Východiská: Talaromykóza (penicilinóza) je multirezistentná oportúnna mykotická infekcia, ktorá môže prebiehať inaparentne a v niektorých prípadoch imitovať disemináciu nádorového ochorenia. Prípad: Zaznamenali sme prípad 33-ročnej pacientky s mucinóznym adenokarcinómom ľavého ovária, iniciálne FIGO IIC, po hysterektómii, bilaterálnej adnexektómii, omentektómii a po exstirpácii port-site metastázy. Po prvolíniovej chemoterapii, šesť cyklov paklitaxelu + karboplatiny, boli v náleze z vyšetrení pozitrónovou emisnou tomografiou / výpočtovou tomografiou (PET/CT) popisované metabolicky aktívne infiltráty v oboch pľúcnych hrotoch, bez predpokladaného súvisu zo základným ochorením, a početné hypermetabolické ložiská v slezine, incipientné metastázy. Pacientka nemala klinické ťažkosti ani zvýšené zápalové parametre, iniciálne zvýšené onkomarkery CA125 a CA72-4 po liečbe poklesli. Cytologicky v bronchoalveolárnej laváži bol prítomný zápalový infiltrát s prímesou vláknitých húb - najskôr pľúcna aspergilóza, sérologicky manán aj galaktomanán boli negatívne. Vzhľadom na plánovanú splenektómiu bola empiricky začatá liečba vorikonazolom. Neskôr dodaný výsledok z kultivácie na vláknité huby z bronchoalveolárnej laváže odhalil veľmi ojedinele prítomné Penicillium sp. rezistentné na všetky testované antimykotiká okrem amfotericínu B. Pacientka absolvovala liečbu lipozomálnym amfotericínom B v dvoch kúrach, celkovo 28 dní, imunomodulačnú liečbu pre sekundárnu celulárnu imunodeficienciu a preočkovanie proti opúzdreným patogénom. Splenektómia bola vykonaná 6 mesiacov od ukončenia chemoterapie. Histologickým vyšetrením materiálu zo splenektómie sa zistil chronický granulomatózny zápal bez mykotických hýf, bez známok malignity. Po splenektómii bola pacientka preliečená pre intraabdominálny absces v oblasti ľavého hypogastria chirurgickou incíziou a drenážou a antibiotickou liečbou klindamycínom. Závěr: Pacientka je 12 mesiacov po splenektómii v observácii onkológa, gynekológa aj imunológa, pravidelne má PET/CT vyšetrenia a stanovenie onkomarkerov. Infekcia Penicillium sp. môže byť inaparentná aj pri jej vzdialenom rozseve. Môže sa prejavovať v difúznej, granulomatóznej a zmiešanej forme. Jej liečba môže byť obmedzená na amfotericín B vzhľadom na jej rezistenciu na antimykotiká, pre lepšie farmakokinetické vlastnosti sa odporúča podávať lipozomálnu formu. V prípade diseminácie, napriek inaparentnej forme, odporúčame podávanie viac ako 14 dní. Pri výskyte oportúnnej infekcie je vhodná imunomodulačná liečba.
Background: Talaromycosis (penicillinosis) is multiresistent opportunistic mycosis. The infection can be inapparent and it can simmulate malignant tumor dissemination in some patients. Case: We present a case of 33-years-old patient with mucinous adenocarcinoma of left ovary, initially FIGO IIC. The patient had had hysterectomy, bilateral adnexectomy, omentectomy and port-site metastasis extirpation. Six cycles of 1st chemotherapy paclitaxel and carboplatin had been administered to patient following the surgery. Positron emission tomography / computed tomography (PET/CT) scan after the treatment, had shown metabolic activity infiltrating both lung apexes, supposedly with no disease correlation, and hypermetabolic foci in spleen, suspicious of being metastases. Pacient showed no clinical symptoms, nor markers of inflammation elevation. Initially elevated serum tumor markers CA125 and CA72-4 had decreased after the treatment. Bronchoalveolar lavage cytology described presence of inflammatory infiltration with fungiforming hyphae - most probably an aspergillosis. Mannan and galactomannan serology was negative. In regard to splenectomy plans, treatment with voriconazol was initiated empirically. Result of fungi cultivation out of bronchoalveolar lavage was finalized later, showing sporadic presence o Penicillium sp. with resistance to antimycotic treatment except for amphotericin B. Liposomal amphotericin B treatment was administered in two cures, 28 days in total. Immunomodulatory treatment of secondary cellular immunodeficiency and vaccination against encapsulated bacteria was given to the patient. Splenectomy was performed 6 months after the end of chemotherapy treatment. Histopathology showed chronic granulomatous inflammation without mycotic hyphae, with no evidence of tumor cells. After the splenectomy, patient was treated by surgical incision and drainage and by klindamycin for intraabdominal abscess in left hypogastric area. Conclusion: Patient is under follow up by oncologist, immunologist and gynecologist 12 months after the splenectomy, she is surveilled by PET/CT and serum tumor markers. Talaromycosis can be clinically inapparent in spite of its dissemination. It can be present in diffuse, granulomatous and mixed form. Therapeutic agent is sometimes limited to amphotericin B due to its resistence. Liposomal form of amphotericin B is recommended regarding its pharmacokinetic properties. In case of dissemination, administration period of more than 14 days is recommended, even in inapparent form. Immunomodulatory treatment is recommended due to opportunistic infection.
