Cieľ: Identifikovať a analyzovať faktory ovplyvňujúce priebeh hojenia dekubitov u kriticky chorých pacientov, následne porovnať variabilitu hojenia dekubitov po stabilizácii zdravotného stavu. Súbor a metodika: Komparatívna multiprípadová štúdia s využitím kvalitatívnych aj kvantitatívnych výskumných metód. Výskumnú vzorku tvorili traja kriticky chorí pacienti s dekubitom. Výsledky: Kritický stav nastal po terapeutickom zákroku na srdci (prípad A, C - kardiochirurgický zákrok; prípad B - rádiologický intervenčný zákrok). Dekubity vznikli počas riadenej a podpornej ventilácie, kontinuálnej intravenóznej sedácii a analgézii. K nehojeniu dekubitov významne prispievali hypoxia, hemodynamická instabilita, podávanie vazopresorov s vazokontrikčnými účinkami, imobilita, nemožnosť zmeny polohy pri riadenej a podpornej ventilácii, obezita a malnutrícia. V prípade A nastalo hojenie po vertikalizácii, zlepšovaním sebaopatery, podávaním vitamínu C so zinkom a pridávaním nutričných prípravkov (sipping), po 8 mesiacoch bol dekubitus zahojený. V prípade B (vigílna kóma) nastalo zahojenie 80% plochy dekubitov na viacerých miestach po zavedení perkutánnej endoskopickej gastrostómie (PEG) a podávaním nutrične definovanej enterálnej výživy. V prípade C hojenie komplikovali quadruplégia a malnutrícia, pacient bol vyživovaný tekutou stravou pomocou nazogastrickej sondy. I napriek podtlakovej terapii rany nenastalo hojenie. Záver: Vo významnej miere sme potvrdili vplyv mobility a výživy na hojenie dekubitov. Ukázalo sa, že u sledovaných pacientov je podávanie stravy nazogastrickou sondou nepostačujúce v porovnaní s PEG (podávaním nutrične definovanej enterálnej výživy).
Aim: The aim of the study was to identify and analyse the factors influencing the course of healing pressure ulcers in critically ill patients, then compare the variability of the healing in patients after stabilisation. Patients and methods: We chose a comparative multi-case study using qualitative and quantitative research methods as the research strategy. The study sample consisted of three critically ill patients with pressure ulcers. Results: In our study, all patients went to a critical condition after a therapeutic intervention on the heart (cases A, C - cardiac surgery; case B - radiological intervention). The pressure ulcers occurred during controlled and supportive ventilation, continuous intravenous sedation and analgesia. Hypoxia, hemodynamic instability, vasopressors with vasoconstrictive effects, obesity, malnutrition, immobility, inability to change position in controlled and supportive ventilation are factors which do not contribute to the pressure ulcers healing. In case A, healing occurred after verticalization of the patient, by improving the self-care, vitamin C with zinc and adding protein supplements (sipping). After 8 months pressure ulcer was definitely healed. In the case B (coma vigil), 80% of the area of pressure ulcers was healed after introduction to the percutaneous endoscopic gastrostomy (PEG) feeding. In case C, healing was complicated by quadriplegia and malnutrition which did not improve even by administering vitamins orally, the patient was fed via nasogastric tube. Despite negative pressure wound therapy, healing did not occur. Conclusion: The impact of mobility and nutrition on pressure ulcers healing was significantly confirmed in our study. It has been shown that nasogastric feeding is inadequate compared to PEG (nutritionally defined enteral nutrition).
