Cieľ: Prezentácia výsledkov reoperácie 3 prípadov neuzavretej makulárnej diery (MD) pomocou 23 gauge pars plana vitrektómie (PPV), s rozšírením peelingu vnútornej limitujúcej membrány (MLI) a aplikáciou zátky zo sušenej ľudskej amniovej membrány (hAM) subretinálne cez dieru makuly s následnou tamponádou kavity sklovca expanzným plynom. Materiál a metodika: Diagnóza perzistujúcej diery makuly u troch pacientiek unilaterálne sa potvrdila pomocou SD-OCT. U prvej pacientky sa jednalo o primárnu dieru, u druhej pacientky o sekundárnu dieru po cystoidnom edéme makuly ako následok oklúzie centrálnej vény sietnice a u tretej pacientky bola diagnostikovaná atrofia pigmentového epitelu (RPE) vo foveole niekoľko rokov pred rozvojom MD. Prvé dve pacientky podstúpili reoperáciu o štyri mesiace po primárnej operácii, tretia pacientka podstúpila až dve predchádzajúce pars plana vitrektómie (PPV), poslednú pred jedenástimi rokmi. V úvode operácie sa najskôr vykonala revízia periférie a odstránenie zvyškov sklovca, rozšírila sa zóna peelingu MLI. Pripravila sa zátka zo sušenej hAM. Následne sa plug hAM mikropinzetou inzeroval cez MD subretinálne. Realizovala sa štandardná kryopexia za sklérotómie, výmena tekutiny za vzduch a kavita sklovca sa tamponovala expanzným plynom. Výsledky: U dvoch pacientiek sa dosiahlo uzavretie MD, u tretej pacientky sa značne a dlhodobo zredukovalo cystoidné presiaknutie okrajov a zmešenie priemeru defektu, avšak MD ostala otvorená. Všetky pacientky zaznamenali mierne zlepšenie zrakovej ostrosti a stratu rušivých zrakových fenoménov. Záver: Potvrdili sme, že inzercia hAM plugu je plne indikovaná u perzistujúcich MD aj veľkých rozmerov. Je vhodné bazálnu membránu zátky orientovať smerom k neurosenzorickej časti sietnice a chorionálnu stranu k RPE kvôli rastovým faktorom, ale aj pre konkavitu zátky smerom k RPE. Je možné, že uprednostnenie tamponády perfluoropropánom (C3F8) je výhodnejšie ako tamponáda sulfurhexafluoridom (SF6). Termín reoperácie približne 3-4 mesiace po prvej zlyhanej vitrektómii možno považovať za optimálny.
Purpose: To evaluate the results of 3 cases with persistent macular holes (MH) treated by 23-gauge vitrectomy, extension of internal limiting membrane peeling, a human amniotic membrane (hAM) plug insertion into the subretinal space through MH and expanding gas endotamponade. Material and methodology: The diagnosis of persistent MH in three patients was unilaterally confirmed using SD-OCT. In the first patient a primary MH was present. In the second patient a secondary MH occurred after cystoid macular edema because of central retinal vein occlusion. The third patient suffered with sustained atrophy of the retinal pigment epithelium (RPE) in the foveola several years before the development of MH. All patients were females. The first two patients underwent reoperation four months after the primary surgery, the third patient underwent two previous pars plana vitrectomies (PPVs), the last one 11 years ago. First a revision of the periphery and removal the vitreous was performed, the ILM peeling zone was extended. The plug from the dehydrated hAM was prepared. Subsequently, the hAM plug was inserted via MH subretinally. Standard cryopexy behind the sclerotomies, fluid-for-air exchange, and vitreous cavity tamponade with expansile gas were performed. Results: Two patients achieved MH closure, in the third patient surgery significantly reduced cystoid edema of the MH edges and the MH diameter, but the MH remained open. All patients experienced a mild improvement in visual acuity and loss of disturbing visual phenomena. Conclusion: We have confirmed that hAM plug insertion is feasible for persistent MH even of large sizes. It is essential to orient the basal membrane of the plug towards the neurosensory part of the retina and the chorionic side to the RPE due to growth factors but also for the concavity of the plug towards the RPE. It is possible that the use of tamponade with perfluoropropane (C3F8) is preferable to tamponade with sulfur hexafluoride (SF6). The time of reoperation approximately 3–4 months after the first failed vitrectomy can be considered optimal.
- MeSH
- amnion MeSH
- epiretinální membrána chirurgie komplikace MeSH
- lidé MeSH
- perforace sítnice * chirurgie MeSH
- vitrektomie metody škodlivé účinky MeSH
- vnitřní tamponáda metody škodlivé účinky MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