- MeSH
- amfotericin B terapeutické užití MeSH
- dospělí MeSH
- lidé MeSH
- mykózy * diagnóza farmakoterapie MeSH
- nádory vaječníků * komplikace terapie MeSH
- oportunní infekce * etiologie farmakoterapie MeSH
- Penicillium účinky léků MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Malígna somatická transformácia v zrelom cystickom teratóme je zriedkavý fenomén, pri ktorom vzniká zhubný nádor z diferencovaných tkanivových štruktúr niektorého zo zárodočných listov. Autori prezentujú prípad 38 - ročnej ženy so zrelým cystickým teratómom oboch vaječníkov a mucinóznym adenokarcinómom vzniknutým z endodermálnej zárodočnej línie v pravom ováriu, ktorý imunohistochemicky vykazoval charakteristiky non-intestinálnej diferenciácie. V čase diagnostiky nádor metastázoval do panvových a retroperitoneálnych lymfatických uzlín. Pacientka bola liečená troma líniami chemoterapie a po 15 mesiacoch od stanovenia diagnózy zomrela za príznakov progresie vo forme masívnej nádorovej propagácie do retroperitoneálnych, mediastinálnych a krčných lymfatických uzlín, infiltrácie retroperitonea a duodena a peritoneálneho rozsevu. Malígna somatická transformácia v zrelom cystickom teratóme je spojená so zlou prognózou. Najdôležitejším prognostickým faktorom je štádium v čase stanovenia diagnózy. Kľúčové slová: ovárium – zrelý cystický teratóm – malígna transformácia – adenokarcinóm – nádorový marker
Somatic malignant transformation in mature cystic teratoma is a rare phenomenon of a malignancy of differentiated tissue structures of any stem line. The authors present a case of a 38-year-old female with mature cystic teratoma of both ovaries and with mucinous adenocarcinoma arising from endodermal germ line in the right ovary, showing immunohistochemical features of non-intestinal differentiation. At the time of diagnosis the tumour metastasized to the pelvic and retroperitoneal lymph nodes. The patient was treated with three lines of chemotherapy and died after 15 months with signs of massive progression into the retroperitoneal, mediastinal and cervical lymph nodes, retroperitoneum, duodenal wall and peritoneal cavity. Somatic malignant transformation in mature cystic teratoma is associated with poor prognosis. The most important prognostic factor is tumour stage at the time of diagnosis. Keywords: ovary – mature cystic teratoma – malignant transformation – adenocarcinoma – tumour marker
- Klíčová slova
- zralý cystický teratom, maligní transformace,
- MeSH
- dospělí MeSH
- fatální výsledek MeSH
- imunohistochemie MeSH
- karcinom z prstenčitých buněk diagnóza patologie MeSH
- lidé MeSH
- lymfatické uzliny patologie MeSH
- metastázy nádorů patologie MeSH
- mucinózní adenokarcinom * diagnóza patologie terapie MeSH
- nádorová transformace buněk MeSH
- nádory vaječníků * diagnóza patologie terapie MeSH
- progrese nemoci MeSH
- teratom * diagnóza komplikace patologie MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Východiská: Liečba rekurentného karcinómu ovária nie je štandardizovaná. Predklinické testy dokázali synergický účinok gemcitabínu a platiny, ktorý môže prelomiť rezistenciu na platinu. Preto sa predpokladá účinnosť kombinovaného režimu gemcitabín a platina nielen v liečbe platina senzitívneho, ale aj v liečbe platina rezistentného ochorenia. Pred plánovanou chemoterapiou by sa malo zvážiť operačné riešenie recidívy ochorenia, tzv. sekundárna (príp. terciárna) chirurgická cytoredukcia. Pacienti a metódy: Ide o retrospektívnu analýzu súboru 58 pacientok s rekurentným karcinómom ovária liečených režimom gemcitabín a platinový derivát (GP) v druhej alebo tretej línii chemoterapie. U určitej skupiny pacientok pred systémovou liečbou bola vykonaná sekundárna cytoredukcia. Cieľom