Cieľom výskumu bolo overiť účinnosť dvoch odlišných typov silového tréningu. Všeobecného zameraného na rozvoj svalovej topografie a kombinovaného - maximálne silového a plyometrického tréningu na zmeny všeobecných a špeciálnych rýchlostno-silových schopností 12-tich mladých hráčov ľadového hokeja. Išlo o jednoskupinový postupný kvázi-experiment v trvaní 8 týždňov s frekvenciou podnetov 2 krát týždenne v troch sériách cvičení. Prvé 4 týždne absolvovali mladý hokejisti základný silový tréning zameraný na topografiu všeobecnými prostriedkami (6 – 8 cvičení, 3 série, 70% - 80% 1 RM s počtom opakovaní 8 – 10). Druhé 4 týždne bol silový tréning kombinovaný a pozostával s maximálne silových metód (2-4 opakovania s 85-95% 1RM) a následnou aplikáciou plyometrických cvičení v 6-10 opakovaniach v jednej tréningovej jednotke. Sledovali sme zmeny parametrov pohybovej výkonnosti v špecifických a v nešpecifických podmienkach. Výsledky preukázali nasledovné zmeny: Vo vertikálnom výskoku bez protipohybu (SJ) sme zaznamenali po období kombinovaného tréningu (EX2) zlepšenie z 33,3 ± 2,89cm na 34,35 ± 2,80cm čo je nárast o 1,05 cm (3,2%; p<0,01); vo výskoku s protipohybom (CMJ) nastalo zlepšenie z 36,51 ± 4,39cm na 37,84 ± 4,36cm o 1,33 cm, čiže o 3,6% (p<0,01). V období rozvoja všeobecnej svalovej topografie (EX1) nastal v parametri vertikálny výskok bez protipohybu (SJ) tiež významný nárast z 32,48 ± 3,65sm na 33,3 ± 2,89 cm (p<0,05). Anaeróbny alaktátový výkon (AAV) bol pozitívne ovplyvnený obidvomi experimentálnymi podnetmi. V EX1 z 42,09 ± 4,48 W.kg-1 na 42,72 ± 4,61 W. kg-1 (p<0,01) a neskôr v EX2 na 43,78 ± 4,44 W.kg-1 (p<0,01). V testoch odrazových schopností zložitejšieho charakteru sme takisto zaregistrovali pozitívne zmeny, čo sa prejavilo zlepšením výkonov v obidvoch obdobiach. V skoku do diaľky z miesta (SZM) v EX1 období z 246,25 ± 11,07cm na 249,17 ± 10,32cm (p<0,01) a následne na 253,58 ± 9,83cm v EX2 (p<0,01). V trojskoku (3SK), teste na rýchlosť so zmenami smeru (10x5) a v testoch na ľade boli významné prírastky iba v období kombinovaného tréningu (EX2). V teste 3SK z 722,42 ± 29,58cm na 727,50 ± 30,64cm; v teste 10x5m z 17,00 ± 0,57s na 16,90 ± 0,57 s (p<0,01); v teste korčuliarskej rýchlosti (1x36m) z 4,95 ± 0,10s na 4,88 ± 0,09s o 1,4% (p<0,01); v teste korčuliarskej rýchlosti so zemami smeru (6x9m) z13,73 ± 0,48s na 13,63 ± 0,51s o 0,8% (p<0,05); v teste korčuliarskej vytrvalosti v rýchlosti (Okr) z 14,79 ± 0,18s na 14,67 ± 0,20s o 0,8% (p<0,05). V parametroch testu špeciálnych zručností - rýchlosti s vedením puku (Sla) nenastali významné zmeny ani v jednom období. Záverom môžeme konštatovať, že kombinovaný tréning (maximálna sila a plyometria) mal v porovnaní s tréningom všeobecnej sily viac pozitívny vplyv na rozvoj rýchlostno-silových schopností mladých hráčov ľadového hokeja, ktorý sa prejavil aj v špecifických podmienkach hodnotenia pohybovej výkonnosti na ľa

Purpose of this study was to compare effects of general strength training with combined maximal strength and plyometrics training. Twelve young ice hockey players were examined and intervened 4-week general strength training (EX1) at first and consequently 4-week, combined training (EX2). Combined training consisted of maximal strength workouts with 2-4 repetitions on 85-95% 1RM and subsequent application of plyometrics workouts with 6-10 repetitions. The training group performed 2 sessions per a week in 3 sets of exercises. The measurements were assessed before, between and after periods and consisted of specific test performed on ice and non-specific tests off ice. The results showed that in EX2 period SJ improved from 33,3 ± 2,89 cm to 34,35 ± 2,80 cm by 1,05 cm (3,2%; p<0,01); CMJ from 36,51 ± 4,39 cm to 37,84 ± 4,36 cm by 1,33 cm (3,6%; p<0,01). Also in EX1 period SJ was changed from 32,48 ± 3,65 cm to 33,3 ± 2,89 cm (p<0,05). Anaerobic alactic power (AAV) changed significantly in EX1 period from 42,09 ± 4,48 W.kg-1 to 42,72 ± 4,61 W.kg-1 (p<0,01) afterwards in EX2 period to 43,78 ± 4,44 W.kg-1 (p<0,01). In jumping performances we measured in both periods significant improvements; standing long jump (SZM) in EX1 period from 246,25 ± 11,07 cm to 249,17 ± 10,32 cm (p<0,01) then in the end of EX2 period 253,58 ± 9,83 cm (p<0,01). Standing triple jump (3SK), agility run (10x5) and all specific test on ice were significant changes recorded only in EX2 period. 3SK from 722,42 ± 29,58 cm to 727,50 ± 30,64 cm; 10x5m from 17,00 ± 0,57 s to16,90 ± 0,57 s (p<0,01); on ice speed tests (1x36m) from 4,95 ± 0,10 s to 4,88 ± 0,09 s by 1,4% (p<0,01); (6x9m) from 13,73 ± 0,48 s to 13,63 ± 0,51 s by 0,8% (p<0,05); in speed endurance ice hockey skating test (Okr) form 14,79 ± 0,18 s to 14,67 ± 0,20 s o 0,8% (p<0,05). Skills ice hockey test parameters (Sla) did not changed significantly in EX1 neither in EX2 period. It could be concluded that both periods had effect on motor performance enhancement, but EX2 training period was more sufficient for improvement in speed-strength abilities especially in specific condition on ice.

• MeSH
• Hockey * physiology   education   MeSH
• Humans MeSH
• Adolescent MeSH
• Motor Skills physiology   classification   MeSH
• Plyometric Exercise * statistics & numerical data   utilization   MeSH
• Muscle Strength physiology   MeSH
• Physical Exertion physiology   MeSH
• Physical Education and Training methods   organization & administration   trends   MeSH
• Physical Fitness MeSH
• Check Tag
• Humans MeSH
• Adolescent MeSH
• Male MeSH