSH
- Gender Identity MeSH
- Humans MeSH
- Social Behavior Disorders psychology MeSH
- Problem Behavior * psychology MeSH
- Bullying psychology statistics & numerical data MeSH
- Behavior Rating Scale statistics & numerical data MeSH
- Schools MeSH
- Social Problems psychology statistics & numerical data MeSH
- Psychology, Social MeSH
- Students psychology statistics & numerical data MeSH
- School Teachers psychology statistics & numerical data MeSH
- Check Tag
- Child MeSH
- Adult psychology MeSH
- Humans MeSH
BACKGROUND/AIMS: The aim of this study was to perform a psychometric validation of the Czech version of the Quality of Life - Alzheimer's Disease scale (QoL-AD) for patients with early-stage dementia. METHODS: The sample included 212 patient-proxy pairs. For convergent validity, the Czech version of the Bristol Activities of Daily Living Scale (BADLS-CZ), the Short Physical Performance Battery (SPPB), and the Geriatric Depression Scale (GDS) were used. RESULTS: The reliability of the QoL-AD for patients and caregivers was good (Cronbach's α = 0.85, ICC = 0.25-0.54). A positive correlation existed between the QoL-AD and the SPPB, and negative correlations existed between the QoL-AD and the BADLS-CZ as well as between the QoL-AD and the GDS. Factor analysis resulted in a three-factor solution (physical and mental health, family life, and social security). CONCLUSION: The Czech version of the QoL-AD has good psychometric properties in compliance with international recommendations.
- MeSH
- Alzheimer Disease diagnosis psychology MeSH
- Activities of Daily Living psychology MeSH
- Quality of Life psychology MeSH
- Middle Aged MeSH
- Humans MeSH
- Psychometrics statistics & numerical data MeSH
- Reproducibility of Results MeSH
- Aged, 80 and over MeSH
- Aged MeSH
- Behavior Rating Scale statistics & numerical data MeSH
- Check Tag
- Middle Aged MeSH
- Humans MeSH
- Male MeSH
- Aged, 80 and over MeSH
- Aged MeSH
- Female MeSH
- Publication type
- Journal Article MeSH
- Research Support, Non-U.S. Gov't MeSH
- Validation Study MeSH
- Geographicals
- Czech Republic MeSH