analýzy bolo zistiť liečebnú odpoveď, čas do progresie ochorenia a celkové prežívanie pacientok v celom súbore a v podskupinách s platina senzitívnym a platina rezistentným ochorením. Ďalším cieľom bolo zistiť koreláciu medzi sekundárnou chirurgickou cytoredukciou a efektivitou chemoterapie. Výsledky: Systémovou liečbou GP sa v celom súbore dosiahla liečebná odpoveď 53,5 % s časom do progresie ochorenia 10 mesiacov a celkovým prežívaním 23,5 mesiaca. Pri porovnaní skupín s platina senzitívnym a platina rezistentným ochorením bola dokázaná lepšia liečebná odpoveď, dlhší čas do progresie ochorenia a celkové prežívanie u pacientok s platina senzitívnym ochorením, avšak rozdiel nebol štatisticky signifi kantný. U 20 pacientok bola pred systémovou liečbou vykonaná efektívna sekundárna chirurgická cytoredukcia. Pacientky s efektívnou sekundárnou cytoredukciou mali štatisticky lepšiu liečebnú odpoveď (RR: 80 % vs 39,5 %), dlhší čas do progresie ochorenia (PFS: 13,5 m vs 9 m, p = 0,006) a dlhšie celkové prežívanie (OS: 40 m vs 16,9 m, p = 0,006) ako pacientky bez sekundárnej cytoredukcie. Záver: Potvrdili sme účinnosť režimu gemcitabín a platinový derivát v liečbe rekurentného karcinómu ovária, a to v skupine pacientok s platina senzitívnym, ako aj v skupine s platina rezistentným ochorením. Významným prognostickým faktorom v celom súbore bolo vykonanie efektívnej sekundárnej chirurgickej cytoredukcie.
Backgrounds: Treatment of recurrent ovarian cancer is not standardized. Pre-clinical tests have confi rmed the synergistic eff ect of gemcitabine and platinum, which can break through drug resistance to platinum. Therefore, effi cacy of a combined gemcitabine and platinum-based regimen can be expected not only in therapy platinum-sensitive but also in platinum-resistant disease. Surgery – so-called secondary (eventually tertiary) cytoreductive surgery, should be considered in recurrent disease before planning the chemotherapy. Patients and methods: This is a retrospective analysis of 58 patients with recurrent ovarian cancer treated with a gemcitabine and platinum-based regimen (GP) as the second or third-line chemotherapy. Some of the patients underwent secondary cytoreductive surgery before starting the systemic treatment. The aim of the study was to detect the response rate, progression-free survival and overall survival in the whole group of patients and in subgroups with platinum-sensitive and platinum-resistant disease. Another aim was to detect the correlation between secondary cytoreductive surgery and the effi cacy of chemotherapy. Results: Systemic treatment (GP) has helped to achieve a response rate of 53.5%, with time to progression 10 months and overall survival 23.5 months. A better response rate, progression free survival and overall survival were achieved in the group of patients with platinum-sensitive disease compared to patients with platinum-resistant disease, but this diff erence was not statistically signifi cant. 20 patients underwent eff ective secondary cytoreductive surgery before the systemic treatment. Patients who underwent eff ective secondary cytoreductive surgery had a statistically better response rate (RR: 80% vs 39.5%), longer progression-free survival (PFS: 13.5 m vs 9 m, p = 0.006) and longer overall survival (OS: 40 m vs 16.9 m, p = 0.006) when compared to patients without secondary cytoreductive surgery. Conclusion: We have confi rmed the effi cacy of a gemcitabine and platinum-based regimen in the therapy of recurrent ovarian cancer, in both platinum-sensitive and platinum-resistant disease. An important prognostic factor in the whole group of patients was the realization of eff ective secondary cytoreductive surgery.
Despite progress in primary treatment of patients with advanced ovarian cancer, the majority develop recurrence of the disease. A platinum salt treatment, either as monotherapy or in combination with another cytostatic agent, is indicated for patients who have relapsed 6 or more months after primary treatment and thus have platinum-sensitive relapse. Because repeated use of paclitaxel treatment may lead to substantial neurotoxicity, the combination of gemcitabine with carboplatin represents a suitable treatment option, which is widely used in common clinical practice in the Czech Republic and Slovakia. This non-interventional, prospective study observed the effectiveness and tolerability of second-line treatment with gemcitabine and carboplatin in patients with platinum-sensitive relapse of ovarian cancer in routine clinical practice. The primary endpoint was to evaluate the survival and secondary endpoints were to evaluate time to disease progression, objective tumor response rate, and treatment toxicity. Patients were enrolled to planned second-line treatment with gemcitabine and carboplatin (gemcitabine 1000 mg/m2 and carboplatin AUC 5 on Day 1, and gemcitabine 1000 mg/m2 on Day 8 of a 21-day cycle) for platinum-sensitive relapse of ovarian cancer as a part of routine clinical practice and followed for 12 months. The events (death, tumor progression), tumor response, and maximal grades of toxicity were recorded according to common clinical practice. Survival time (using Kaplan-Meier analysis) and objective tumor response rate were calculated using data forms, and a subgroup analysis was performed using log rank tests for time-to-event endpoints; p-values were also calculated. Response rates were calculated for the whole population; for the subgroups, the Fisher's exact test was performed and only p-values were calculated. Between January 2004 and June 2005, 53 patients were enrolled in the study. The median age was 57 years and 96% of patients had an Eastern Cooperative Oncology Group Performance Status (ECOG-PS) of 0 and 1 at baseline. Approximately 91% of patients were originally diagnosed with stage III or IV; 60% of patients had disease free intervals (DFIs) of 12 or more months from previous therapy, and the additional 40% less than 12 months. The 1-year survival rate was 83%. Median survival time was not determined within the 12-month period following the start of the treatment study due to the limited duration of follow-up. Objective tumour response rate was 67.3%. Most common reasons for discontinuation of therapy were "Planned treatment completed" (53%) and "Tumor progression" (11%). Most common toxicities were leukopenia, anaemia, neutropenia, and thrombocytopenia; grades 3 and 4 of these toxicity types did not exceed 30%. Febrile neutropenia was recorded in two patients. Most common non-haematological toxicities were nausea and vomiting, fatigue, and neuropathy; grades 3 and 4 of these were below 6%. Results on time to disease progression are not published due to inconsistent statistical analysis of reported data. Based on this observation from routine clinical practice, which corresponds with previously published results from controlled clinical trials, the gemcitabine and carboplatin combination seems to be a suitable therapeutic option for patients with platinum-sensitive relapse of ovarian cancer.
- MeSH
- deoxycytidin analogy a deriváty aplikace a dávkování MeSH
- dospělí MeSH
- endometroidní karcinom farmakoterapie sekundární MeSH
- imunoenzymatické techniky MeSH
- karboplatina aplikace a dávkování MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- lokální recidiva nádoru farmakoterapie patologie MeSH
- míra přežití MeSH
- mladý dospělý MeSH
- mucinózní adenokarcinom farmakoterapie sekundární MeSH
- nádory endometria farmakoterapie sekundární MeSH
- nádory vaječníků farmakoterapie patologie MeSH
- prognóza MeSH
- progrese nemoci MeSH
- prospektivní studie MeSH
- protokoly antitumorózní kombinované chemoterapie terapeutické užití MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- serózní cystadenokarcinom farmakoterapie sekundární MeSH
- staging nádorů MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mladý dospělý MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- multicentrická studie MeSH
- práce podpořená grantem MeSH
Východiská: Za štandardnú liečbu pokročilého karcinómu ovária sa považuje primárna radikálna operácia s následným podaním chemoterapie v zložení paklitaxel a karboplatina. Dokázalo sa, že veľkosť reziduálneho tumoru po primárnej radikálnej operácii (debulkizácii) má prognostický význam. Ako optimálna primárna debalkizačná operácia sa hodnotí kompletná debalkizácia tumoru bez prítomnosti makroskopického rezidua. U určitej skupiny pacientok s pokročilým karcinómom ovária nie je možné túto operáciu vykonať vzhľadom na veľký rozsah ochorenia a zlý stav telesnej výkonnosti. Neo- adjuvantná chemoterapia a IDS predstavuje alternatívny postup v liečbe danej skupiny pacientok. Materiál a metódy: Autori v retrospektívnej analýze hodnotili efektivitu IDS v korelácii s časom do progresie ochorenia a celkovým prežívaním pacientok s pokročilým karcinómom ovária. Celkovo 38 pacientok sa primárne liečilo štandardnou chemoterapiou v schéme: paklitaxel 175 mg/ m2 a karboplatina 5– 6AUC podávanou každé tri týždne. Podľa klinickej odpovede sa zvážila IDS, po ktorej pacientky pokračovali v identickej chemoterapii. Pacientky, u ktorých nebola indikovaná IDS, pokračovali druholíniovou chemoterapiou. Výsledky: Zo súboru 38 pacientok po neo- adjuvantnej chemoterapii 24 pacientok dosiahlo parciálnu remisiu ochorenia a následne boli indikované na IDS. Optimálna odložená radikálna operácia bola vykonaná u 12 pacientok, suboptimálna u 12 pacientok. Z celého súboru 14 pacientok nedosiahlo adekvátnu odpoveď na primárnu liečbu, nebola u nich indikovaná odložená radikálna operácia a pokračovali v liečbe druhou líniou chemoterapie. Čas do progresie ochorenia u pacientok po optimálnej debalkizácii bol 11 mesiacov, medián celkového prežívania nebol dosiahnutý (OS > 42,5 mesiaca). U pacientok po suboptimálnej debalkizácii bol čas do progresie ochorenia 6 mesiacov a medián celkového prežívania 33 mesiacov. V skupine pacientok, u ktorých chirurgická liečba nebola indikovaná, bol medián celkového prežívania 21,5 mesiaca. Záver: Výsledky analýzy potvrdili, že neo- adjuvantná chemoterapia s následnou IDS je vhodný terapeutický postup v liečbe pokročilého iniciálne inoperabilného karcinómu ovária.
Backgrounds: Primary debulking surgery and chemotherapy (paclitaxel and carboplatin) remain the standard treatment for advanced ovarian cancer. The size of the residual tumour after primary debulking surgery has proved to be an important prognostic determinant. Complete tumour debulking without any macroscopic residual disease is considered the optimal primary debulking surgery. It is not possible to perform such an aggressive operation in patients with advanced ovarian cancer due to the bad performance status and extensive disease. Neo- adjuvant chemotherapy and interval debulking surgery seem to be an effective treatment strategy in this group of patients. Material and Methods: The retrospective analysis evaluated the efficiency of interval debulking surgery in correlation with progression-free and overall survival in patients with advanced ovarian cancer. 38 patients were treated with standard chemotherapy: paclitaxel 175 mg/ m2 and carboplatin 5– 6 AUC every three weeks. According to the clinical response, surgical debulking was considered, after which postoperative chemotherapy was given. Ineligible patients for interval debulking were treated with 2nd line chemotherapy. Results: After neo- adjuvant chemotherapy, 24 patients of the group of 38 achieved partial remission and interval debulking surgery was indicated. Optimal interval debulking surgery was performed in 12 patients, suboptimal debulking surgery in 12 patients. Of the entire group, 14 patients did not show any adequate response to the primary treatment, they did not have interval debulking surgery indicated and they were treated with 2nd line chemotherapy. Progression-free survival in patients after optimal debulking was 11 months, median overall survival was not achieved (OS > 42.5 months). Progression-free survival in patients after suboptimal debulking was 6 months and median overall survival was 33 months. Median overall survival in patients without surgical treatment was 21.5 months. Conclusion: The results of the study confirm that neo- adjuvant chemotherapy with subsequent interval debulking surgery is a suitable therapeutic approach in primary inoperable patients with advanced ovarian cancer.
- MeSH
- karboplatina aplikace a dávkování MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- míra přežití MeSH
- nádory vaječníků farmakoterapie chirurgie mortalita MeSH
- neoadjuvantní terapie MeSH
- paclitaxel aplikace a dávkování MeSH
- přežití po terapii bez příznaků nemoci MeSH
- protokoly antitumorózní kombinované chemoterapie terapeutické užití MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- MeSH
- dospělí MeSH
- farmakoterapie metody MeSH
- hepatocelulární karcinom patologie terapie MeSH
- lidé MeSH
- paliativní péče metody MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
- MeSH
- lékařská onkologie MeSH
- nádory farmakoterapie MeSH
- paclitaxel analogy a deriváty MeSH
- Publikační typ
- kongresy MeSH
